Čo sejeme, keď žneme chorobu?

„Choroba je láskavý, milosrdný a prísny systém ktorý nás upozorňuje, že niečo v živote riešime neprávne. Neznamená to, že chorý človek je zlý, to nie je. Iba sústavne robí chybu," tvrdí primár interného oddelenia z nemocnice v Liptovskom Mikuláši MUDr. Ivan Rusnák CSc. V Dobrej čajovni v sobotu popoludní hovoril o láske ako lieku proti chorobám. ( O tom až v ďalšej časti tohto príspevku). Cyklus prednášok pripravuje Dr. Peter Kubis. Pána doktora Rusnáka sme požiadali aby sa s nami podelil i so svojim netradičným pohľadom na príčiny chorôb.

„Problém je v tom, že my lekári hodnotíme stav pacienta len cez krvné rozbory, rontgenologické nálezy, magnetickú rezonanciu, počítačové výsledky a cez všetky ostatné exaktné vyšetrenia. Kým si však neuvedomíme, kto vlastne človek je - a to je centrum problému - či je naozaj len telo, alebo nosí ešte niečo o veľa dôležitejšie, čo je jeho podstatou - teda dušu - budeme v úlohe opravárov auta, havarujúcom na každej križovatke, pričom ale vodič vôbec nepozná pravidlá cestnej premávky."

Kedy ste došli k poznaniu, že centrum človeka je duša, je predsa toľko lekárov a vari jedna desatina má taký názor ako vy?

„V školách nás učili tradičnú medicínu. Študoval som ju do maxima, mám štyri atestácie, kandidatúru, ale konečná fáza nášho liečenia je, že všetci pacienti zomrú. Ide len o to kedy a na čo. Smrť je nutným okamžikom a neexistuje výnimka. Všetci musíme ukončiť svoj telesný život. Asi pred 20 rokmi vyšli prvé práce od dr. Raymonda Moodyho a aj v oficiálnych medicínskych kruhoch sa hovorí o tzv. Lazarovom syndróme, teda o tom, čo je potom, keď ... Na oddelení som spoznal niektorých konkrétnych pacientov, ktorí sa vrátili „späť" a ich rozprávanie o zážitku z klinickej smrti ma veľmi oslovilo. To bol jeden z krôčikov vedúcich ma týmto smerom i keď to, čomu hovoríme, duševný, psychický, či citový život, ma zaujalo o veľa skôr. Zdrojom poznania mi je Posolstvo Grálu od ABD-RU-SHINA."

Ako teda vyplýva duša na zdravie a akým signálom je choroba?

„Dalo by sa o tom veľmi dlho rozprávať, ale skúsme sa zamyslieť nad takými jednoduchými slovnými spojenia: To je môj dom (do domu vojdem a vyjdem). To je moje auto ( do auta nastúpim a vystúpim z neho). Úplne analogický hovoríme: to je moje telo. Dobre viem, že ja nie som môj dom, ani moje auto. Dajme si teda konečne otázku, som ja moje telo? Dom, auto a aj svoje telo používam do istého okamihu. V prípade tela do okamihu smrti a potom odchádzame. Kedy prichádzame? To by vedela identifikovať každá mamka - sú to prvé pohyby dieťatka. Teda na tento čas „od - do" máme prepožičané telo. Používame ho podľa toho ako vieme a ono nám odpovedá radosťou, šťastím, telesným zdravím, alebo bolesťou a chorobami, ktoré nám signalizujú, že niečo nežijeme správne. Niekde je to jednoznačné. Zoberme si fajčiara, ktorý dostane zápal priedušiek. Budeme do nekonečna vymýšľať lieky pre fajčiara, alebo mu povieme nefajči. Ak niekto pije a má vážne porušenú pečeň, budeme do nekonečna ordinovať lieky, alebo je ľahšie prestať piť? V týchto prípadoch nám je to jasné."

Pán primár sa zaoberá najmä chorobami zažívacích orgánov a tak príbeh, jeden z mnohých, bol o pacientke s bolesťami žalúdka.

"Z rozhovoru som usúdil, že pôjde o vred žalúdka. S najnovšou japonskou technikou - fibroskom pozriem do žalúdka - áno je tam vred. Naordinovať som najnovší liek. Pani za tri bolesti prešli a pri kontrole za šesť týždňov bol vred vyliečený. Mohol som byť spokojný, výborne som diagnostikoval, výborne liečil a aj pacientka bola spokojná. O štyri mesiace sa však vrátila znova s tým istým. Pýtal som či som nesprávne diagnostikoval, alebo bola chyba v liekoch? Nie, nebola. Kde sa teda stala? Nuž v tom, že kým si budeme všímať len vyšetrenia a nie človeka, kým budeme pracovať len na základe vyšetrení získaných z telesnej schránky a nezameriam sa na podstatu, ktorá v tej telesnej schránke žije, nedovedieme liečenie nikdy dokonca. Náklady na uzdravenie pacientov budú stúpať a budeme sa čudovať, že zdravia je stále menej a menej. Kým si s pacientom nesadneme a neporozprávame sa s ním a práve rozhovor, to je dotyk duše, pacienti sa nám budú kumulovať ďalej, lebo ich nedokážeme definitívne vyliečiť.

Vrátim sa k pani so žalúdočným vredom. Začal som sa jej vypytovať ako žije. Najprv odpovedala, že tak ako každý iný. Povedal som jej, že musí mať nejaký väčší problém, ktorý ju neustále trápi a s ktorým sa neviete vyrovnať. Nakoniec sa vyznala, že má vyše roka ťažkosti so synom. Mohol som prípad uzavrieť. Dá si to so synom do poriadku a vred sa nebude opakovať. Tu však musím znova odbočiť. Naše staré mamy zvykli hovoriť ako zaseješ, tak budeš žať. Toto pravidlo je večné. Ako ho uviesť do života so spomínanou chorobou? Akú otázku dať žene, ktorá žala cez syna? Opýtal som sa jej teda, či jej rodičia nemali ťažkosti s ňou. Vraj áno a veľmi veľké. Žena teda siala pred rokmi a žne cez syna, ako nástroj večných zákonov tohto sveta. Keď pochopí a uvedomí si, že sa jej len niečo vracia, odtrhne sa od dlhodobého trápenia so synom a obráti pozornosť na seba, nastane moment odpustenia. V praxi znamená odpustiť, prestať sa venovať tomu, kto nám ubližuje, pretože on je nástroj zákona, ktorý mi vracia to, čo som ja druhému spôsobil.

V tom okamihu sa mám zaoberať sám sebou a spytovať sa: To som bol aj ja taký? To kvôli mne musel niekto takto trpieť? Povieme si, ešte raz sa tak narodiť, už to niekedy neurobím. V tom okamihu som vedome odpustil a vedome prijal tento zákon do svojho vnútra. Kde porušila žena zákon? Porušila jedno doporučenie, ktoré poznáme už 4. tisíc rokov - cti otca a matku svoju. Pani dostala lieky znova, ale tretí raz už neprišla. Pochopila, synovi odpustila a nebola potrebná ďalšia liečebná kúra."

Vždy je akosi terapiou návrat k rodičom či do detstva?

„Nie, každý pacient má individuálnu príčinu ochorenia a jeho príbeh je iný. Netreba to chápať tak, že každý vred na žalúdku, je problém rodičovských vzťahov. Za ochorením môže byť problém na pracovisku, či v osobnom živote. Preto sa s každým chorým treba porozprávať, dotknúť sa jeho duše, zistiť ako žil. Každý pacient prichádzajúci do nemocnice má v pozadí duševný, či citový problém. Choroba je varovným signálom, aby veci zmenil. Chráni ho pred duchovným zatratením."

Lekári môžu dôvodiť, že na dlhé rozhovory nemajú čas.

„To je tragédia nášho zdravotníctva. Uvedomujem si, že je to náročné na čas, že síce pacientov vyšetrím menej, ale už sa mi nebudú vracať, takže v konečnej fáze je to efektívne."

Funguje to aj pri veľmi ťažkých ochoreniach?

„Funguje. Čím je choroba ťažšia, tým je pacient otvorenejší."

Kde je príčina rôznych vrodených chýb?

„Museli by sme hovoriť o večnom žití, čo niektorí ľudia neakceptujú. Ak by sme žili len raz bolo by nespravodlivé, že sa niekto narodí pekný, zdravý, vo vyspelej rodine a bohatom štáte a druhý škaredý, chorý, v duševne zaostalej rodine a v chudobnej krajine. Verím, že na tomto svete sú zákony spravodlivé a nikto z nás netrpí ani okamih náhodou. Každé utrpenie, ktoré prežívame sme si pripravili v minulosti. Kto spozná zákony života ten vie, že si svoj život môže pripravovať ako scenár sám. Je scenáristom, režisérom i hercom života sám. Vedome treba poznať zákony života. Život má svoje presné pravidlá. Práve sme si hovorili o jednom takomto zákone o zákone zvratného pôsobenia, v ktorom žijeme stále."

A čo zdraví darebáci? Aj tých je medzi nami dosť.

„Životom by sme mali kráčať po istej úzkej cestičke k dokonalosti. Na jej okrajoch sú zvodidlá a ostatné drôty. Ony sú bolestivým upozornením, že neodbočuj, lebo za zvodidlom je priepasť, v ktorej by si zahynul. To podriapanie na drôtoch, to je choroba. Ľudia, ktorí vedomie nerobia dobre a sú zdraví nemajú zvodidlá. Padajú do priepasti tvrdiac, že sa majú dobre. Dopadnú však veľmi tvrdo. Často ochorejú duševne."

Náhle úmrtia?

„Ak je človek nepoučiteľný, láskavo sa mu odoberie život. Odoberá sa mu len telo, on však duchovne žije ďalej."

Čím by sme sa mali riadiť, aby sme neochoreli?

„Ľudom boli dané pravidlá žitia už veľmi dávno. Sú známe ako desať prikázaní. Prvé tri hovoria o dodržiavaní vôle zákondárcu a ďalších sedem je v podstate o tom, že neurobte nikdy nikomu to, čo nechcete, aby druhý robili vám. Pri každom rozhodnutí zvažujme, či ním nikomu neublížime ak áno, stiahnime ho. Zasejme zrnko dobra, ktoré sa nám vráti ako klas dobra. Za zasiate zrnko bolesti dostanem klas bolesti. Ľudia poznajú slová, ktoré povedal Kristus uzdraveným: „Choď a nehreš už! Východiskom je každodenná láska k druhým a urobiť aspoň jeden dobrý skutok denne."

NA ČO A ZA ČO

V súčasnosti sa stále viac odborníkov prikláňa k názoru, že telesné ochorenia sú prejavom ochorenia duše. Od MUDr. Ivana Rusnáka CSC., sme sa ešte dozvedeli, že napríklad problémy s pažerákom signalizujú, že udalosti dňa nevieme „prehltnúť" - je to analógia duševného prežívania - kto sa nevie zbaviť problémov, zasekávajú sa mu v pažeráku.

Žlčové kamene hovoria o tom, že veľakrát niečo chceme, nedostaneme to a túžbu v sebe dusíme dotiaľ, kým si udusíme kamene. Najväčší problém v našej duši vzniká vtedy, ak druhý niečo nerobí tak, ako to chceme my. Neakceptujúc právo na jeho slobodnú vôľu sa začneme zlostiť a ochorie žlčník.

Pankreas je precitlivelý orgán, najčastejšie pankreas „hnevá" ľudí citlivých na kritiku.

Obličky a močové cesty, to je zasa citový konflikt s okolím a ďalším faktorom môže byť i strach a obava. Ak je poškodená pravá oblička ide viac o city, ak ľavá skôr o rozum.

Zápal močového mechúra signalizuje citové problémy v bezprostrednom okolí.

Choroby srdca má na svedomí egocentrizmus.

Diabetici sa musia naučiť rozdávať lásku. Výskyt nádorových ochorení súvisí so stavom pečene. Pečeň pracuje podľa svetonázoru.

Rakovina teda súvisí s našou vierou. Ak onkologicky ochorieme žijeme v nesprávnej viere.

Hrubé črevo je miesto, kde sa zbavujeme odpadu. Kto zadržuje stolicu, nevie sa rozlúčiť s minulosťou.

Mladí ľudia bývajú obyčajne krátkozrakí. Kritizujú drobnosti, nevidia súvislosti. Ľudia nad 40 rokov sú zvyčajne ďalekozrakí, už vedia zhodnotiť celok, unikajú im však detaily a nevidia ani svoj podiel viny na chybách. Zhoršujúci sa zrak, to je aj zatváranie oči pred pravdou.

Úrazy, bolesti končatín oznamujú, že nejdeme správnym smerom. Ak sa stanú na ľavej, problém bude viac v citovej oblasti.

Alergie - problém tkvie v tom, že reagujeme veľmi precitlivelo aj vtedy, keď by sme nemuseli. Neznášame čo je prirodzené, alebo sa venujeme málo duchovným oblastiam.

VŠEMOCNÁ LÁSKA

Na sobotňajšej prednáške, napokon tak ako vždy pán primár Rusnák zdôraznil, že najúčinnejším liekom proti chorobám je láska. Okrem iného hovoril o pokuse na zajacoch, ktorý robili výskumníci v súvislosti s artériosklerózou. K jednej zo skupiny zvierat sa ich ošetrovateľ správal mimoriadne láskavo. Napriek tomu že patrila do rizikovej, merané hodnoty svedčiace o rozvoji tohto ochorenia boli nízke. Pokus opakovali niekoľko raz a vždy s rovnakým výsledkom. Teda i u zvieraťa vzťah lásky (aj keď nikdy nemožno dať rovná sa medzi zvieraťom a človekom ) vytváral iné prostredie v organizme a znižoval niečo tak veľmi rizikové ako je vo svete choroba číslo jedna - artérioskleróza. Pán doktor hovoril tiež o tom, že jedna zo štatistík dokazuje, že tam kde manželka manžela ráno pri rozlúčke manžela pobozká a odovzdá mu vibrácie lásky, muži žijú o päť rokov dlhšie. Medzi zaujímavé informácie nepochybne patril fakt, že i žena pripravujúca jedlo má mať pozitívne vyžarovanie, aby ho dodala potravinám, ktoré ponúkne rodine. Láskavá, radostná a šťastná bytosť odovzdáva jedlu informáciu spokojnosti.

Podčiarkol aký mimoriadny dôležitý je výber partnera pri vstupe do manželstva. Manželstvo samotné označil za najvážnejší krok v živote človeka, ktorého predpokladom je skutočná duševná láska a vzájomné dopĺňanie sa vlastností partnerov vedúcich k harmónii. Manželstvo uzatvorené v nebi znamená toľko, že obaja manželia si boli už vopred predurčení, a to pred vstupom alebo pri vstupe do pozemského života vlastnosťami, ktorými sa dvaja dokonale doplňujú a zapadajú do seba ako dve ozubené kolieska. To však neznamená, že k harmonickému manželstvu pre človeka sa hodí len jediný človek na Zemi. Spravidla je to niekoľko ľudí. Na druhej strane nepochopenie Kristových slov „Čo Boh spojil, človek nerozlučuj" spôsobilo už veľa nešťastia. Uzatváranie mnohých súčasných manželstiev nemá práve s týmito slovami temer nič spoločné. To, čo spojil Boh je záväzok spĺňajúci požiadavky harmónie. Ak jeden z manželov navrhne rozvod, dáva tým najlepší dôkaz, že základom manželstva nie je nevyhnutná harmónia, že teda manželstvo nebolo uzatvorené v nebi. V takomto prípade by manželstvo malo byť rozvedené, aby sa pozdvihlo mravné sebavedomie oboch partnerov žijúcich na nezdravom stupni. Rozlučovanie toho čo Boh spojil sa však netýka len manželstva, ale aj zbližovania dvoch duší, ktoré dopĺňajúcimi sa vlastnosťami môžu vytvárať súlad, a teda sú pre seba určené. Ak do takto uzavretého zväzku sa potom snaží votrieť niekto tretí napríklad ohováraním, alebo inými prostriedkami je tento úmysel dokonalým rozbíjaním manželstva.

Na záver niekoľko odkazov z Posolstva Grálu od ABD -RU -SHINA:

*Ak človek pozerá okolo seba otvorenými očami a pritom pozoruje súčasne ak seba, tak čoskoro pozná, že práve tie isté chyby, ktoré mu najviac vadia u jeho blízkych, sú u neho zvlášť výrazné a sú na ťarchu iným. Je to vždy tak, že človek rozčuľujúci sa nad tou či onou chybou druhého, určite prechováva tieto chyby v sebe aké sú ďaleko silnejšie

*Choďte tak, aby ste iným nespôsobili utrpenie kvôli splneniu vlastných žiadostí. Milujte svojho blížneho ako seba samého.

*Jedine harmónia podporuje stvorenie i vás

*Duch má vládnuť, viesť a rozum ako nástroj slúžiť, pripravovať cestu a vytvárať možnosti k uskutočneniu chcenia ducha v hmotnosti. Ak je činnosť pocitu vedená citom, tak vo všetkom sa to prejaví len krásou, vyrovnanosťou a zušľachtením. Nikdy nie žiadaním ale len posvätnou ochotou dávania. Osloboďte svoj cit, aby správne posudzoval, čo je dobré a čo zlé.

*Útek do samoty nie je osožný. Je iba dôkazom, že taký človek sa cíti príliš slabý na boj. Azda má strach i sám pred sebou, že klesne pri vyskytujúcej sa príležitosti.

*Človek by nikdy nemal žiť spolu s niekým, koho si nemôže vážiť.

*Telo je hodnota, zverená Stvoriteľom a človek je povinný ho pestovať.