Informácie! Požehnanie alebo skaza?

V prvom rade je správny výber! Prísny výber medi hodnotným a
nehodnotným. Človek totiž v skutočnosti vôbec nepotrebuje tak veľa
informácií. Dôležité ale je, aby boli kvalitné, čiže hodnotné.
Veď nakoniec veľmi výstižne to vyjadrujú slová, že menej býva
niekdy oveľa viac.

Druhým krokom je spracovanie informácie. Naše vnútorné spracovanie
hodnotnej informácie totiž potrebuje čas. Čas, zastavenie a
stíšenie, aby človek mohol jej obsah v sebe vnútorne prežiť. Nie
len informáciu zaregistrovať a uvedomiť si ju, ale jej obsah v sebe
prežiť a precítiť. Jedine takto si ju môžeme privlastniť a ona sa
stane našim vnútorným vlastníctvom. Stane sa niečím, čo nás
vnútorne obohacuje a posúva. Čo prispieva k ďalšiemu dozrievaniu
našej osobnosti. Čo nám teda prináša určitý úžitok.

V dnešnej dobe to však funguje úplne inak. V súčasnosti informácie
neprispievajú k čoraz väčšej zrelosti ľudskej osobnosti ale
naopak, osobnosť väčšiny ľudí rozleptávajú, degradujú a
devalvujú. Dnes sa stali informácie nástrojom formovania nemysliacej
a hlúpej masy, s ktorou sa dá veľmi ľahko manipulovať.

V prvom rade ide o nekvalitu! Nekvalitu informácií, ktorých je síce
veľa, ale väčšina z nich je iba obyčajný brak. Brak bez
akejkoľvek hodnoty! Brak ďaleko vzdialený od pojmov, akými sú
spravodlivosť, ušľachtilosť, česť, či dobro.

Filmy, knihy, noviny, časopisy, hudba, piesne a internet, takmer vo
všetkých informáciách, prúdiacich k nám z týchto zdrojov chýba
dominancia úsilia o dobro, čistotu, ušľachtilosť, spravodlivosť,
čestnosť a podobné pozitívne hodnoty.

Hodnotné je totiž len to, čo hodnoty v sebe obsahuje. Čo v sebe
nesie niečo vyššie a vznešenejšie. Kde toho niet, tam je o hodnote
danej informácie škoda hovoriť.

A takýchto prázdnych a bez hodnoty je žiaľ väčšina dnešných
informácií, ktorých je síce veľa, ba až záplava, ale ktoré v
sebe takmer nič vyššieho nenesú. A preto sú bezcenné! Preto by ich
mal človek ignorovať ako niečoho úplne bezcenného a navyše
škodlivého. Práve takýmto spôsobom by sa ľudia mali správať k
väčšine dnešných informácií. Ak by ich totiž selektovali z
hľadiska ich skutočnej hodnoty, museli by väčšinu z nich
nekompromisne zapudiť.



Človek dneška to však samozrejme nerobí a pokojne sa necháva
zahlcovať bezcennosťou. A to preto, lebo nemá chuť a ani silu
bezcenné nekompromisne odvrhnúť.

Kto však dennodenne prijíma informácie bez skutočnej ceny a hodnoty,
sám sa takým stáva! Stáva sa vnútorne bezcenným a nehodnotným! V
tom spočíva degradácia ľudskej osobnosti prostredníctvom
ustavičného prijímania nekvalitných informácií.

Druhým faktorom je čas, zastavenie a pokoj, ktoré by si mal človek
dopriať ak chce, aby mohol hodnotné informácie vnútorne spracovať a
privlastniť si ich tak, aby sa mohli stať majetkom jeho osobnosti.

Čas, zastavenie a ticho potrebné na správne spracovanie hodnotnej
informácie však človek dnešnej doby nemá. Nemá ho preto, lebo
stále je treba ísť rýchlo dopredu. Stále totiž k nemu zo
všetkých strán prúdia nové a nové podnety a informácie, takže ak
chce zostať v obraze a mať aký taký prehľad, nezostáva mu čas na
ich spracovanie v zastavení a tichu, prostredníctvom ktorých by si
mohol ich esenciu vnútorne privlastniť.

Ak sa teda v tom všeobecnom braku aj nájdu nejaké hodnotnejšie
informácie, tak práve pre nedostatok času na ich spracovanie
neprinášajú ľuďom nijaký úžitok.

A tak sa podobáme človeku, ktorý stojí vo vetre s otvorenou dlaňou
a jasne cíti, ako mu prefukuje pomedzi prsty. Keď však zovrie dlaň v
päsť a potom ju opäť roztvorí bude prázdna, pretože vietor iba
prešiel pomimo a zachytiť sa ho nepodarilo.

Presne takto stojí dnes človek v prúde informácií, ktoré sa ho
dotýkajú, ktoré vníma a zaznamenáva, ale z ktorých v skutočnosti
nemá takmer nijaký úžitok. Preto dnes ľudia nie sú vôbec
múdrymi, i keď žijú v dobe informačných technológií a prebytku
informácií

Takže na záver si to ešte raz stručne zrekapitulujme. Ak chce
človek mať z informácií úžitok a ak chce, aby sa prostredníctvom
nich rozvíjala jeho osobnosť stačí mu ich menej, ale kvalitných,
čiže hodnotných.

Zároveň si je treba nájsť trochu času, aby sme získané
informácie mohli v sebe spracovať, čiže prežiť, pretože iba tak
sa môžu stať našim najvnútornejším vlastníctvom a neprejdú
našim vedomím len tak bez úžitku.

Ak hovoríme o prijímaní radšej menšieho počtu, ale predovšetkým
hodnotných informácií znamená to, že musíme prejaviť určité
odhodlanie, silu a nekompromisnosť v odmietaní všetkého, čo je bez
hodnoty. Čo je prázdne, bezcenné, ba dokonca nízke! Takéto niečo
už vôbec nie je hodné človeka a jeho ľudskej dôstojnosti. Takéto
niečo totiž, ak to nekompromisne neodvrhneme, iba znižuje a devalvuje
našu osobnosť. Preto by sme nemali dopustiť, aby nás informačný
balast zdegradoval a prevalcoval. Aby postupne rozkladal našu
osobnosť, pôsobiac nebadateľne, ale vytrvalo a každodenne.

Kto to prehliadne a dokáže sa tomu vzoprieť má šancu stať sa
zrelou osobnosťou. Kto to podcení a podvolí sa tomu, vybral si cestu
postupnej degradácie a devalvácie svojej osobnosti. Je to síce cesta
pohodlná, pretože od človeka nič nevyžaduje, iba všetko nekriticky
prijímať, ale je to žiaľ istá cesta vedúca k rozkladu vlastnej
osobnosti. Osobnosti, neschopnej v konečnom štádiu vôbec slobodne a
samostatne myslieť.