Nekvalita plodenia plodí nekvalitu

Skúsme si predstaviť, aké oveľa rozdielne by to bolo vtedy, ak by
dvojica pristupujúca k telesnému spojeniu vedela o požiadavke
zachovávania čistoty a ušľachtilosti, vzťahujúcej sa na každú
ľudskú bytosť, ktorá smie žiť vo stvorení a na všetko, čo táto
bytosť činí.

Ak by teda táto naša dvojica o tom nie len vedela, ale vo svojom
cítení a myslení, ako i vo svojej reči a jednaní by sa vždy
snažila o dôsledné dodržiavanie čistoty a ušľachtilosti. No a s
takýmto vnútorným postojom k absolútne všetkému vo svojom živote
by samozrejme pristupovali i k vzájomnému telesnému spojeniu.

A teraz, v ostrom kontraste si zase predstavme inú dvojicu, ktorá
nikdy nepočula o nijakej požiadavke čistoty a ušľachtilosti, ktorú
by mala uplatňovať vo svojom živote. Takáto dvojica necháva preto
pri telesnom spojení naplno prepuknúť všetky nízke zvieracie pudy
svojej telesnosti.

To vonkajšie, čiže samotný akt telesného spojenia je teda u oboch
dvojíc približne rovnaký, avšak vnútorný prístup k nemu je
diametrálne rozdielny.

A teraz otázka: je možné, aby niečo tak zásadným spôsobom
vnútorne rozdielneho nemalo nijaký vplyv na kvalitu novo vzniknutého
detského telíčka, ktoré bude počaté? Možno predpokladať, že je
naozaj úplne jedno ak bude nový život počatý vo vzbĺknutí
telesných vášní zvieracej zmyselnosti, alebo v úprimnej snahe o
čistotu a ušľachtilosť?

Nie, nie je to jedno! Náš vnútorný prístup, kvalita nášho
vnútorného prístupu k vonkajším veciam predsa určuje kvalitu
týchto vecí! A tak aj vnútorné rozpoloženie ľudí pri akte
plodenia určuje a priamo ovplyvňuje kvalitu novo vznikajúceho
života, ktorý bude počatý. Nízke, zvieracie pocity pri plodení sú
jednou z príčin čoraz väčšieho vnútorného a morálneho úpadku
našej civilizácie.

A nie len to! Nie len že počatie väčšiny ľudí dneška je
poškvrnené nečistou zmyselnosťou, ale vo všeobecnosti sa vôbec
nič nevie ani o ďalšom, ešte zásadnejšom zlomovom momente, ku
ktorému dochádza v polovici tehotenstva. Je to totiž obdobie, kedy sa
do pozemského telíčka vteľuje duša. Nová ľudská duša, ktorá sa
s nastávajúcou matkou spája prostredníctvom rovnorodosti jej
vnútorného života v polovici tehotenstva.

Hneď po počatí sa totiž okolo nastávajúcej matky začnú
zhromažďovať ľudské duše, túžiace po hmotnom zrodení v tele na
zemi. Ktorá duša z toho množstva to konkrétne bude, o tom rozhoduje
matka v polovici tehotenstva prostredníctvom stavu a kvality svojho
vnútorného, citového a myšlienkového života. Ním vytvára
spojovacie vlákno ku celkom konkrétnej duši, zodpovedajúcej
vnútornému stavu matky svojou rovnorodosťou. A tak, na základe
veľkého vesmírneho Zákona rovnorodosti vstupuje napokon duša do
pozemského telíčka a zaujíma ho pre seba. Fyzicky sa to prejaví
prvými pohybmi dieťaťa, ktoré matka práve v tomto období pocíti.

Pretože sa o tomto nesmierne dôležitom deji vôbec nič nevie, sú
do pozemského vtelenia priťahované veľmi nízke ľudské duše.
Duše, spôsobujúce problémy a utrpenie rodičom, sebe ako i úpadok
celej spoločnosti. A to všetko len preto, že ľudia nevedia a aj keď
sa dozvedia nechcú pripustiť zásadnú skutočnosť vplyvu kvality,
alebo nekvality ich skrytého, vnútorného života na reálne, fyzické
dianie okolo nás. Nechcú v nijakom prípade pripustiť, že kvalita,
alebo nekvalita ich citového a myšlienkového života zásadným
spôsobom ovplyvňuje a určuje kvalitu, alebo nekvalitu reálneho
života, ktorý musia žiť.

Je to však tak a nie inak! Platí to vždy a v každej situácii,
dvadsaťštyri hodín denne. To, akými vnútorne sme, čím sa
vnútorne zaoberáme utvára, určuje a formuje našu každodennú
realitu i náš budúci osud.

A práve spomínané obdobie polovičky tehotenstva je toho rukolapným
dôkazom. Rukolapným dôkazom s celkom konkrétnymi dôsledkami, kedy
vnútorný stav matky určí na základe Zákona rovnorodosti kvalitu,
alebo nekvalitu novo prichádzajúcej, ľudskej osobnosti.

O tejto zákonitosti nemusíme vedieť, môžeme ju ignorovať, alebo sa
z nej vysmiať, ale v nijakom prípad nie je v našich silách vyhnúť
sa jej účinkom. Ona pôsobí, či o nej vieme, nevieme, alebo nechceme
vedieť. Môžeme ju teda pokojne ignorovať tak, ako sa to deje dnes,
ale každá budúca matka na tejto zemi zostane podrobená jej
účinkom. Jedine na nej, na stave jej vnútorného života bude vždy
záležať, aké dieťa sa jej narodí a aké vlastnosti bude mať.
Kvalita jeho osobnosti bude vždy dokonalým odrazom kvality stavu
vnútorného života matky v polovici tehotenstva.

Kto neverí, môže v tejto veci konať tak, ako doposiaľ. Veď napokon
tie najtvrdšie dôsledky dopadnú na neho samotného, pretože
podobným nezodpovedným rodičom sa narodia deti, ktoré im neprinesú
veľa radosti. Následná výchova, i keby bola nadmieru kvalitná už
potom nemôže zásadným spôsobom zmeniť to, čo bolo zameškané,
alebo definitívne určené práve v polovici tehotenstva. Dobrá
výchova môže dieťa samozrejme istým spôsobom obrúsiť, ale nikdy
nemôže zmeniť vlastnú štruktúru jeho osobnosti, ktorá bola
nezmeniteľným spôsobom definovaná vnútorným stavom matky v
polovici tehotenstva.

Avšak múdri dokážu využiť toto poznanie vo svoj prospech. Jedine
im je určený tento text. Múdra a zodpovedná matka sa bude snažiť
dbať na kvalitu svojho vnútorného života v období polovičky
tehotenstva. Bude dávať pozor na to, aby jej cítenie a myslenie bolo
len čisté a ušľachtilé. Bude dbať na to, s kým sa v tomto
zlomovom období stretne a koho bude trpieť vo svojej prítomnosti,
pretože jej duševný stav môžu samozrejme ovplyvniť i ľudia,
ktorí sa okolo nej nachádzajú. Múdra nastávajúca matka bude
prísne dbať, aby všetko, či už v jej vnútri, alebo v jej okolí
bolo dobré, čisté, ušľachtilé a harmonické aby hosť, ktorý ju
navštívi, čiže nová ľudská osobnosť, ktorá dostane
príležitosť k pozemskému zrodeniu bola dobrá, ušľachtilá a
harmonická, prinášajúca šťastie, dobro a pozitivitu matke, sebe a
užšiemu ako i širšiemu okoliu.

Kto by nechcel takéto dieťa? Kto však chce takéto dieťa, má to
možnosť ovplyvniť či dokonca určiť. A práve ženám je vyššie
popísaným spôsobom daná možnosť určovať a priamo ovplyvňovať
kvalitu novej generácie. Sú to ženy, ktoré určujú, kam sa celá
civilizácia bude uberať. Či nadol, alebo nahor.

Kam sa uberá dnes je každému, kto nie je celkom slepý až príliš
badateľné. Neznalosť a nevedomosť o základných duchovných
zákonitostiach totiž nikoho nevyníma spod ich účinkov. Ľudia
dneška o nich ale nevedia preto, lebo o nich vedieť nechcú. Lebo
všetko iné je pre nich omnoho dôležitejšie a na všetko ostatné si
nájdu dostatok času, len paradoxne nikdy nie na to najpodstatnejšie a
najdôležitejšie.

A pritom je to tak jednoduché! Stačí iba viac dbať na čistou a
ušľachtilosť vlastného cítenia a myslenia a všetko, úplne všetko
okolo nás sa začne zlepšovať. Čo nám bráni, aby sme to
neskúsili?

Peter Baláž