Stres a fajčenie spôsobujú nedostatok vitamínu C!

Fajčiari, ženy užívajúce antikoncepciu, ale aj obyvatelia veľkých
miest by nemali zabúdať na dostatočný prísun vitamínu C. Výskumy
napríklad ukázali, že u človeka, ktorý si denne zapáli 25
cigariet, sa spotreba vitamínu C zvýši o 25 percent.

Ak fajčí viac, vzrastie až o 40 percent. Podobne je to aj u
milovníkov piva, vína a pálenky. Pečeň totiž produkuje enzým,
ktorý uľahčuje odbúravanie alkoholu z krvi a je pritom závislá od
vitamínu C. Čím je ho menej, tým dlhšie trvá aj "otrava"
alkoholom.
Tento najznámejší pomocník imunitného systému sa rýchlo
odbúrava aj pri silných emóciách ako hnev alebo rozčúlenie, počas
nich dokáže telo spáliť 2000 až 3000 mg vitamínu C.
Vitamín C pomáha eliminovať účinok rôznych rakovinotvorných
látok, alebo bráni ich vzniku. Pacientom s rakovinou, ak sa podáva vo
vyšších dávkach (s vedomím lekára), predlžuje obdobie
prežívania.
Organizmus však potrebuje vysoké dávky vitamínu C pred a po
chemoterapii, nikdy nie súčasne s chemoterapiou. Môže sa totiž
znížiť jej účinok, keďže vitamín C pomáha redukovať voľné
radikály a väčšina chemických liekov, ktoré zabíjajú rakovinové
bunky, predstavuje výrazné voľné radikály. Vitamín C má okrem
iného vlastnosť ničiť kysličník
uhoľnatý (CO), ktorý vzniká nedokonalým spaľovaním. Preto by
obyvatelia veľkých miest mali dbať na jeho pravidelný prísun.
Nedostatok vitamínu C sa môže podpísať pod malátnosť,
nechutenstvo, zníženú obranyschopnosť organizmu, ale aj výkonnosť.
Môže sa tiež prejaviť nesústredenosťou, náchylnosťou k
infekciám alebo dlhším hojením rán. Spôsobuje aj zápaly slizníc
ako ďasná či tráviaci trakt a sklony ku krvácaniu slizníc.

Naopak, jeho dostatok v tele napríklad podporuje stavbu pokožky,
kostí a zubov, znižuje hladinu cholesterolu, pozitívne pôsobí na
mozog, zvyšuje fyzickú výkonnosť a zohráva tiež dôležitú úlohu
pri tvorbe kolagénu, ktorý pôsobí v tkanivách. Pravidelný
dostatočný prísun vitamínu C aktivuje bunkový metabolizmus,
zvyšuje energiu, chráni pred nachladnutím a infekciami a redukuje
závažnosť a dĺžku rôznych ochorení.
Najviac ho je v rámci ovocia v čiernych ríbezliach, jahodách,
pomarančoch, citrónoch, grapefruitoch a červených ríbezliach. V
zeleninovej záhradke ho možno najviac nájsť v chrene, zelenej
paprike, petržlenovej vňati, keli, karfiole, špenáte a kalerábe.
Vitamín C si na rozdiel od ľudí dokáže sama syntetizovať, človek
však takúto vlastnosť nemá.
Telo si nevytvára ani jeho zásoby. Objaviteľom vitamínu C je
maďarský vedec Albert Szent-Gyôrgyi, ktorý ho prvýkrát extrahoval
z papriky a za tento objav získal v roku 1937 Nobelovu cenu.
Ako prvý však jeho význam pri udržiavaní imunitného systému
preukázal dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Dr. Linus Paulig.
Ten v roku 1970 odporučil pravidelné užívanie vitamínu C vo
vyšších dávkach, ako bola dovtedy stanovená odporúčaná denná
dávka, za účelom zvýšenia jeho účinku hlavne v prevencii
nachladnutia a skrátenia jeho priebehu. Medicínsky establishment
Paulinga v jeho teórii nepodporil a vytvoril veľkú opozíciu voči
tejto myšlienke. Obyčajní ľudia mu však uverili a niektorí začali
užívať zvýšené dávky vitamínu C.
Mnohí z nich zistili, že sa frekvencia a závažnosť ochorení z
nachladnutia u nich znížila. Idea Dr. Paulinga odštartovala rozsiahly
výskum. Zistilo sa, že zvýšené dávky vitamínu C nielen významne
redukujú a skracujú priebeh nachladnutí, ale že je efektívnou
prevenciou pred sekundárnymi vírusovými a bakteriálnymi
komplikáciami.