Ako sa zbaviť ťažkej choroby

Na jednej americkej detskej klinike došlo pred časom k prípadu, ktorý vzbudil veľkú pozornosť. Deväťročný chlapec ochorel nevyliečiteľnou rakovinou krvi a lekári si už nevedeli rady, ako mu pomôcť.
Choroba sa však náhle zastavila. Výsledky vyšetrení boli deň zo dňa lepšie. Po niekoľkých týždňoch záverečné vyšetrenie ukázalo, že všetky choré bunky z krvi zmizli. Chlapec mohol byť prepustený ako úplne uzdravený. Takýto prípad nebol doteraz známy. Čo sa stalo?
Chlapec rozprával toto:
"Krátko pred mojím ochorením chodili moji rodičia do kurzu duševného uzdravovania. Nechceli ma nechávať samého, a tak ma brali so sebou. A keď som potom ochorel a všetci sa tak báli, ale nikto mi pri tom nedokázal pomôcť, spomenul som si na kurz a predstavoval som si, že choré bunky sú Indiáni a moje myšlienky že sú traperi. "Vymyslel" som si množstvo traperov, ktorí bojovali s Indiánmi a porazili ich. Nechal som vo svojich predstavách traperov a Indiánov spolu bojovať stále znovu a vždy vyhrávali traperi. Sledoval som tie boje s nadšením. A deň čo deň mi bolo lepšie, až som sa úplne uzdravil."

Podľa názorov lekárov predstavuje jeho uzdravenie "zázrak", to znamená jedno zo spontánnych uzdravení, ku ktorým zrejme môže dôjsť v pomere 40 000 : 1.
Ja sa však domnievam, že uzdravenie je v skutočnosti len výsledok zázračného pôsobenia jeho pozitívnych myšlienok. V kurze sa predsa naučil, akú silu myšlienky majú a aké techniky človek musí použiť, aby sa uzdravil. Uplatnil ich, bez toho, že by popredu pochyboval o úspechu. A nakoľko si svoju chorobu nedokázal poriadne predstaviť, dal jej podobu zlých Indiánov, ktorí prepadli pokojných traperov. Podvedomie pochopilo situáciu organizmu a predovšetkým krvi a reagovalo zodpovedajúcim spôsobom.

Nikto nedokáže s istotou povedať, čo presne podvedomie urobilo, výsledkom bolo, že "nevyliečiteľná" choroba bola prekonaná.

Na tom vidíme, že nie je vôbec dôležité, či predstava, ktorú si o chorobe robíme, je tiež správna, pokiaľ podvedomie jednoznačne vie, čo máme na mysli.

Nie je tiež potrebné, aby sme svojmu podvedomiu dokázali povedať, čo má pre uzdravenie organizmu vykonať.
Stačí, aby sme mali jasnú predstavu požadovaného výsledku a obrazne si ho predstavili. Keď si tento obraz požadovaného výsledku budeme stále znovu vrývať do pamäti, urobí podvedomie všetko, čo je nutné na uskutočnenie tohto obrazu.

Pritom je úplne vylúčené, že by nejaká pozitívna imaginácia mohla mať škodlivý vedľajší účinok, ako je to, prakticky, u všetkých účinných liekov. Záleží len na správnom duševnom postoji.
Negatívne myšlienky môžu aj liek, ktorý inak bezpečne pôsobí, zbaviť účinnosti.
A naopak. Pozitívne myšlienky môžu, naopak, spôsobiť, že nevhodný liek bude mať správny účinok.

Jeden anesteziológ podal správu o pacientke, u ktorej mal byť vykonaný cisársky rez:
"Pacientka ležala na operačnom stole. Nechal som ju pomocou dýchacej masky nadychovať normálny vzduch, aby neskôr pri narkóze nemala strach. Žena dýchala kľudne a zhlboka, zatiaľ čo ja som čakal, až sa chirurg pripraví na operáciu. Chvíľu som ženu pozoroval. Nakoniec som zodvihol hlavu, aby som sa chirurga opýtal, či je pripravený. A tu som videl, že chirurg už drží v ruke dieťa a operácia je prakticky na konci."

Zatiaľ čo anesteziológ nechal ženu najskôr dýchať len vzduch, chirurg predpokladal, že narkóza už bola prevedená, a začal s operáciou. Pacientka hlboko spala. Operáciu bolo možné dokončiť bez narkózy. Jej podvedomie predpokladalo, že už dostala narkotizačný prostriedok a chovalo sa podľa toho. Žena nepocítila ani najmenšiu bolesť.
Keď dávate svojmu podvedomiu nejakú úlohu, je dôležité, aby ste s účinkom úplne isto počítali.

Veď spomeňte si, že ani Ježiš nemohol pomôcť, keď sa nestretol s vierou. Tiež nikdy nepovedal: "Ja mám moc ti pomôcť!" alebo "Ja ti pomôžem!" ale vždy hovoril: "Tvoja viera ti pomôže!" repektíve "Tvoja viera ťa uzdravila!"

Zaujal, resp. upútal, Vás niečím tento článok?
Budeme radi, ak svoj názor naň vyjadríte v

Článok je prevzatý z knihy "Uzdrav sám seba" od Kurta Tepperweina