95 percent všetkých ľudí sú stádové zvieratá

Výskumný projekt vedcov Univerzity Leeds potvrdzuje, že skutočne
mnohí ľudia majú sklon správať sa ako ovce, to znamená neúmyselne
nasledovať dav, ako keby nedokázali rozmýšľať sami za seba. Tento
sklon môže byť v určitých situáciách prirodzene aj užitočný
– napríklad pri projektovaní tokov chodcov na miestach s hustou
premávkou –, veľa nádeje pre ľudstvo to však nevzbudzuje.

Zo štúdie vyplynulo, že už malá časť päť percent stačí na to,
aby stanovila smer, ktorým sa dav ľudí začne uberať,
zostávajúcich 95 percent ich nasleduje bez toho, aby si uvedomili, o
čo ide.

Profesor Krause a jeho doktorand John Dyer uskutočnili rad
experimentov, v ktorých dobrovoľníci išli po skupinách cez veľkú
halu. Niektorí ľudia z príslušnej skupiny dostali pokyny, kadiaľ
majú ísť. Účastníci nesmeli navzájom komunikovať, ani nesmeli
vedome ovplyvňovať ostatných.

Vo všetkých prípadoch sa ukázalo, že ostatní nasledovali
inštruované osoby a vytvorili štruktúru pripomínajúcu zástup,
ktorá sa sama organizuje (alebo stádo oviec, ak vám je toto
označenie milšie).

»Každý z nás sa už niekedy ocitol v situácii, v ktorej ho dav
strhol so sebou «, hovorí profesor Krause. »V našom projekte však
bolo zaujímavé to, že účastníci na konci rozhodli jednotne, aj
keď sa nesmeli navzájom rozprávať, ani dorozumievať gestami.
Účastníci si dokonca ani nevšimli že ich ktosi viedol.«

To už naháňa strach. To sme skutočne také stádové zvieratá, že
niekoľkým »informovaným« dovolíme, aby nás viedli bez toho, aby
sme čo i len tušili, o čo tu ide? Zdá sa však, že to je žiaľ
naozaj tak, pretože koľkí z nás prostredníctvom priateľov alebo
»informovaných zdrojov« naleteli na podfuky všetkých možných
druhov, či už ide o pyramídové hry, náboženské zvádzanie alebo
politické pokusy o zastieranie. Zjavne veríme prakticky všetkému,
alebo to aspoň slepo tolerujeme, pokým sa nám to podsúva s
dostatočnou spoločenskou dôveryhodnosťou.

Ako sa z vás stane samostatný človek

Človek môže toho spraviť dosť veľa na to, aby nežil iba ako
stádové zviera, ale tešil sa z naplneného a zaujímavého života.
Nasleduje niekoľko základných vecí, ktoré stádové zvieratá
spravidla neurobia:

Povedzte si, čo od svojho života očakávate

Počas mojej 25-ročnej činnosti ako učiteľ neurolinguistického
programovania (NLP) som položil tisíce otázok typu: Čo chcete? A
opäť a opäť sa nestačím diviť, ako málo ľudí vie dať na túto
otázku odpoveď. Aké sú vaše prvoradé ciele? Ktorým smerom
navigujete svoj život? Kde chcete byť o päť rokov? Najčastejšia
odpoveď: Neviem. Veď uvidíme. Maximálne jeden z desiatich
opýtaných dokáže s istotou a presne odpovedať, napríklad takto:

Moje tri najdôležitejšie ciele v súčasnosti sú…
Za päť rokov bude môj život vyzerať inak, a to takto…
Hlavné prekážky na mojej ceste sú tieto…
Na dosiahnutie svojho cieľa, musím si vypracovať nasledujúce
schopnosti…
Nikto nedokáže predpovedať budúcnosť, ale v mnohých ohľadoch je
lepšie, vedome smerovať do zvolenej budúcnosti, ako »čakať, čo sa
stane«. Ak si svoje ciele nezvolíte sami, urobia to za vás (či už
vedome alebo nevedome) rodina, priatelia, komunita a kultúra. Volá sa
to status quo. Nie je žiadnym prekvapením, že status quo nepôsobí
práve inšpiratívne.

Naučte sa robiť vedomé, komplexné rozhodnutia

Mnohé naše rozhodnutia nie sú dobre premyslené. V NLP sa učíme,
že rozhodnutia a motivácia sa skladajú z vizuálnych, auditívnych a
kinestetických (pocitovo orientovaných) fenoménov. To sú tehličky,
z ktorých sa skladajú mentálne procesy. V prípade zlých,
impulzívnych a v neposlednom rade neskôr ľutovaných rozhodnutí
často chýba niektorá z týchto tehličiek. Robíme impulzívne
rozhodnutia, bez zváženia ostatných možností (nedostatok
auditívneho). Robíme emocionálne rozhodnutia, bez zváženia
ostatných možností (nedostatok vizuálneho a auditívneho). Alebo sa
zacyklíme v myšlienkových slučkách bez riešenia (nekonečný
vnútorný dialóg bez pocitu, ktorý by nás vyzýval k činu).

Vo všetkých týchto prípadoch sme vydaní na milosť či nemilosť
vôle ostatných, pretože nám chýba základ pre únosné rozhodnutia.
Ak nedokážeme sami robiť a analyzovať riešenia, je celkom možné
že za bernú mincu považujeme analýzu druhých. Ak máme sklon k
emocionálnym rozhodnutiam, vystavujeme sa riziku, že padneme za obeť
niekomu, kto nás dokáže dotlačiť do konkrétneho pocitového stavu.
Ak svoje myšlienky nedokážeme ukončiť s pocitom sebaistoty, robíme
možno skrátka to isté, čo robia všetci ostatní, aby sme sa dostali
z tejto vnútorného nekonečného cyklu.

Je pozoruhodné, že v našom systéme vzdelávania sa nevyučuje,
klásť si ciele a robiť rozhodnutia. Pretože tie pomáhajú,
vytvoriť základ skutočného charakteru a osobnosti – a chránia
nás pred nadmernou závislosťou od predstáv alebo názorov iných.

Robte svoje rozhodnutia za použitia všetkých tehličiek a s jasne
stanoveným cieľom pred očami. Vtedy nebude hroziť, že sa z vás
stane stádové zviera.

Nespoliehajte sa však na mňa. Premyslite si to.

Auria.sk
Czechfreepress.cz