Skrátený preklad kapitoly z knihy Swine Flu Exposed od Dr. Eleanor
McBeanovej

Ako bolo uvedené už skôr, všetky zdravotnícke a nezdravotnícke
autority v oblasti očkovania sa zhodujú v tom, že vakcíny majú
spôsobiť ľahkú formu toho ochorenia, ktorému majú údajne
zabrániť. Vedia však a priznávajú aj to, že neexistuje žiadna
možnosť predpovedať, či bude priebeh mierny alebo závažný – či
dokonca smrteľný. Zaobchádzať s niečím tak cenným ako ľudský
život s tak veľkou neistotou je veľmi nevedecké a aplikovať takú
pochybnú procedúru ako očkovanie je mimoriadne nebezpečné.

spanielska_chripka

Obete španielskej chrípky v roku 1918 v núdzovej nemocnici Fort
Riley, Kansas. FOTO: NATIONAL MUSEUM OF HEALTH AND ME, AP

Mnohé vakcíny spôsobujú aj iné choroby ako tie, proti ktorým
majú ochrániť. Napríklad vakcína proti pravým kiahňam často
spôsobuje syfilis, ochrnutie, lepru a rakovinu. Polio vakcíny,
toxín/antitoxín záškrtu, vakcína proti týfusu, rovnako ako
vakcína proti osýpkam, tetanu a všetky ostatné vakcíny často
spôsobujú rozličné iné štádiá choroby, ako postvakcinačnú
encefalitídu (zápal mozgových blán), obrnu, miechovú meningitídu,
slepotu, rakovinu (niekedy do 2 rokov), tuberkulózu (do 2 až 20 rokov
od očkovania), artritídu, choroby obličiek, srdcové ochorenie
(zlyhanie srdca, niekedy do niekoľkých minút po očkovaní a niekedy
po niekoľkých hodinách). Nervové poškodenia a mnohé iné vážne
poruchy sú tiež dôsledkom injekcií.

Ak sa uskutočnia viaceré očkovania (rôznymi vakcínami) v priebehu
niekoľko málo dní alebo týždňov, vyvolajú často intenzívnejšie
formy všetkých týchto chorôb naraz, pretože telo sa nedokáže
naraz vysporiadať s tak veľkým množstvom smrtiaceho jedu,
vstreknutého priamo do krvného riečiska. Lekári to označia za
„novú chorobu“ a pristúpia k potláčaniu príznakov.

Keď je jed požitý ústami, vnútorný obranný systém má šancu,
časť z neho hneď vyvrhnúť zvracaním, keď sa však jedy vstreknú
priamo do tela a obídu tak všetky prirodzené bezpečnostné
mechanizmy, v priebehu niekoľkých sekúnd obiehajú tieto nebezpečné
jedy v celom tele, až otrávia všetky bunky.

Počula som, že v ordinácii istého lekára bezprostredne po
očkovaní zomrelo sedem mužov. Stalo sa to na armádnej základni,
preto som písala vláde, či mi môže správu potvrdiť. Poslali mi
správu amerického ministra vojny, Henry L. Stimsona. Táto správa
nielen potvrdila úmrtie siedmich mužov bezprostredne po očkovaní,
ale informovala aj o tom, že došlo k 63 úmrtiam a 28 585 prípadom
hepatitídy ako priamy dôsledok očkovania proti žltej zimnici v
priebehu iba 6 mesiacov trvania vojny. A to bola iba jedna zo 14 až 25
vakcín, ktoré vojakom podávali. Dokážeme si predstaviť škody,
ktoré všetky tieto očkovania mužom spôsobili (pozri kapitolu Čo
spôsobili vakcíny našim vojakom).

Prvá svetová vojna trvala pomerne krátko, výrobcovia vakcín preto
nedokázali predať všetky svoje výrobky. Keďže podnikali (a stále
podnikajú) na dosiahnutie zisku, rozhodli sa zvyšné vakcíny
ponúknuť obyvateľstvu. Preto spustili najväčšiu očkovaciu kampaň
v histórii USA. Neboli žiadne epidémie, ktoré by ju opodstatňovali,
preto použili iné triky. Ich propaganda tvrdila, že vojaci sa z
cudzích krajín vrátia so všetkými možnými chorobami, a preto
každý musí dostať všetky vakcíny, ktoré sú na trhu.

Ľudia im verili, pretože jednak lekárom veriť chceli, a vojaci
vracajúci sa domov boli skutočne chorí. Nevedeli však, že išlo o
lekármi vyrobené choroby z vakcín, keďže armádni lekári o
takýchto veciach neradi rozprávajú. Mnohí z vrátivších sa vojakov
ostali invalidmi do konca života následkom týchto chorôb
spôsobených očkovaním. Mnohí sa zbláznili následkom
postvakcinačnej encefalitídy, lekári to však nazvali šok z
výbuchov, aj keď mnohí z vojakov americkú pôdu nikdy neopustili.

Konglomerát chorôb, spôsobený pestrým koktailom jedovatých
vakcín, vyrážal lekárom dych. Nová choroba, ktorú stvorili, mala
príznaky všetkých chorôb, ktoré ľuďom vstrekli. Vysoká
horúčka, extrémna slabosť, brušné vyrážky a črevné poruchy
typické pre týfus. Očkovanie proti záškrtu spôsobovalo rozdutie
pľúc, zimnicu a horúčku, opuchy, bolesti hltana a jeho upchanie
falošnou membránou, dýchacie problémy nasledované dýchavičnosťou
a napokon smrť, kedy telo sčernelo nehybnou krvou, ktorá bola vo
fáze dusenia bez kyslíka. Spočiatku to nazývali čierna smrť.
Ďalšie vakcíny spôsobujú svoje vlastné reakcie – paralýzu,
poškodenie mozgu, tetanové kŕče, atď.

Keď sa lekári pokúšali príznaky týfusu potlačiť silnejšou
vakcínou, spôsobili inú formu týfusu, ktorú nazvali paratýfus.
Keď však namiešali silnejšiu a nebezpečnejšiu vakcínu, aby
potlačili následky predchádzajúcej, vytvorili ďaleko horšiu
chorobu, pre ktorú najskôr nemali pomenovanie. Ako ju mali nazvať?
Nechceli ľuďom povedať, čo to v skutočnosti bolo – ich vlastná
frankensteinovská príšera, ktorú vytvorili svojimi vakcínami a
liekmi na potlačenie príznakov. Chceli odvrátiť vinu od seba, preto
chorobu napokon nazvali španielska chrípka.

V aktuálnej diskusii o pandémii (tzv. prasacej chrípky, pozn.
prekl.) sa aj takzvaná španielska chrípka z roku 1918 uvádza ako
príklad toho, aké následky môže mať mutácia vírusu chrípky, a
že vírus takzvanej prasacej chrípky v roku 2009 je údajne opäť
takáto mutácia. Oplatí sa preto obzrieť späť na históriu
španielskej chrípky v čase prvej svetovej vojny od roku 1918.
Rešerše vyniesli na svetlo prekvapivé informácie. Zavádzajúci je
nielen názov nákazy, ale očividne aj vážnejšie veci.

Španielska chrípka prišla z USA
Španielska chrípka, ktorá si v čase od roku 1918 do 1920 vyžiadala
až 50 miliónov obetí, mala pôvodne pramálo do činenia so
Španielskom. Epidémia začala v roku 1918 v Haskell County v americkom
štáte Kansas. Svoje španielske označenie dostala takpovediac z
politických dôvodov: Pre cenzúru tlače v bojujúcich štátoch, ako
USA, sa tam o narastajúcej vlne chrípky prakticky neinformovalo. Inak
to bolo v Španielsku, ktoré sa na prvej svetovej vojne nepodieľalo.
Keď v Madride v máji 1918 ochorel už každý tretí obyvateľ,
španielska tlač bez cenzúry informovala o epidémii – a dala tak
nákaze meno svojej krajiny, aj keď katastrofa začala v USA. Odtiaľ
pramení väčšina dobových svedectiev.

Správa očitej svedkyne: ochoreli iba očkovaní
Spomedzi autentických svedectiev z tých čias je najviac citovaná
správa Eleanory McBeanovej (v prepracovanom preklade Hansa Tolzina). Na
tomto mieste uvádzam niekoľko úryvkov:

„Všetci lekári a ľudia, ktorí žili v čase epidémie
španielskej chrípky v roku 1918, tvrdia, že to bola najstrašnejšia
choroba, akú kedy svet videl. Silní muži, včera ešte zdraví a
zdatní, na druhý deň mŕtvi. Nápadné je, že španielska chrípka
mala príznaky práve tých chorôb, proti ktorým boli títo ľudia
bezprostredne po 1. svetovej vojne očkovaní (mor, týfus, zápal
pľúc, kiahne). Jedovatými vakcínami bolo zamorené prakticky celé
obyvateľstvo. Pandémiu udržiavalo pri živote podávanie jedovatých
liekov.“

Ako je známe, španielska chrípka zasiahla výlučne očkovaných.
Ten, kto vakcíny odmietol, chrípke unikol. Rovnako ako očitá
svedkyňa Eleanora McBeanová:

„Moja rodina odmietla všetky očkovania, takže sa nám celý čas
vodilo dobre. Vedeli sme zo zdravovedy Grahama, Traila, Tildena a
ďalších, že telo nemožno kontaminovať jedmi bez spôsobenia
choroby. Keď mala epidémia svoj vrchol, zatvorené boli všetky
obchody, školy, firmy, dokonca aj nemocnica, pretože lekári a
ošetrovatelia boli tiež očkovaní a dostali chrípku tiež. Bolo to
ako mesto duchov.

Zdalo sa, že sme jediná rodina, ktorá chrípku nedostala – neboli
sme očkovaní! A tak moji rodičia chodili od domu k domu, a starali sa
o chorých. (…) Chrípku však vôbec nedostali a ani nezavliekli
domov žiadne mikróby, ktoré by zaútočili na nás deti. Nikto z
našej rodiny chrípku nemal.

Tvrdilo sa, že epidémia v roku 1918 zabila 20 miliónov ľudí na
celom svete. V skutočnosti ich zabili lekári svojou drsnou liečbou a
liekmi. Je to síce tvrdé obvinenie, no výstižné – a dosvedčuje
to úspech lekárov liečiacich prírodnými prostriedkami.“ A
ďalej:

„Zatiaľ čo lekárom školskej medicíny pomrela tretina prípadov
chrípky, úspešnosť liečby nemocníc liečiacich prírodnými
prostriedkami dosiahla takmer 100 percent.”

Španielsku chrípku spôsobilo masové očkovanie
Správa Eleanory McBeanovej je prirodzene v rozpore s oficiálnou
hypotézou, že španielsku chrípku spôsobil zmutovaný chrípkový
vírus. Nie je však jediným zdrojom s domnienkou, že pandémiu v
skutočnosti spôsobilo masové očkovanie.

Ingri Casselová, riaditeľka združenia pre slobodnú voľbu v
očkovaní v Spirit Lake v americkom štáte Idaho, s v júli 2003 vo
svojom príspevku pre „Idaho Observer“ odvoláva na dobové
svedectvo istého Dr. Rosenowa, sanitného inšpektora americkej
armády. Ten informoval o 31 106 hospitalizovaných prípadoch
„pľúcnej tuberkulózy“ s 1 114 úmrtiami počas účasti USA na
prvej svetovej vojne. Armádni lekári vtedajšej doby vtedy zrejme
nedokázali rozlišovať medzi „pľúcnou tuberkulózou“,
následkami očkovania a španielskou chrípkou.

Najvyššia úmrtnosť bola medzi očkovanými vojakmi
Casselová cituje aj ďalšiu autorku, Anne Riley Haleovú z roku 1935:
„Ako každý vie, svet ešte nikdy nevidel tak rozsiahlu orgiu vakcín
všetkých druhov, ako medzi vojakmi (prvej) svetovej vojny.“ Aj táto
autorka konštatuje, že práve medzi „vyberanými mužmi národa“
sa vyskytla najvyššia úmrtnosť pri tuberkulóze.

Očkovanie zabilo viac ľudí ako nepriateľské zbrane
Patric J. Carroll cituje v „Irish Examiner“ správu amerického
ministra vojny Henry L. Stimsona, ktorá potvrdila smrteľné následky
očkovania proti žltej zimnici v 63 prípadoch. Regrúti dostali
celkovo od 14 do 25 vakcín. Z armádnych záznamov vyplýva, že
všetky choroby, proti ktorým sa po zavedení povinného očkovania v
roku 1917 očkovalo, sa rozšírili v alarmujúcom rozsahu. Po vstupe
USA do prvej svetovej vojny úmrtnosť spôsobené očkovaním proti
týfusu vyletela na historické maximum v dejinách americkej armády.

Počas prvej svetovej vojny prevládal v USA výrok, že vakcíny
zabili viac vojakov ako nepriateľské zbrane. Toto tvrdenie pochádza
od Dr. H. M. Sheltona, autora knihy Vaccines and Serum Evils (Zlo
vakcín a sér). Podľa generála Goodwina britská armáda zaznamenala
7 423 prípadov týfusu. Vo francúzskej armáde sa vyskytlo 113 165
prípadov do októbra 1916. V oboch krajinách bolo očkovanie proti
týfusu povinné.

Aká je pravda?
Existuje teda mnoho hlasov, ktoré potvrdzujú masové očkovanie ako
možnú príčinu vtedajšej španielskej chrípky. Je potrebné
preskúmať tieto dokumenty, do akej miery sú pravdivé, čo však bez
existencie originálnych publikácií prirodzene nie je jednoduché. K
pravde sa však možno priblížiť nepriamo, zberom informácií podľa
možnosti nie z podozrivých zdrojov a overením ich správnosti. Pritom
vysvitli nasledujúce rozpory:

• Mnohí z lekárov, ktorí mali priamo do činenia s španielskou
chrípkou, ju v neskorších publikáciách prekvapivo vôbec
nespomenuli, alebo iba okrajovo. To dáva zmysel vtedy, ak bola nákaza
v skutočnosti spôsobená ich vakcináciou.

• Španielska chrípka nezačala na jednom mieste a nešírila sa
odtiaľ do celého sveta, ale objavila sa na mnohých miestach a
rozličných kontinentoch súčasne.

• Príznaky španielskej chrípky sú známe ako možné účinky
očkovania.

• Viaceré pokusy nakaziť zdravých dobrovoľníkov, ktorí sa
nechali okašliavať nemocnými, ostali neúspešné. To znamená,
španielska chrípka nebola nákazlivá.

• Až napodobnenie očkovania, konkrétne vstreknutie spracovaných
telesných tekutín nemocných, viedlo k ochoreniu probandov.

Primeraný záver
Mnohonásobne zhodujúce sa správy a citáty svedčia skôr proti
tomu, že španielska chrípka bola spôsobená nejakým zmutovaným
vírusom, ktorý sa akoby nadzvukovou rýchlosťou súčasne rozšíril
na viaceré kontinenty.

Celosvetová epidémia vypukla vo februári 1918 tak v Španielsku ako
aj v New Yorku. V apríli prepukla vo Francúzsku, v máji v Madride, v
Júni v Nemecku, súčasne v Číne, Japonsku, Anglicku a Nórsku.
Druhá, podstatne závažnejšia vlna epidémie začala takmer súčasne
v Bostone, Indii, Karibiku, Strednej a Centrálnej Amerike, o mesiac
neskôr v Brazílii a napokon na Aljaške.

Záver: Mnohonásobne zhodujúce sa správy a citáty svedčia skôr v
prospech toho, že španielska chrípka bola v skutočnosti globálna
očkovacia katastrofa.

Preklad z nemčiny ďurino, júl 2014

Zdroj

Tzv. španielska chrípka nie je ani španielska, ani chrípka. Je to
katastrofa spôsobená očkovacím priemyslom.

Očkovací baróni na Slovensku trvajú na tom, že očkovanie musí
ostať povinné a rodičia nemajú dôverovať informáciám na
internete.

Povinné očkovanie je vynikajúci kšeft – často s tragickými
následkami.

http://www.auria.sk/blog/spanielska-chripka-z-roku-1918-bola-sposobena-ockovanim