DUCHOVNE CVIČENIA
Tu je prezentovaný systém praktických duchovných cvičení - meditácii, podľa Rudolfa Steinera. Je to základný systém používaný v resekrucianskom kresťanstve, ktorý môže bezpečne adepta t.j. moderného človeka priviesť postupne k rozvoju nadzmyslového vnímania, bez toho že by stratil kontakt s dnešným reálnym životom.
http://duchovna-veda.webnode.sk/duchovne-cvicenia/
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PRIPRAVNE CVIČENIA
Nevyhnutné podmienky a predpoklady k cvičeniam vyššieho poznávania
Pred tým, ako sa človek pustí vôbec cvičiť nejaké cvičenia vedúce k poznávaniu duchovných svetov, ale ja počas cvičení by sa mal riadiť určitými zásadami a pravidlami v oblasti práce na svojom charaktere, vlastnostiach a povahe. Základným pravidlom pri ceste vyššieho poznávania je, že kto chce urobiť jeden krok v oblasti nadzmyslového poznávania by mal urobiť tri kroky v zdokonalení svojho charakteru a morálnych vlastnosti. Ten kto chce poznávať nadzmyslový svet by mal najprv dobre poznať svet zmyslový a stáť v ňom pevne a jasne. Tak sa predíde úletom a fantáziám, ktorým tak radi podliehajú mnohí cvičenci rôznych meditačných systémov, ktorí zanedbali, alebo zanedbávajú prácu na svojich morálnych vlastnostiach.
Pocit pevnosti a jasnosti v zmyslovo-fyzickom svete nám dodá pravé sebapoznanie a práca na svojom nižšom Ja. Až keď zvládneme svoje nižšie Ja, otvoríme si tým cestu aj v spoznaní svojho vyššieho Ja. Na začiatku nastúpenia cesty duchovných cvičení, by mal žiak byť predchnutý nasledujúcimi citovými predstavami:
Žiak by mal byť predchnutý citom, že nedokonalé sa dá premeniť na dokonalé. Preto by sa nemal odvracať od sveta, opovrhovať ním a pokladať ho za skazený, ale miesto nadávania a poukazovania na všetko zlé v ľuďoch a v spoločnosti si všímal to dobré a pozitívne a sám pestoval v sebe pocit optimizmu a dôvery v ľudí a svet. Nejde o to, že by mal zakrývať zlo, ale skôr ponúknuť inú pozitívnu cestu riešenia, dobrý príklad. Keď sa niekto šmykne na ulici, tak sa nebudem na tom zlomyseľne smiať, ale pomôžem človeku vstať. Keď všetci budú nadávať na politikov, že schválili nejaký zlý zákon, ja nebudem nadávať ale napr. sformulujem petíciu proti zlému zákonu, alebo navrhnem svoj lepší a idem s tým za príslušným poslancom. Ide teda o konanie aktívneho dobra v bežných životných situáciách ako aj spoločenskom živote.
Žiak by mal pestovať v sebe lásku k práci. Prácu by nemal robiť kvôli úspechu a peniazom, ale kvôli práci samej. Žiak by nemal lipnúť na výsledku svojej práci, ale byť uspokojovaný samotnou prácou. V tejto dobe je to zvlášť ťažké, lebo väčšina ľudí robí skôr kvôli peniazom a život začína pre nich až po práci, resp. prácu berú ako nevyhnutné zlo. Takto potom aj v spoločnosti vyzerá. Takže treba si vybrať takú prácu v rámci možností, ktorá je čo najviac tvorivá a zmysluplná pre druhých a svet. Najlepšie sú samozrejme možnosti v oblasti umenia, pedagogiky, vedy ale dá sa to preniesť aj na iné povolania. V súčasnosti je to obžalobou systému, že možnosti kvalitnej zmysluplnej práce, kde sa vytvárajú nejaké hodnoty a ktorá by bola aj tvorivá je čoraz menej a je to vlastne luxus. Ale aj v bežnej práci, sa dajú nájsť pozitívne momenty a tie si všímať a na nich stavať.
Žiak by mal pestovať v sebe pocit vďaky voči Bohu, duchovnému svetu a ľuďom za možnosť byť na svete, možnosti sa učiť a vyvíjať. Je to pocit istoty existencie vyšších svetov, dôvera v osud a spravodlivosť. Tieto pocty človeku pomáhajú neprepadať zúfalstvu a beznádeji v ťažkých životných situáciách, pomáhajú mu byť vyrovnaný a pokojný.
Žiak by mal v sebe pestovať rozvahu a trpezlivosť, každú situáciu si poriadne rozmyslieť, nebyť prchký, hnevlivý. Pestovať v sebe láskavosť k ľuďom, zvieratám, celému svetu. Neodsudzovať myšlienkami ani slovami niekoho, kto schybil, lebo sami nepoznáme všetky osudové vlákna a pozadie života daného človeka, môžeme mu skôr pomôcť.
Žiak by sa mal stále usilovať o harmonizáciu svojej osoby. Táto harmonizácia spočíva hlavne v dávaní si pozor na svoje drobné charakterové rysy povahy. Ak napríklad mám v povahe skákať do reči, tak pri každom rozhovore sa opanujem a nechám druhého dohovoriť, ale s tým že ho skutočne počúvam a vciťujem sa do neho. Svoje sympatie alebo nesympatie s hovoreným obsahom si nechám pre seba. Je dôležité odvykať si predstave že na našom názore záleží viacej ako na názore druhých. Ak som lenivý, tak vedome budem pestovať nejakú činnosť do ktorej sa mi nechce, napríklad okopať záhradu a pod. Ak mám sklony k lakomstvu, tak si budem vedome pri každej príležitosti pestovať opačný sklon, pravidelne budem pozývať ľudí, čašníčke dám prepitné, prispejem na charitu, nejakému chudobnému príbuznému alebo známemu kúpim niečo užitočné. Ak dlhšie budem pestovať opačný sklon k svojim zlým vlastnostiam, tak sa z toho stane zvyk a pomaly to prejde do éterického tela, až sa nám skutočne (zväčša až po rokoch) zmenia niektoré hlboko vryté vlastnosti smerom k dobrému.
Žiak by mal v sebe pestovať a udržiavať silný pocit pravdivosti a to hlavne voči sebe, aby si neklamal sám sebe. Nemusí sa trápiť nad sebou, ak zistí svoje nedokonalosti, ale skôr pokojne popracovať na nich. Tiež žiak by mal byť pravdivý voči druhým ľuďom, poznávať pravdu, mať ju rád, ale neočakávať, že druhý budú k nemu tiež pravdivý. Aj keby celý svet žil v klamstve a všetci naokolo by klamali, žiak by mal pokojne hovoriť a trvať na pravde. Kvôli pravde by sa žiak nemal hádať a útočiť na druhých. Skôr poukazovať svojimi činmi, slovami a myšlienkami na ňu. S pravdivosťou súvisí aj spravodlivosť. Žiak by mal byť spravodlivý za každých okolností.
So životom v pravde a spravodlivosti súvisí aj odvážnosť. Žiak má pestovať odvahu, lebo hovorenie a žitie pravdy už samo o sebe vyžaduje v tejto dobe odvahu. Odvahu má prejavovať v bežných životných situáciách. Napríklad sa môže zastať niekoho, komu je ubližované, ozvať sa keď treba. Odvahu si netreba zamieňať s hazardom, kvôli pocitu odvahy nemusíme pestovať adrenalínové športy, myslím, že je veľa príležitosti v bežnom živote ako odvahu prejaviť, a skákanie na lanách do priepasti alebo niečo podobné svedči skôr o emocionálnej prázdnote a nedostatku skutočného prežívania mnohých „moderných“ ľudí.
Nevyhnutné je dodržiavanie kontroly myšlienok, slov a činov. Pestovať miernosť v jedení a pití. Udržiavať si dobré telesné a duševné zdravie. Súcit so všetkým na svete. Skromnosť, nežiadostivosť.
Žiak by mal dodržiavať všetky vyššie uvedené podmienky v celistvosti, v logickom zmysle, neprepadať fanatizmu v žiadnom smere.
Najdôležitejšia podmienka, je neprepadať pýche, že sme niečo viac, len preto, že cvičíme nejaké meditácie, alebo že poznáme trochu viac ako bežný ľudia. Aj my sme súčasť tohto sveta a sme spoluzodpovedný za svet.