Karma ako milosť

     Naša úloha bytia znie naprosto zrozumiteľne: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý Otec na nebesiach".
     Ale stačí na to jeden život? Alebo nám Ježiš dal nesplniteľnú úlohu?

     Keď spoznám skutočnosť za obyčajným zdaním, je pre mňa karma výrazom Božej lásky a tým milosti.
     Jej milosť spočíva v tom, že nás nielen povoláva k dokonalosti, ale nás vďaka zákonu karmy tiež k tomuto cieľu s absolútnou istotou vedie. Preto tiež neexistuje "dobrá" alebo "zlá" karma, pretože obe vedú ku rovnakému cieľu.
     To znamená, že aj choroba, trápenie a straty sú pôsobením božskej milosti. V skutočnosti sú to totiž neprehliadnuteľné dôkazy o tom, že sme zišli zo správnej cesty, ktorá nás núti sa na túto cestu vrátiť.

     Keby sme si v dôsledku bolestnej skúsenosti neuvedomili chybné jednanie, väčšinou by sme si ho ani nepovšimli. Aj bolesť je milosťou a náš osud je vždy špeciálnym "oblekom ušitým na mieru", vytvoreným len pre nás. Všetko, čo sa mi prihodí, mi chce len slúžiť a pomáhať. Preto je všetko dobré také, aké to je. Odmeňujeme sa alebo trestáme sami tým, že sa buď blížime svojmu pravému ja a tým aj Bohu, alebo sa od neho vzďaľujeme. Keď sa od neho vzďaľujeme, žijeme v hriechu, čo neznamená nič iné než odlúčenie.
     Nie sme teda trestaní Bohom za svoje hriechy, ale sme trestaní svojimi hriechmi.

     Karma nám teda nie je uložená zvonku, ale si ju ukladáme sami: svojím myslením, cítením a jednaním.
     Všetko, čo sa mi prihodí, som urobil nevyhnutným. Život ma konfrontuje s každou lekciou, ktorú potrebujem, nie však s tými, ktoré si moje ego praje!

     Zákon karmy ale od nás tiež vyžaduje vedomé prevzatie plnej zodpovednosti za následky nášho konania. My všetci sme stvoritelia a máme možnosť stvoriť čokoľvek chceme. Zákon nás len konfrontuje s následkami nášho tvorenia a ukazuje nám tak prípadnú zlú voľbu.
     Vďaka tomuto zákonu sa nemôže stať, že by sme niečo urobili a unikli tak následkom za svoje činy.

     Každá lekcia, ktorú zvládneme, rozpustí časť bariéry, ktorá nás delí od poznania skutočnosti nášho pravého ja a od jednoty so všetkým. Keď sa ale tú svoju lekciu nenaučíme, úloha života nezmizne, naopak, táto úloha sa bude tak dlho opakovať, dokiaľ ju nevyriešime. Dostaneme od osudu "doučovacie hodiny".

     Zákon osudu nemá žiadnu možnosť rozhodovania.
     A aj tak obsahuje Božiu milosť, aj to, že sa každý v každom okamihu môže oslobodiť od svojej karmy, keď nechá splynúť svoju vlastnú vôľu s vôľou Božou. Zákon ho môže dostihnúť jedine vtedy, pokiaľ je prítomné ego, ktoré žije v ilúzii oddelenosti, a preto jedná svojvoľne. Akonáhle je ilúzia oddelenosti vymazaná a nie je už tu žiadne Ja, ktoré by jednalo svojvoľne, nemôže zákon nikoho postihnúť.

     V tomto živote neexistuje nič, za čo by sme nemali byť zo srdca vďační.
     Ďakovať by som mal aj za milosť tohto poznania, ktoré mi umožňuje sa kedykoľvek vzdialiť z vlastnoručne vyrobeného pekla egoizmu a duchovnej slepoty a vrátiť sa do svetla skutočnosti svojho ozajstného bytia.