Sú biopotraviny skutočne zdravšie? A akú úlohu hrá
poľnohospodárstvo?


V posledných rokoch sa v médiách objavujú stále znovu články o
tom, že bio potraviny vraj nie sú zdravšie. Ako to teda je s drahými
bio-potravinami? A čo tie lacné biopotraviny, sú dôveryhodné?
Môže vôbec existovať lacné bio? Je to vlastne protirečenie…

Aby človek trochu získal prehľad, musí sa na veci pozrieť z
celkového pohľadu a objasniť si taktiež vývoj poľnohospodárstva v
minulosti. Existujú dnes ešte vôbec potraviny, ktoré nám
sprostredkovávajú dostatok živín a prečo musíme jesť doplnky
výživy s minerálnymi látkami, vitamínmi, stopovými prvkami, atď.?

Rozhodujúce je vždy odkiaľ konkrétne potraviny pochádzajú. Firma,
v ktorej pracujem robí poľnohospodárstvo, ktoré ďaleko presahuje
predpisy a normy Európskej únie pre ekologické poľnohospodárstvo a
obhospodaruje 1700 ha pôdy. V tomto poľnohospodárstve si ľudia
vážia život – a starajú sa aj o život v pôde ako aj o život
rastlín a zvierat. Samozrejme, že tu nechcem a nemôžem robiť
reklamu svojej firme alebo jednej firme, ale chcem poukázať na
princípy, ktoré sa dajú uskutočniť kdekoľvek.

Za posledných tridsať rokov sme v podniku, kde pracujem, urobili mnoho
skúseností v zaobchádzaní s pôdami a kvalitou produktov. Chcel by
som napísať niekoľko riadkov o pestovaní v takomto zdravom
poľnohospodárstve. Osobne tento podnik poznám od 1996 a od 2002 v
ňom pracujem.

Postupne som sa naučil, že potraviny by nás mali živiť a
vyživovať, to znamená, že by to mali byť produkty plné sily a
života, ktoré človeku slúžia a udržujú ho zdravého. Žiaľ je to
dnes trochu inak ako to bolo kedysi. Mnoho potravín v dnešnej dobe nie
sú vyživovateľmi, pretože na základe viacerých faktorov,
nedosahujú úroveň kvality, akú by mali mať. Potraviny by mali byť
“nositeľmi živín “, teda minerálnych látok, stopových prvkov,
vitamínov, enzýmov a ďalších.

Žiaľ za posledných 100 rokov sa z prirodzeného poľnohospodárstva
stala brutálna mašinéria, ktorá výrazne prispieva k ničeniu našej
základne pre život – teda pôdy, zeminy.

Živiny ako vitamíny, enzýmy, minerálne látky, stopové prvky,
aminokyseliny, kyseliny tukov, sekundárne rastlinné látky a ďalšie
sa tvoria jedine v zdravej pôde, z ktorej ich rastlina prijíma a
vytvára úplne prirodzene aromatické látky, teda to čo potom
vnímame ako chuť.

Myslíte si, že sú naše pôdy dnes ešte zdravé ako to bolo ešte
pred pár desaťročiami?? Žial opak je realitou…

Naše pôdy sú vyčerpané a umierajú stále rýchlejšie a živiny,
teda vitálne látky, sa dnes vyskytujú v našich potravinách vo
veľmi nízkej miere.

Vyčerpané pôdy, zaťažené umelými hnojivami – jedmi, ako sú
pesticídy, herbicídy, fungicídy, atď. močovkou a hnojom ako aj
odpadmi z bitúnkov, ktoré na nich a v nich končia, nám nemôžu
darovať plody s vysokou kvalitou ako to bolo kedysi.

Takto dopestované plody takmer bez energie a výživovej hodnoty, musia
byť extra aromatizované(napríklad glutamánom alebo kvasnicovým
extraktom), aby vôbec mali nejakú chuť. Dôvody, že prečo sa
produkujú potraviny, ktoré nechutia a musia sa upravovať, aby vôbec
chutili sú, že v dnešnej dobe ide o to, aby sa potraviny produkovali
veľmi rýchlo, vo veľkých množstvách a veľmi lacno.

Kedysi v minulosti sme dávali na obživu viac ako polovicu svojich
príjmov a dnes je to len niečo medzi 15 až 20 percentami. Načo potom
míňame naše peniaze? Míňame ich na dovolenky, voľný čas a chceme
mať peniaze na iné veci, no v konečnom dôsledku je to všetko na
úkor zdravých a aj zodpovedajúc drahších potravín. Príjemný a
pohodlný život sa nám stal akousi náhradou za zdravé prostredie a
potraviny? Avšak aké sú globálne následky, len čo sa týka
poľnohospodárstva? Erózia a degenerovanie pôdy, zaťaženie
spodných vôd, sú len dva následky z mnohých ďalších.

Je prirodzené, že poľnohospodári musia z niečoho žiť a ustavične
investovať do procesov výroby a chodu svojich podnikov. Ako sa im
však darí, keď sú nútení produkovať stále lacnejšie? Vidíme to
na ich protestoch stále znovu v celej Európe. Bez subvencií štátu
viac nedokážu prežiť. Nie je to smutné, že sa viac nedokážu
uživiť sami svojou prácou????

Pozrime sa na to, ako to bolo kedysi…

Poľnohospodár kedysi dostal naspäť od zákazníka viac ako 30% z
predaného produktu! V praxi to znamená, že za chlieb v hodnote 1 eura
dostal naspäť viac ako 30 centov. A ako je to dnes? Poľnohospodár
dostane naspäť v tom istom prípade 3 alebo 4% teda 3-4 Euro centy!!!
Vidíte tu rozdiel? Je to neuveriteľné…

Preto musel poľnohospodár zmeniť svoje myslenie a musel sa stať
racionálnejším. Malé podniky “vymreli” jeden za druhým,
pretože viac nemohli pracovať hospodárne. Dnes je všetko
koncetrované na agrárnu veľkoprodukciu, aby sa produkovalo lacno a vo
veľkých množstvách. Tomuto racionalizovaniu padlo za obeť veľmi
veľa… Nie len maleé podniky, ale hlavne sa zmenil aj obraz našej
krajiny vonku na poliach. Z malých polí, ktoré boli oddelované
brázdami z kríkov, stromov, rôznych porastov a nádherne lemovali
krajinu krížom krážom, sa stali obrovské ľány, do ktorých sa
zabudovali obrovské trenáže na odvádzanie vody, aby sa mohlo lepšie
pestovať obilie. Krajina sa doslova vyhladila. Následky všetkých
týchto aspektov zažívame dnes a je faktom aj to, že dnes sa
nachádza v mestách viac druhov živočíchov (vtáctvo, hmyz) ako na
vidieku, kde sa intenzívne robí poľnohospodártsvo… Včeli nám
údajne tiež vymierajú kvôli pesticídom.

Ale naspäť k poľnohospodárovi. Kedysi neexistovali akciové trhy a
neexistovali mnohé obchodné medzičlánky, kým sa hotový produkt
dostal k zákazníkovi. Kedysi všetko prebiehalo väčšinou
regionálne a neexistovali koncerny, ktoré chceli na jednoduchých
poľnohospodároch zarobiť a predávali celosvetovo – globálne.

Preto sme s našou firmou išli inou cestou. To, čo vypestujeme, to aj
spracujeme a aj predávame priamo zákazníkovi. V takomto kolobehu teda
nie je nikto, kto by ťahal peniaze kdesi v strede (akcionári), ale
naopak poľnohospodár tu dostane spravodlivú cenu za to, čo
dopestuje. To znamená z horeuvedeného príkladu, že dostane viac ako
30 percent. To ho robí silným a nezávislým a v porovnaní s inými
firmami môže ponúknuť úplne inú kvalitu. Môže investovať do
strojov a inovácie celého chodu podniku. Myslím, že tento spôsob je
spravodlivý nie len voči ľuďom, ale aj najmä voči prírode,
pretože poľnohospodár si ju váži a rešpektuje a podľa toho aj
koná.

Prax potvrdzuje, že potraviny s nízkou hodnotou kvality majú ohromný
vplyv na naše zdravie. Napr. americká “Mental Health Foundation”
potvrdila fakt, že v posledných rokoch a desaťročiach kvalita
potravín výrazne klesla, a že to má priamy vplyv tiež na zdravotný
stav a psychickú rovnováhu obyvateľstva.

Je faktom to, že živiny obsiahnuté v rastlinách stále viac miznú,
pretože mizne život z pôdy. Živiny sú častice, ktoré telo
nevyhnutne potrebuje, aby fungovalo a mohlo uskutočňovať výmenu
látok, teda efektívne tieto živiny premieňať. Keď tieto ubúdajú,
potom to má bezprostredný vplyv na imunitný systém a mnohé ďalšie
telesné funkcie. Chemikálie ako napr. pesticídy, herbicídy,
fungicídy, ktoré sa dostávajú cez rastliny, ale aj cez pôdu a
pitnú vodu do nášho organizmu ho zaťažujú vo veľkej miere. Tieto
jedovaté prostriedky proti burine a škodcom sa rozkladajú len veľmi
ťažko a trvá to tisíce rokov.

Ako to je s antibiotikami? S hnojom a močovkou sa na polia dostávajú
neuveriteľné množstvá antibiotík a iných liekov, ktorými sú
kŕmené zvieratá v masovom chove dobytka. Medzičasom sa zvieratá a
ľudia, ktorí jedia ich mäso, stali tzv. super- biolaboratóriami, v
ktorých mutujú vírusy k super vírusom, na ktoré už nezaberajú
žiadne antibiotiká. Rastliny tieto antibiotiká z pôdy tiež
priberajú do potravinového reťazca a tiež tak prispievajú k
vytváraniu rezistencií. Antibiotká sú čoraz menej účinné. Nie je
to tragické?

Poľnohospdárstvo, ako ho praktikuje firma, v ktorej pracujem,
nepoužíva žiadne umelé hnojivá, a ani hnoj a močovku na rozdiel od
mnohých ekologicky pestujúcich firiem, kedže EÚ povoluje hnoj a
močovku ako aj kostnú múčku a iný odpad z bitúnkov v ekologickom
poľnohospodárstve ako hnojivo. Okrem toho smernice EÚ povoľujú aj
určité zaťaženie pesticídami.

Fakt je, že kedysi boli zvieratá zdravo chované a s masovým chovom
ako je to dnes sa to nedá porovnať, teda hnoj bol aspoň zdravý.
Málokto vie, že močovka, keď sa vynáša na polia zaleptáva pôdu
na niekoľko dní. Často pri jazde autom cítime tento zápach. To
znamená, že pôda je na celé dni uzavretá a mnoho miliárd
mikroorganizmov, teda život v pôde, ktorý vytvára živiny, uhynie.
To, čo by v mnohých prípadoch malo byť odstránené ako výnimočný
odpad sa dostane na polia. A čo naše spodné vody?? Prečo majú v
sebe toľko dusičňanov? Je to paradox. Je to tiež profit. V močovke
a hnoji boli dokázané dokonca ťažké kovy a prióny z BSE.

Naopak v poľnohospodárstve firmy, v ktorej pracujem sa staráme o
pôdy veľmi bedlivo. Jedine zdravá pôda môže obsahovať a darovať
minerálne látky, ktoré rastlina potrebuje, aby mohla rozvinúť svoju
plnú životnú silu a zdravie a vytvoriť látky potrebné pre
človeka. Takéto rastliny a plody potom aj chutia ako kedysi a sú
plné energie, teda živín. Naše motto je: Zdravá pôda = zdravá
rastlina = zdravý človek.

Aby pôdy zostali zdravé, musia sa starostlivo udržiavať. Život v
nich je treba doslova “kŕmiť”:), to znamená ako kedysi je veľmi
dôležitý trojročný systém poľnohospodárstva. Dva roky pestovanie
a rok odpočinok teda úhor. Počas tohto roku odpočinku sa dané pole
dokáže dobre zregenerovať. To, čo na ňom počas tohto roku rastie
sa vždy zožne a nechá na ňom ležať prípadne len na povrchu do
neho jemne zapracuje. Taktiež sa môže do neho zapracovať aj lístie
alebo otruby z obilia alebo iné zelené zvyšky rastlín z úrody ako
aj hráškový šrót a mnohé iné. Takéto zelené hnojivo je
najlepšou “potravou” pre bohatý život v pôde, v ktorej sa
vytvárajú živiny pre rastliny.

Málokto si uvedomuje, že len v jednom štvorcovom metri zdravej
kultúrnej pôdy žijú stovky dážďoviek, ktoré vytvárajú
neuveriteľne pevný rúrový systém až 9 m do hĺbky a zabezpečujú
tak dobrú vzdušnosť ale predovšetkým rozdelenie dažďovej vody a
produkciu humusu. To, že sa dnes spodné vody nedoplňujú vsakovaním
do pôdy, je z väčšej časti príčinou nášho zlého zaobchádzania
s pôdami v poľnohospodárstve. Pôdy bez dážďoviek majú úplne
iný charakter a sú neprevzdušnené.

Dážďovky sú najlepší pomocníci v zdravom poľnohospodárstve.
Dážďovky vylučujú neuveriteľné množstvo rozpustného dusíku,
fosfátov, mangánu, horčíka a mnohých ďalších stopových prvkov v
humuse. Ďalej žije v jednom štvorcom metri 500 miliónov prvokov, 10
mil. nitkových červíkov, 25 tisíc krúžkovcov, 300 tisíc
roztočov, 60 pavúkových druhov, 20 tisíc druhov prahmyzu a lariev,
1.200 druhov stonožiek, 500 tisíc kolieskových druhov, 100 tisíc
fúzatých zvieratiek a mnoho miliónov plesní a baktérii. Toto je
život pôdy, ktorý treba udržovať a zvelaďovať a kŕmiť dobrými
vecami!! A myslíte, že sa to dá s pesticídami a iným..?? A
myslíte, že sa to dá s miliónami litrov močovky?

Aby celý systém dnešeného globalizovaného poľnohospodárstva
zotrval naďalej v takomto stave, na tom majú záujem mnohí
akcionári. Sú to napr. celosvetovo pôsobiace firmy s osivom a
siatinami, ktoré pracujú stále viac s génovou technikou, chemický
priemysel, ktorý produkuje umelé hnojivá a postreky “jedy” proti
burine, plesňam a prostriedky proti hmyzu. Sú to ale aj producenti
strojov, ktorí vyrábajú stále väčšie a komplikovanejšie stroje
na obrábanie pôdy, mäsový priemysel, ktorý sa takto ľahko zbavuje
hnoja a močovky, tiež akcionári s obylím a mnoho ďalších
odvetví.

Nie je ľahké niečo v tomto smere zmeniť, ale podniku, v ktorom
pracujem, sa z tohto začarovaného bludného kruhu podarilo vystúpiť.
Už takmer 30 rokov pracujú poľhospodári, mlynári, pekári a
predajcovia spoločne v zoskupení podnikov. Ich cieľom je: žiť v
súzvuku s prírodou a zvieratami a produkovať zdravé potraviny,
ktoré v sebe ešte nesú život, teda živiny. Okrem zeleniny, ovocia a
chleba produkujeme výlučne len vegetariánske produkty. To znamená,
že na našich statkoch nepraktikujeme úžitkový chov zvierat. Sám
som 15 rokov vegetarián a môžem to každému len odporučiť. Som
presvedčený, že produkcia mäsa výrazne prispieva k poškodzovaniu
našej klímy.

Pravda je taká, že my spotrebitelia vytvárame dopyt. Máme v rukách
obrovskú moc. Môžeme sa informovať – odkiaľ pochádzajú
produkty, ktoré kupujeme. Môžeme sa informovať – ako konkrétne
pracuje firma, poľnohospodár a zistiť, či mu môžeme dôverovať.
Výhovorka, že si takéto produkty z dobrého poľnohospodárstva
nemôžeme dovoliť, stráca význam, keď si uvedomíme, že za lieky
platíme oveľa viac a ukazuje sa, že za následky budeme všetci
platiť oveľa viac. Je treba zaoberať sa témou našej potravy, úplne
vedome. Chcem apelovať na nás spotrebiteľov, aby sme viac a viac
vytvárali dopyt po poctivých potravinách a produktoch. Je to v
našich rukách a mnohé môžeme zmeniť našim vedomým
spotrebiteľským správaním.
www.osud.cz