O rozdiele medzi mesačnou a slnečnou jasnovidnosťou

V súčasnosti vzniká na verejnosti dojem, že jasnovidnosť je niečo
čo sa dá pomerne ľahko a rýchlo získať. Množstvo ľudí venujúci
sa konzumnej ezoterike sa stávajú na posedenie v hypnóze
„jasnovidnými“ a vypovedajú o svojich minulých životoch, ľudia
zvládajú jasnovidné a telepatické schopnosti počas víkendových
kurzov ovládania vedomia, nechávajú si otvoriť čakry “majstrami
„ , ktorým ešte len predvčerom urobil niekto to isté.

Stále väčšie množstvo ľudí vidí a má kontakt s Plejaďanmi, s
rôznymi majstrami, nirvanickými inteligenciami, počujú hlasy anjelov
a mimozemšťanov. Dnes ľudia, ktorí nikdy na sebe duchovne
nepracovali, v priebehu niekoľkých mesiacov publikujú knihy o
najhlbších tajomstvách kozmu, o minulosti a budúcnosti ľudstva, o
vzdialených svetoch, o zmysle života.

Správy a zjavenia získané prostredníctvom channelingu, automatickej
kresby, písania a pod. si však navzájom odporujú a jedna druhú
vylučujú. Veľmi často odporujú aj fyzickej skutočnosti a zdravému
sedliackému rozumu. Tá istá osoba uvedená do hypnózy o 20 rokov
neskôr, alebo inými hypnotizérmi vidí svoje minulé životy inak ako
predtým. Ufo-kontaktéri vraj sprostredkujú informácie priamo z
centrálneho velenia mimozemských lodí, ohlasujú prelety lietajúcich
tanierov, evakuácie na iné planéty, zastavenie rotácie Zeme,
naklonenie zemskej osi, prepólovanie zemského magnetizmu, prechod Zeme
do piatej dimenzie a pod. Tieto udalosti sa nikdy nekonajú poprípade
sa vždy musia na poslednú chvíľu odložiť.

Dezorientácia v oblasti nadzmyslového vnímania je taká veľká, že
sa nerobí rozdiel medzi channelingom a zasvätením, medzi osvietením
- ku ktorému ti najväčší svätci a velikáni ducha dospeli po
mnohých životoch – a duševnou senzibilitou, ktorá môže
vzniknúť aj v dôsledku vrodeného nedostatku magnetizmu alebo po
úraze hlavy. Ak máme do tohoto vniesť nejaký poriadok, musíme si
uvedomiť rozdiely medzi duševnou senzibilitou a duchovným poznaním,
medzi médiumitou, čiže sprostredkovaním cudzích informácií a
poznaním, ktoré je naše vlastné.

Pod jasnovidnosťou sa dnes vo všeobecnosti rozumie len bližšie
neurčená, záhadná schopnosť získavať informácie mimozmyslovou
cestou. Existuje však viacero spôsobov prenikania do nadzmyslového
sveta, ktoré sa líšia nielen stupňom, ale aj podstatou svojej
metódy. Každý z nich má svoje prednosti aj úskalia, každý
umožňuje nahliadnuť len do určitej oblasti neviditeľného sveta; a
nie všetky sú rovnako spoľahlivé.

Ak máme hodnotiť jednotlivé druhy jasnovidnosti správne, musíme
najprv porozumieť, ako vznikajú. Človek je svojím fyzickým telom
súčasťou minerálneho sveta. S rastlinami má spoločné éterické
so zvieratami astrálne telo. Éterické telo včlenilo fyzickému
životné funkcie a astrálne nervovú sústavu. Človek má však ešte
aj štvrtý článok, ktorý zvieratá nemajú, ktorý ho práve robí
človekom: jeho ja, ktoré mu umožňuje bdelé pojmové myslenie, reč,
sebauvedomenie, slobodu, a ktoré sa mu má stať aj sprostredkujúcim
článkom k vyšším svetom Ducha, morálnych a estetických hodnôt.
To sú teda štyri hlavné články človeka. A rozličné stavy vedomia
potom vznikajú rozličnou konfiguráciou jednotlivých nadzmyslových
článkov človeka medzi sebou:

Bdenie a bezsenný spánok

Počas dňa sa tri vyššie články – éterické telo, astrálne
telo a ja – nachádzajú vo fyzickom tele. To umožňuje človeku mať
predmetné vedomie a sebauvedomenie vo fyzickom svete. V noci sa ja s
astrálnym telom z fyzického tela uvoľňujú; astralita sa odpútava z
nervovej sústavy, takže človek nevníma, nepohybuje sa, ani si nie je
vedomý seba samého. Len životné funkcie pokračujú, keďže vo
fyzickom tele stále zostáva telo éterické. Tak vzniká stav spánku.
V spánku sa človek stáva podobným rastline. Rastliny sú vlastne
stále v stave podobnom spánku. Astralita sa rozvolní do podoby
dvojitej špirály (galaxie), ktorá sa svojimi ramenami stráca v
kozmických diaľkach. Čo ľudská duša prežíva v noci, na svojich
cestách, si obyčajný človek (na rozdiel od zasvätenca) nepamätá,
lebo na proces zapamätávania je potrebné éterické telo, ktoré
zostalo v posteli.

Snívanie

Pri prebúdzaní, keď sa ja a astrálne telo vracajú, dotkne sa
astrálne telo éterického ako prvé a človek si zapamätá posledné
zlomky sekúnd predtým, než “príde k sebe”. Prežíva obrazy
plné symbolov a intenzívneho citového náboja. V tej chvíli má
vedomie, ale nie bdelé vedomie seba samého; je v stave intenzívneho
uvedomovania si, nemôže sa však z toho, čo prežíva, vyčleniť,
nemôže sa na základe slobodnej, racionálnej úvahy ovládnuť a
rozhodnúť, že bude prežívať niečo iné; je pasívnou súčasťou
deja, ktorý ho unáša, ktorý si uvedomuje, ale nevyberá, ktorému
nemôže odolať. To je stav snenia: stav uvedomovania si bez
vlastného, slobodného ja. Spolu s astrálnym telom sa však vracia aj
jástvo, a človek sa zobudí. Je to len krátky okamih, v skutočnosti
len zlomky sekúnd, kedy sa človeku sníva. Na tento krátky okamih sa
človek podobá zvieraťu: jeho astrálne telo je už čiastočne
zapojené, no ešte nie jeho ja. Zvieratá sú vlastne stále v stave
podobnom snívaniu.

Námesačnosť

Uvedené tri stavy vedomia – bdenie, snívanie a hlboký spánok –
sa bežne u človeka striedajú každý deň a každú noc. Za
výnimočných okolností je však možný aj stav, ktorý nie je
bežný. Stav, kedy sa astrálne telo trvalo nachádza vo fyzickom tele,
zatiaľ čo ja zostáva v duchovnom svete. Tento stav sa volá
námesačnosť. Človek takpovediac sníva s otvorenými očami.
Pohybuje sa, ale nevie, čo robí. Bez strachu lezie po rímsach a
strechách domov, s istotou kladie nohu pred nohu. To znamená, že
zmyslové orgány vnímajú; on vidí, počuje, ale neuvedomuje si, čo
to znamená. Až keď na neho niekto zakričí a on “príde k sebe”,
uvedomí si význam situácie.

Astrálna médiumita

Takýto stav, podobný námesačnosti, možno vyvolať aj umelo:
sugesciou a autosugesciou. Vlastné ja subjektu sa čiastočne alebo
úplne odpojí, a astrálne telo a nižšie články sa uvoľnia na
použitie inými duchovnými bytosťami. Tento stav vedomia sa volá
astrálna médiumita. Médium sa pohybuje a vníma, ale ten, kto z neho
hovorí, kto v ňom rozmýšľa, kto cez neho koná, je niekto druhý.
Pocity, predstavy, myšlienky sa objavujú priamo v astrálnom tele
média, bez vedomej účasti a vôľovej kontroly jeho vlastného ja.
Iný duch používa psychofyzické schránky média, a keď médium
príde k sebe, nevie, čo sa s ním robilo a prečo.

Hypnotický spánok

Ak sa v sugescii ďalej pokračuje, začne sa uvoľňovať aj astrálne
telo. Nastáva tzv. hypnotický spánok. Hypnotizovaný prestáva
vnímať a reagovať na svoje okolie; pre svoje okolie zaspí. Astrálne
telo sa stiahlo z fyzického sveta. Zostáva tu však úzka astrálna
páska, ktorá ho spojuje s hypnotizérom; takže hypnotizovaný
nevníma nič okrem hlasu hypnotizéra a jeho príkazov. Hypnotizér
teraz nahradzuje hypnotizovanému nielen jeho vôľu a myslenie, ale aj
jeho vnímanie. Vkladá myšlienky a vnemy priamo do jeho éterického
tela. Hypnotizovaný vníma to a len to, čo hypnotizér chce. Čo a
koľko si hypnotizovaný po prebudení zapamätá – alebo či zažije
stratu pamäti – závisí tiež od vôle hypnotizéra. Hypnotizér
môže cielene odpútavať astrálne telo hypnotizovaného z nervovej
sústavy, takže tento napr. necíti bolesť.

V 19. storočí sa preto hypnóza používala na anestéziu
(znecitlivenie) pri amputácii končatín, u zubára a pod., až kým v
roku 1848 neobjavili chloroform. Keďže hypnotizér pôsobí priamo do
éterického tela hypnotizovaného, môže ovplyvňovať aj jeho
životné funkcie: môže napr. ovplyvniť hlad, rytmus srdca a pod.
Hypnózou sa dajú ovplyvniť zlozvyky ako fajčenie, spôsobiť bez
ohňa pľuzgiere ako po popáleninách, ale aj popáleniny urýchlene
liečiť. Univerzitný výskum hypnózy v 60-tych rokoch ukázal, že
najľahšie sa dajú hypnotizovať deti vo veku 8-12 rokov, teda v
druhom sedemročí života, kedy sa ich éterické telo ešte len
formuje, a astrálne telo je spojené s fyzickým zatiaľ len voľne. Z
toho istého dôvodu sú v priemere hypnobilnejšie ženy, pretože ich
astrálne telo menej vniká do tela éterického.

Kataleptický tranz

Ak sa sugescia ešte viac prehĺbi, začína sa z fyzického tela
uvoľňovať aj telo éterické. Životné funkcie sa spomaľujú,
bezmála zastavujú. Fyzické telo stuhne a vychladne. Nastáva tzv.
kataleptický tranz. V tomto stave sa človek začína podobať na
minerál – fyzickú štruktúru bez známok života. Keby sa životné
sily odpútali z organizmu celkom, rovnalo by sa to smrti. Často
opakované cudzie zásahy do životného tela však spravidla nezostanú
bez následkov na zdraví; takže nejedno médium zaplatilo za výskum
narušeným zdravotným stavom alebo dokonca predčasnou smrťou. Jeden
z najslávnejších jasnovidcov, Edgar Cayce, podával informácie zo
spánku celé štyri desaťročia; ku koncu sa však veľkým počtom
seáns vyčerpal a zomrel na infarkt.

sun-moon-free-clairvoyant-readingSlnečná a mesačná jasnovidnosť

Rozličné stavy vedomia a vnímania teda vyplývajú, ako sme videli,
z rozličných pomerov nadzmyslových článkov človeka medzi sebou. A
to najdôležitejšie triedenie jasnovidnosti – na dva základné
druhy – vyplýva z rozdielneho pomeru ja k obalom. Astrálna
médiumita sa niekedy nazýva aj mesačnou jasnovidnosťou, lebo
spočíva čisto vo vnímaní astrálnym telom, bez účasti ja. Podobne
v hypnóze síce človek vníma étericky, ale za cenu straty vlastného
ja, vlastnej vôle.

Pri slnečnej jasnovidnosti však človek poznáva prostredníctvom
svojho ja, tej iskry ducha, ktorá, pochádza zo Slnka. Pri mesačnej
jasnovidnosti jemnohmotné obaly ducha len pasívne zrkadlia vôľu
iných duchovných bytostí. Pri slnečnej jasnovidnosti je duch sám
aktívnym poznávacím subjektom. V prvom prípade sa človek dostáva
do duchovného sveta tak, že sa stáva nástrojom bez vlastnej
identity, že stráca vedomie o sebe samom, jeho vlastné ja sa
rozplýva; v druhom prípade vstupuje do duchovného sveta ako
sebavedomá, samostatná bytosť, ktorá sa slobodne stýka s ostatnými
duchovnými bytosťami okolo seba.

pales-3

Médiumita spočíva v tom, že vlastné ja človeka je z
komunikačného procesu vynechané. Niekto iný môže prenášať
správu tak, že si ju uloží do pamäti, do éterického tela, a
predsa nemusí chápať jej význam. Obsahu správy porozumie len
odosielateľ a adresát, no nie ten, kto ju prenáša. Podobným
spôsobom pôsobia pri mesačnej jasnovidnosti iné bytosti
bezprostredne do astrálneho, mentálneho alebo éterického tela
človeka, t.j. rovno do niektorej z jeho nižších schránok, pričom
najvlastnejšie jadro ľudskej bytosti je z takého procesu celkom
vynechané. Podstata toho procesu, ktorý umožňuje médiu prijímať
informácie, je však zároveň jeho achillovou pätou, kvôli ktorej sa
médiumita nikdy nestala a ani nemôže stať poznávacím základom pre
budovanie čohokoľvek reálneho. Médium sa stáva médiom tým činom,
že eliminuje štvrtý, najvyšší článok svojej bytosti, ktorý má
tu na zemi – svoje ja – a prepožičiava sa ako nástroj pre ja
iných bytostí. So svojím ja sa však vzdáva práve toho článku
svojej bytosti, ktorý je nositeľom bdelého pojmového myslenia a
úsudku, slobody a zodpovednosti, ktorý je nositeľom zmyslu pre
Pravdu, Krásno a Dobro a všetkých hodnôt, ktorý je jediný schopný
rozlíšiť pravdu od klamu, pravé hodnoty, a chápať zmysel vecí.

Médiumita spočíva v tom, že vlastné ja sa pri komunikácii
obchádza.
Keďže médium sa vzdáva kontroly nad sebou, a stráca vedomie seba
samého, nemôže kontrolovať ani to, kto alebo čo sa cez neho potom
prejaví. Môže to byť niektorý duch zomrelého, nejaká
hierarchická bytosť, dobrá aj zlá, alebo úryvok cudzej
myšlienkovej formy, ktorá zarezonuje v astrálnom tele média. Médium
nemôže ručiť za to, či sprostredkované informácie budú
pravdivé. Nemôže prevziať zodpovednosť za kvalitu podaných
informácií, lebo samo nie je ich tvorcom, ale len sprostredkovateľom.
Pôvodcu podaných informácií a jeho úmysly vôbec nepozná, lebo ja
tej druhej bytosti je tu vždy práve vtedy, keď tu jeho vlastné ja
nie je, a naopak. Po precitnutí z tranzu sa médium samo ako posledné
dozvedá, čo rozprávalo. Často to bývajú veci, ktorým ani samo
nerozumie, alebo môžu byť aj v rozpore s jeho vlastným
presvedčením. Edgar Cayce napríklad z hlbokého spánku poučoval
ľudí o reinkarnácii, na čo sa potom sám na seba veľmi
roztrpčoval, lebo za bdelého vedomia bol poctivý presbyterián.

Slnečná jasnovidnosť nevyžaduje žiadne zmenené stavy vedomia,
lebo nevyraďuje bdelú silu nášho ja; človek vnútorne vystupuje k
nadvedomiu bez toho, aby obyčajné bdelé vedomie stratil, a môže
preto voľne kontrolovať všetky bytosti, ktoré vidí. Stýka sa s
nimi asi tak, ako s ľuďmi okolo seba, a zostáva pri tom sám sebou.
Astrálna médiumita vyžaduje stratu vedomia svojho ja, a hypnóza
stratu vedomia celkom. Médium potom nemá kontrolu nad duchovnými
bytosťami, ktoré cez neho pôsobia. Pri jednom médiu sa môže
vystriedať celý rad rozličných bytostí a informačných vplyvov,
ktoré sú celkom protirečivé. Tak dokáže jedno médium bez mihnutia
oka vysloviť veci, ktoré sú dokonalým opakom toho, čo hovorilo pred
štvrť hodinou; a vôbec si to ani nevšimne, lebo jeho vlastná
schopnosť úsudku a uvedomovania si obsahu toho, čo bolo povedané, je
celkom vypnutá. To neznamená, že by médium nemohlo podať aj
pravdivé informácie. Problém je v tom, že médium nikdy nevie, kedy
hovorí pravdu a kedy nie. Médium totiž vôbec nevie, čo hovorí.

Pri mesačnej jasnovidnosti prechádzajú len rozmanité predstavy a
obrazy bez pochopenia pred duševným zrakom média ako v snoch; médium
nerozumie čo vidí, ani nedokáže videné zaradiť do zákona alebo
dať videnému nejaký súvislý zmysel. Mesačná jasnovidnosť je
zmiešanina klamu s pravdou; bez výberové, neuvedomelé zachytávanie
informácií z astrálnej sféry. Médium síce môže podať aj mnohé
správne veci, ale len pre toho, kto ich dokáže správne vytriediť,
oddeliť zrnká pravdy od toho, čo primiešali bytosti žijúce v
nečistej astralite. Zasvätenec dokáže podrobiť médijné správy
revízii duchovných zákonov a vylúpnuť z nich ich pravdivé jadro.

Zmyslové orgány duše

Slnečná jasnovidnosť vzniká tým, že človek pracuje na sebe; tzn.
že jeho ja pracuje na jeho nižších schránkach, preniká ich
sebauvedomením, preduchovňuje a pretvára. Astrálne telo, predtým
kalné a nediferencované, sa začína spriezračňovať a organizovať.
Z cností a z čistého pocitového sveta duše sa vytvoria vnútorné
orgány, ako duchovné oko, ucho, duchovný hmat. Prečistené sily
astrálneho tela sa menia na poznávacie nástroje Ducha. Mesačná
jasnovidnosť vzniká tak, že človek sa iba pasívne “otvorí”,
vystaví svoje astrálne telo vonkajším vplyvom tak, ako je. Samotným
“otvorením” sa však astrálne telo nijako nezdokonalí ani
nevyvinie na vyšší stupeň. Pravý jasnozrak znamená postrehovanie
čakrami prirodzeným , správnym vyvinutým. Predčasné a umelé
otváranie čakier pasívnym spôsobom zvonka je pokus o postrehovanie
obnaženými, no ešte nevyvinutými a deformovanými vnútornými
zmyslovými orgánmi duše, ktoré nemôžu podať o duchovnom svete
zatiaľ nič iné ako skreslené správy. Veď astrálne telo je
otvorené duchovnému svetu aj každú noc, vo sne. Sny obyčajného
človeka však majú sotva nejakú poznávaciu hodnotu. Sú vyžitím
jeho subjektívnych strachov a túžob a – až na výnimky –
neodrážajú nič vyššie, nič objektívne. Len tomu, kto svoje
astrálne telo celkom spriezrační, stane sa priehľadným pre ešte
vyššie svety Ducha, ktoré sú nad ním. Takéto spriezračnenie sa
nazýva katarziou . Na tomto stupni sa duša žiaka podobá na tiché
lesné jazierko, ktorého nepohnutá hladina sa za nočného bezvetria
premení na zrkadlo a odráža nádheru hviezd na nebeskej klenbe. Žiak
musí dokázať uviesť svoje duševné sily do pokoja a dokonalej
rovnováhy, aby sa premenili na poznávacie sily.

Duša človeka zameraného na pozemské veci sa podobá na neustále
rozčerenú, rozbúrenú hladinu, v ktorej nie je vidieť nič, len
rýchlo sa meniace a zmätené útržky jej pozemského okolia. Do sna
každého človeka pôsobia anjeli; ale vášne v človeku zacláňajú
ich pôsobenie ako oblaky hviezdy a okamžite deformujú každý
prichádzajúci obraz vo sne do smeru planúcich túžob a strachov
snívajúceho. Len čistý človek sa môže na svoje sny spoľahnúť,
a kráľovstvo noci sa mu premení z ríše zmätku na klenotnicu
inšpirácie. Preto človek, ktorý má dušu plnú nepokoja, osobných
sympatií a antipatií, nespracovaných pocitov, nedokonalostí a
necností, nemôže ani po “otvorení čakier”, uvedení “do
alfy” a pod. dúfať v nič viac, ako v znížený stav vedomia, v
ktorom prežíva len svoje vlastné sny.

natural_psychicKatarzia, očista astrálneho tela, umožňuje prvý
stupeň vedomej, slnečnej jasnovidnosti – tzv. imagináciu.
Imaginácia nevyžaduje nič menej, ako premôcť svoje osobné vášne
a slabosti. Ten, kto potom ďalej pracuje na sebe tak, že prečistí a
prenikne jasným vedomím nielen svoje astrálne, ale aj svoje
éterické telo, prežije tzv. osvietenie. Osvietenie, premena
éterického tela, umožňuje druhý stupeň solárnej jasnovidnosti –
inšpiráciu. Inšpirácia nevyžaduje zase nič menej, ako premôcť
hlboko zakorenené automatizmy, zvyky a zlozvyky svojej povahy;
zvíťaziť nad samým sebou. Ten, kto odtlačí svoje očistené
astrálne telo až do tela éterického, stáva sa zasvätencom.

Výstup čo i len k tomu prvému stupienku nadvedomia však vyžaduje
neobyčajnú vnútornú aktivitu ducha, aká zostáva bežnému
svetskému človeku po celý jeho život niečím celkom neznámym.
Médiumita naopak vyžaduje čím väčšiu pasivitu vlastného ja.
Vystúpiť k nadvedomiu znamená zbystriť svoje vedomie neobyčajnou
bdelosťou, nie upadať do polosnových, polonevedomých stavov. Médium
je tak pravým opakom zasvätenca. Zasvätenec preniká svoje podvedomie
silou svojho ja, presvetľuje ho a premieňa. Médium naopak rezignuje
na svoje vlastné sily a svojmu podvedomiu sa oddáva. Už len zo
zaužívaných slovných spojení musí byť zrejmé, že do mediálneho
tranzu možno “upadnúť”, avšak do osvietenia nemožno
“upadnúť”, ale sa k nemu len “povzniesť”, “prepracovať”,
“vystúpiť”.

Slnečná a mesačná jasnovidnosť

Médium je spojené so všetkým, čo je na Mesiaci. Ale už nie s
tým, čo je na Slnku. Preto mesačnú jasnovidnosť môžeme nazvať aj
duševnou jasnovidnosťou; a slnečný jasnozrak jasnovidnosťou
duchovnou. Médium preniká astrálnu auru ľudí, očistec, ríšu
mŕtvych. Vidí osobné problémy ľudí a všetko duševno, ktoré
smeruje k zemi a je so zemou zviazané. Vidí všetko, čo spadá do
ľudskej karmy, i keď to nevie správne posudzovať a hodnotiť.
Mediálne správy obsahujú popisy vrážd, nešťastí, zmyselných
vášní, zla; preto sa mesačná jasnovidnosť dá výnimočne dobre
použiť v kriminalistike.

Mesačná jasnovidnosť preniká osobnú auru ľudí, to časné,
subjektívne. Slnečný jasnozrak preniká podstatu vecí, to večné,
objektívne. Odhaluje zákony kozmického Ducha múdrosti a lásky.
Slnečný jasnozrak sa nezameriava na to egoistické, osobné, ale
zaoberá sa výlučne nadosobným; preniká život hierarchických
bytostí. Nesleduje individuálne, subjektívne aurické deje, ale
sleduje kazuálne esencie, všade odhaľuje zákonité dianie a túži
riadiť svoj osobný vývoj a vývoj ľudstva v súlade s nimi
správne.

Mesačná jasnovidnosť vidí následky; slnečná príčiny. Mesačný
jasnozrak hladí pasívne v ústrety všetkému, čo je osudové; a
fascinuje sa tým, čo je neodvratné. Slnečný jasnozrak dáva
človeku do ruky kľúče, pomocou ktorých môže vziať osud do
svojich vlastných rúk, a tým ho oslobodzuje. Veštica môže pomocou
gule alebo z kariet predpovedať budúcnosť, môže vidieť blížiť
sa nejaku karmickú udalosť v niekoho aure; ale len slnečný
zasvätenec vie, čo má robiť, aby sa osudu vyhol a zmenil
budúcnosť.

Mesačná jasnovidnosť vníma podvedomie, slnečná nadvedomie.
Astrálny jasnovidec vníma, čo si kto myslí, čo plánuje, sympatie a
antipatie v duševnom okolí človeka. Preto sa mesačná jasnovidnosť
najlepšie uplatní v osobnom poradenstve. Správne pochopená sa môže
stať pomocným nástrojom sebaanalýzy.

blavatsky-c1
Helena Blavatská
Mesačná jasnovidnosť sa však svojím charakterom nehodí na
poznávanie nadvedomia. Pýtať sa astrálnej jasnovidky alebo média na
Boha, vznik vesmíru, na zmysel života, kozmické zákony,
hierarchické bytosti a pod. je neadekvátne. Astrálne médium môže
odpovede na takéto otázky opäť čerpať len zo subjektívnej sféry
Zeme, takže to, čo obdržíme, býva spravidla len protirečivá zmes
viac alebo menej obmedzených pozemských názorov. U média musíme
vždy počítať s tým, že v ňom spolupôsobí svet ľudských
myšlienok – predstavy, želania a očakávania prísediacich a
ďalšie vplyvy. V histórii sa však objavili aj médiá, ktoré
významným a trvalým spôsobom zasiahli práve do vývoja ezoterickej
filozofie. Ako je to možné? Napríklad osobnosť Heleny Petrovny
Blavatskej, akokoľvek kontraverzná, predsa len priniesla pôvodné
podnety, ktoré sa stali trvalou súčasťou základov celého radu
neskorších ezoterických škôl. Podobným ojedinelým prípadom je
rozsiahle a detailné dielo zakladateľky Arkánovej školy siedmych
lúčov, Alice A. Baileyovej.

Ušľachtilé médiá

Alice-Ann-Bailey - kópia
Alica Baileyová
Mesačná jasnovidnosť sa teda dá využiť, ale len vtedy, ak ju
dokážeme správne zaradiť, aby sme nepodľahli dojmu, že informácie
takto získané k nám prichádzajú rovno z nejakých božských sfér,
len preto, že k nám prichádzajú telepatickou cestou cez médium.
Astrálna jasnovidnosť iba zrkadlí činy iných bytostí v astrálnej
sfére, odráža ich ako Mesiac. Mesačná jasnovidnosť spočíva
čisto v pasívnom vnímaní; slnečná v aktívnom poznávaní, tvorbe.
Médium samo zo seba žiaden nový poznatok nestvorí, neprinesie do
myšlienkovej atmosféry Zeme nič nové. Avšak médium, ak je dosť
čisté, môže neskreslene, objektívne odrážať subjektívny svet
niekoho druhého. Ak potom vnútorný svet tej druhej osoby nemá len
subjektívnu, ale aj nejakú objektívnu, poznávaciu hodnotu, vzniká
výnimočná situácia, kedy sa v médiu odráža objektívne poznanie
niekoho druhého. Pritom médium príjme poznatky v hotovom znení,
informáciu v určitej forme, ktorej zmysel nemusí dokázať svojím
vlastným duchom preniknúť. V takejto situácii sa nachádzali Helena
P. Blavatská aj Alice A. Baileyová, ktorá nezapiera, že ona sama je
prvou usilovnou žiačkou a študentkou svojich vlastných kníh.
Podobne prehlasovala o sebe H. P. Blavatská, že je vedená majstrami
El Morya a Koot Hoomi. H. P. Blavatská aj A. A. Baileyová teda obe
pracovali len ako sekretárky, tlmočníčky či hovorkyne. Najskôr tu
však pochopiteľne musel byť niekto, kto tieto poznatky do
myšlienkovej atmosféry Zeme priniesol, kto si ich vydobil cez svoje
vlastné ja, vlastným úsilím.

Mesačná jasnovidnosť ako pozostatok starolemurského vývoja

Aby sme mohli mesačnú jasnovidnosť hodnotiť naozaj správne,
musíme porozumieť jej pôvodu a miestu v evolúcii. V prvej polovici
Lemurie bol človek ešte bez vlastného ja, a namiesto neho pôsobili v
jeho astrálnom tele hierarchické bytosti, anjeli; rovnako, ako
pôsobia v astrálnom tele zvierat, ako skupinové ja zvieracích
druhov. Anjeli vpracovali do ľudského astrálneho tela dolnú polovicu
lístkov lotosových kvetov, pomocou ktorých lemurský človek vnímal.
Časť organizácie svojho astrálneho tela teda človek nezískal
vlastnou zásluhou, ale ako dar hierarchických bytostí a tá mu
umožňovala tzv. temnú alebo starú mesačnú jasnovidnosť. Mesačná
jasnovidnosť bola v Lemurii riadnou, prirodzenou vlastnosťou človeka.
Starolemurský človek žil vo svojom astrálnom tele v stave
intenzívneho, živého jasnovidného sna, ešte oveľa živšieho, než
naše dnešné sny, asi takého, v akom žijú zvieratá. Zato však
nemal myslenie a slobodu rozhodovania.


Dnešnému človeku žiari na čele jeho večné ja v aure ako belasý
plamienok. Keby sme však pozorovali jasnovidne auru človeka ešte v
prvej polovici atlantskej doby, videli by sme, že tento plamienok nebol
ešte vnútri v človeku, v jeho hlave, ale že planul ešte niekoľko
centimetrov vonku nad ním, pred jeho čelom. Tak, ako toto ja
zostupovalo do človeka, budovalo si predný mozog ako nástroj reči a
pojmového myslenia – resp. čelná časť lebky sa vývojom klenula
stále viac dopredu, až kým sa tento bod, ktorý bol predtým nad
človekom, nedostal do vnútra jeho lebky. V tomto dôležitom okamihu
je ľudské ja vtelené a človek precitá k sebe samému na fyzickej
úrovni, vo fyzickom tele. Preto vidíme, že pravekému človeku ubieha
ešte čelo nápadne dozadu; a že najnápadnejší evolučný pohyb,
pozorovateľný na stavbe lebky v praveku, spočíva v tomto klenutí
čelnej kosti a rozvoji objemu predného mozgu. Na základe tohto
poznania si teraz môžeme uvedomiť, čo vlastne robí hypnotizér.
Klasická metóda uvádzania do hypnózy, ako ju v spočívala v tom,
že osobu, ktorá mala upadnúť do hypnózy požiadali, aby sa
sústredila na nejaký lesklý, trblietavý, pohyblivý predmet asi 5-10
cm pred stredom čela, niečo nad úrovňou očí. Čo teda hypnotizér
robí je to, že sa pokúša tento plamienok pozornosti za čelom opäť
vylákať von a uviesť tak človeka do stavu bez vlastného ja, v akom
sa nachádzal kedysi.

Vyhnanie z raja

V onom detskom štádiu vývoja ľudstva, za lemurských čias, keď
človek ešte nebol zodpovedný za seba, ale žil bezstarostne “v
raji”, však ani žiadne vlastné ja ešte nevyhnutne nepotreboval,
lebo ho vo všetkom viedli anjeli, ktorých pôsobenie vo svojom
astrálnom tele cítil a samozrejme nasledoval, ako dieťa vedené za
ruku. Astralita Zeme bola v tom čase ešte čistá a človek sa mohol
vedeniu svojich astrálnych zmyslov plne odovzdať. Súčasne s tou
udalosťou, ktorou začína zostup ľudského ducha na zem, a ktorú
Mojžišove knihy opisujú ako “zvod hada”, kedy človek (Adam)
musel opustiť raj a obliecť si “zvieraciu kožu” a dorábať
chlieb v pote tváre, zasiahli do astrality človeka a celej Zeme
luciferské bytosti a znečistili ju egoizmom a vášňou. Tu začína
problém voľby medzi dobrom a zlom, hriechom a cnosťou, ale aj vývoj
slobodnej, za seba zodpovednej ľudskej individuality, ktorá jediná
môže medzi dobrom a zlom rozlišovať. Pokusy vracať sa v súčasnej
dobe opäť do stavu “bez ja” teda nie sú veľmi rozumné, lebo
teraz sa už človek nedostane naspäť do raja, ale nanajvýš do
“falošného neba” alebo skôr do pekla, ktoré sa medzitým
rozpútalo v astrálnej sfére. Tým, že nás anjeli odovzdali nám
samým, odovzdali astrálnu sféru do moci a správy človeka. Odvtedy
zemská astralita nie je už len zrkadlom čistej múdrosti
hierarchických bytostí, ale obsahuje aj lož; zaplnila sa
myšlienkovými formami subjektívne vytvorenými človekom pod vplyvom
luciferských bytostí. Tým činom všetky médiá, ktoré sa chcú
ďalej opierať len o svoju astrálnu vnímaciu schopnosť, prepadajú
nevyhnutne zmätku a strate orientácie.

Doznievanie mesačnej jasnovidnosti v árijskej epoche

Stará mesačná jasnovidnosť doznievala v zoslabenej podobe ešte aj
v časoch poatlantských; a bola do určitej miery opodstatnená ešte v
treťom poatlantskom kultúrnom období, egyptsko-babylonskom, v rámci
árijskej epochy. No nebola už oprávnená v štvrtom kultúrnom
období, grécko-rímskom. Až do čias starého Babylonu a Egypta bola
spoločnosť ešte do značnej miery formovaná a usmerňovaná
vyššími bytosťami, na základe starej jasnovidnosti, cez zjavenia a
veštby kňažiek a kňazov, vykladačov snov a znamení, proroctvá
sybíl atď. Síce na inej úrovni, ale predsa, bolo ľudstvo stále
ešte vedené anjelmi, ako v starej Lemurii. V priebehu
grécko-rímskeho kultúrneho obdobia sa však človek už vymanil spod
vplyvu veštieb, božstiev a démonov, a oprel sa celkom o svoje
vlastné myslenie. S príchodom Krista stará mesačná jasnovidnosť
definitívne stratila svoje opodstatnenie.

Kristovo narodenie, ten obraz Jezuliatka v jasliach, symbolizuje zrod
vyššieho ja v duši človeka. Prichádza Pán, ktorý má urobiť
nový poriadok v zblúdilých a zatemnených dušiach. Astrálne médium
totiž, ak je skutočne čisté, môže vnímať maximálne anjelov,
t.j. neskresliť obrazy, ktoré anjeli do jeho astrálneho tela
vkladajú. V starej Babylónii sa však na inom stupni zopakoval aj
starolemurský pád; sexualita, predtým preniknutá posvätnou
nevinnosťou, bola hromadne znesvätená a mesačná astralita
pošpinená. Udržať starú mesačnú jasnovidnosť bolo stále
ťažšie a vyžadovalo stále drastickejšie a umelejšie opatrenia.
Naivná, nevedomá čistota už nebola možná. Aby si nejaká osoba
mohla zachovať čistotu, a nepošpinila sa svetom, musela by žiť v
úplnej izolácii od sveta, čo by znamenalo silnú retardáciu jej
osobného vývoja. Rímske vestálky žili v ústraní, aby mohli
zasvätiť svoj život službe, ktorá spočívala v strážení
plameňa cudnosti; a ak svoj sľub čistoty porušili, potrestali ich
pochovaním za živa.

Duchovné bytosti zo starého Egypta a Babylonu, ktoré neprijali
Krista, pôsobia opäť v súčastnosti
Rozštiepenie anjelov v starom Egypte

Priblížením sa Krista do astrálnej sféry sa za starého Egypta
opäť v inej forme odohral duchovný dej analogický tej udalosti,
ktorá sa kedysi odohrala v starej lemurskej dobe, kedy sa – podľa
povesti – tretina anjelov postavila proti zámeru dobrých bohov pod
vedením Lucifera. Podobne v starom Egypte nastalo rozštiepenie anjelov
na tých, čo sa rozhodli prijať prichádzajúceho Krista a pôsobiť v
novom zmysle pod jeho vedením – a na tých, čo Kristovu prítomnosť
ignorovali. Títo anjeli sa stali luciferskými len tým činom, že
naďalej, až dodnes pokračujú vo svojom pôsobení rovnakým
spôsobom, ako pôsobili pred Kristovým príchodom, v starom Egypte.
Títo staroegyptskí a strobabylonskí anjeli dodnes pôsobia tak, ako
pred 3-4 tisíckami rokov; teda tak, že vkladajú obrazy a myšlienky
rovno do astrálneho tela človeka bez pýtania, obchádzajúc jeho ja,
jeho vlastnú vôľu. Pred troma, štyrmi alebo piatimi tisíckami rokov
to však bolo ešte čosi oprávnené, lebo ľudia ešte nemali svoje
vlastné ja tak vyvinuté, aby mohli byť v myslení odkázaní celkom
sami na seba; ale vo veciach a v situáciách, v ktorých ešte neboli
sami kompetentní sa rozhodnúť, bolo im oporou pôsobenie ich anjela,
ktoré prežívali v podobe podnetov, myšlienok, hotových riešení
objavujúcich sa v ich vnútri, a ktoré inštinktívne nasledovali, aj
keď im nerozumeli. Staroegyptský anjel pôsobil teda tak, že do
určitej miery ešte myslel v človeku zaňho.

number-fifteenV súčasnosti sa však už také niečo stalo
retardačným, aby “niekto myslel vo vašej hlave namiesto vás”.
Stalo sa to už brzdou vývoja vlastnej, slobodnej individuality
človeka; asi tak, ako sa neustále rady a pripomienky rodičov
stávajú brzdou, keď ich dieťa stojí už na prahu dospelosti. Tí
anjeli, čo prijali Krista, už nepôsobia a nemôžu pôsobiť do
ľudskej duše sami od seba, ako chcú, ale môžu a musia nadviazať a
reagovať len na vlastnú aktivitu, ktorá vyjde z človeka, inak by
zmanipulovali a popreli slobodu toho Jezuliatka, Krista v nás, nášho
vyššieho ja, ktoré sa v nás rodí.

Starolemurský človek teda vyzeral tak, že nemal ja, ale namiesto
neho žil v jeho astrálnom tele anjel. Árijský človek vyzerá tak,
že anjelský svet preň ustúpil do úzadia a rozštiepil sa vo dvoje:
Do jeho porušenej, vášnivej astrality, ktorá sa medzitým stala jeho
nižším ja, pôsobí luciferský anjel. Pravý anjel pôsobí do jeho
vyššieho ja, resp. do tej časti astrálneho tela, ktorá je
preniknutá, prečistená a premenená silou jeho ducha.

Návrat luciferských duchov

Ak si teraz uvedomíme, že Kristov príchod v štvrtej poatlantskej
epoche (grécko-rímskej) tvorí stred, je osou celej árijskej epochy,
a dnešné piate poatlantské kultúrne obdobie (anglosasko-germánske)
je niečo ako symetrickým zrkadlením, odrazom egyptsko-babylonského
obdobia na vedomej úrovni, môžeme porozumieť jednému závažnému a
ďalekosiahlemu pohybu, ktorý sa na svetovej ezoterickej scéne, ale
nie len na nej, v súčasnosti odohráva. Ľudstvo prekračuje opäť
prah duchovného sveta smerom nahor a tie sily, ktoré boli činné
dvetisíc rokov pred Kristom, stávajú sa teraz, dvetisíc rokov po
Kristovi, opäť aktívne. Duchovné bytosti zo starého Egypta a
Babylonu, ktoré medzitým zaostali, pôsobia opäť dnes! Časť
anjelov vtedy “padla” vlastne len tým, že zaostali, zostali
pôsobiť po starom, v dôsledku čoho sa vo vývoji stali retardačným
činiteľom, brzdou, odporcami Krista.

Títo zaostalí, luciferskí duchovia inšpirujú dnes jednu celú
ezoterickú subkultúru plnú exotiky zašlých čias. Prostredníctvom
channelingu, automatického písania a pod. diktujú celé knihy, ktoré
vychádzajú v miliónových nákladoch. Dokonca sa aj sami radi
predstavujú menami zo staroegyptského obdobia: napríklad jeden z
prvých a najznámejších kanálovaných materiálov v 60-tych rokoch
prijala Jane Robertsová od nefyzickej entity, ktorá sa predstavila ako
Set. V Austrálii najpopulárnejšia kanálovaná nefyzická entita v
súčasnosti vystupuje pod menom ďalšieho staroegyptského božstva
– Ptah. Inšpirujú skupinové hnutia plné extatického idealizmu, v
ktorých duchovná individualita človeka je vymazávaná. Všetci
účastníci hnutia sa stávajú názorovo uniformní, podobní jeden
druhému ako vajce vajcu, lebo sú napojení na jeden kolektívny mozog,
ktorí “myslí v nich”.

Luciferské inteligencie teda poskytujú súčasnému duchovne
vyhladovanému človeku určitý druh “duchovna” – ale za cenu
straty slobody a vlastnej individuality. Je pravda, že taký život je
veľmi príjemný, keď sa človek vzdá problému voľby, a tým aj
zodpovednosti v prospech niekoho iného. Tomu, kto sa “odovzdá”, a
nevie čomu, skutočne iné inteligencie prevezmú organizáciu jeho
života. Ako, to nie je viac jeho starosť.

Podľa článku Emila Páleša uverejneného v časopise Sophia č.14
upravil David Sulík