Potreba rovnováhy medzi materiálnymi a duchovnými prostriedkami
Majster Omraam Mikhael Aivanhov (1900 – 1986), francúzsky filozof a pedagóg, pôvodom z Bulharska. Významnou črtou jeho učenia je množstvo spôsobov, ktorými objasňuje hlavnú tému: človek a jeho rast k dokonalosti. Nech už je problematika akákoľvek, je vždy podaná takým spôsobom, aby človek mohol ľahšie pochopiť sám seba a viesť lepší život.
Človek má nesmierne možnosti na fyzickej úrovni, ešte väčšie má však v oblasti psychickej. Len je problém, že sa nikdy necvičil vo využívaní možností svojich myšlienok. Koľko ľudí v živote vidíme, ako sa duševne rútia alebo lamentujú nad neočakávaným problémom! Nikdy si nepoložia otázku, či vo svojej myšlienke, vo svojom duchu nemajú vhodné prostriedky, aby mohli situácii správne čeliť. To nie, radšej začnú utekať, trhať si vlasy, nariekať alebo sa uchýlia k liekom... alebo zbraniam, a preto je to čím ďalej horšie.

Keď sa vyskytne akýkoľvek problém, musíme sa najprv sústrediť, rozjímať, spojiť sa s neviditeľným svetom, aby sme našli svetlo a zistili, ako sa máme zachovať. Len takto môžeme mať jasnú hlavu, byť organizovaní a účinní. Tiež samozrejme môžeme použiť hmotné prostriedky, nie však ako prvé, najskôr by sme mali začať s prostriedkami psychickými. Ako chcete zlepšiť ťažkú situáciu, keď ste nekľudní a úplne ste stratili hlavu? Takto môžete všetko len zamotať alebo zničiť. A to sa samozrejme stáva často: ľudia konajú unáhlene, naslepo a dokonca, keď začne horieť, tak namiesto toho, aby sa ohňu vyhli, tak sa doň vrhajú.

Bez svetla nemôžete nájsť žiadne správne riešenie. Pozrite sa, napríklad v noci nás prebudí nejaký hluk, niečo spadlo, rozbilo sa alebo niekto vošiel do miestnosti... Vybehnete sa rýchlo pozrieť po tme? Nie, viete, že to môže byť nebezpečné. Najprv rozsvietite, aby ste videli, a potom jednáte. No a takisto v akejkoľvek životnej situácii musíte najskôr rozsvietiť svetlo, aby ste boli osvietení, mohli sa sústrediť, rozjímať a našli to správne riešenie pre čin. Bez svetla budete blúdiť, klepať na rôzne dvere a skúšať všelijaké prostriedky, ktoré budú neúčinné. Prečo? Pretože vám chýba svetlo. Dôležité je svetlo: vďaka nemu nestrácame čas, peniaze a vyhneme sa mnohým škodám.

Bytosti, ktoré dali prednosť vnútornému životu, myšlienke, vôli a duchu, presahujú všetky ostatné v sebaovládaní, sile, vyrovnanosti a plnosti. Sú to overené pravdy, ktoré sa však vedecky neskúmajú a nechávajú sa radšej psychológom a mystikom. Oficiálna veda mala už dávno túto otázku študovať, pretože všetko, čo sa odohráva v človeku, je príliš dôležité. Malo by sa skúmať, ako sa podarilo mudrcom a Zasvätencom zvíťaziť nad všetkými skúškami, čo použili, a kde našli tie správne prostriedky. To ich však nezaujíma, čo je veľká chyba a medzera. Raz sa bude vede vyčítať, že túto oblasť neprebádala.

Ľudia majú v sebe veľmi účinné prostriedky: myšlienku, predstavivosť, vôľu..., ale pretože majú vo zvyku hľadať útočisko vo vonkajších prostriedkoch, tak sa samozrejme ich psychické schopnosti nevyvíjajú. Buď im chýba viera alebo nemajú trpezlivosť, a preto stále hľadajú vonkajšie, materiálne a hmatateľné prostriedky. Hovoria: „Myšlienka, myšlienka... skúsil som ju a nemám žiadne výsledky!“ A prečo? Predpokladajme, že máte nejakú fyzickú či psychickú slabosť: celé storočia ste si ju vyvíjali a keď sa teraz objavila, ako si môžete predstavovať, že sa jej za dve minúty zbavíte? Možno k tomu opäť budete potrebovať niekoľko storočí! Vo vesmíre existuje spravodlivosť.

V skutočnosti je kvôli urýchleniu dobré spojiť vnútorné prostriedky s vonkajšími, ale najskôr je treba začať pracovať s dušou, duchom, myšlienkou a potom pridať pár fyzických elementov pre uľahčenie celého procesu. Zatiaľ je to naopak: veda prichádza s objavmi, technika a priemysel ich aplikujú, a vďaka tomu funguje ekonomika krajiny a kvôli prednostnému záujmu ekonomiky sa ľudská rasa kazí a oslabuje. Na úkor rastu vedy ľudská rasa upadá!

Myslíte si, že preháňam? Nie až tak veľmi. Svet pracuje skôr pre pokrok vedy, než pre pokrok ľudí. Aby ste v peci udržali oheň, musíte prikladať palivo. A čo je takým palivom vo vede? No predsa ľudia, ľudia sú často zneužívaní v mene vedy. Do pece s vami! A vďaka obetiam je pec vedy stále rozpálená. Za päťdesiat rokov nenájdete na Zemi takmer žiadneho zdravého človeka. A keď hovorím za päťdesiat rokov, tak to možno ešte preháňam. Ľuďom sa radí: „Vezmite si toto a vypite hento!“, a pritom to spôsobuje otravu organizmu. Ja vám radím, nič si neberte, ale jedzte dobre, dýchajte dobre a hlavne rozmýšľajte dobre! Viem, že keby som o týchto veciach hovoril aj celé storočia, len veľmi málo ľudí bude tieto rady nasledovať. Väčšina povie: „Uchýliť sa do vnútorného sveta, k myšlienke, dajte mi pokoj! Nie sami vieme, čo potrebujeme!“ a ďalej budú hľadať vonkajšiu pomoc.

Môžeme povedať, že kvôli všetkým zariadeniam a strojom, ktoré veda dala ľuďom k dispozícii, ľudia pomaly strácajú svoje schopnosti, pretože prestávajú vynakladať úsilie, nerobia žiadnu vnútornú prácu. Takto nikdy nič nezískajú. Vonkajšie prostriedky ich v skutočnosti oslabujú a vnútorné sily ducha ďalej spia. Zdá sa, že kvalita života sa zlepšuje, ale v skutočnosti sa oslabuje ľudská vôľa a vitalita. Nakoniec, už nejakú dobu sa niektorí myslitelia a vedci zamýšľajú, či technický pokrok skutočne prispieva k dobru ľudstva.

Má sa teda vývoj zastaviť? Určite nie, veď príroda samotná vedie ľudí k tomu, aby skúmali a hľadali. Nikdy sa nesmieme zastavovať v bádaní a prehlbovaní tajomstiev prírody. Tieto výskumy by však mali byť orientované ináč, nahor, k duchu, k vnútornému životu.

V skutočnosti ľudia ešte nepochopili pravý dôvod technického vývoja. Myslia si, že všetko to náradie, zariadenia, prístroje a dopravné prostriedky existuje, aby sa ľudia vyhli námahe a prestali chodiť, pretože sú na to stroje, ktoré všetko robia za nich. Nie, akékoľvek zlepšenie je v tom, aby sa ľudia mohli oslobodiť od materiálnych a všedných úloh, ktoré ich ničia a mohli sa konečne venovať duchovným a božským činnostiam. Toto je pravý dôvod technického vývoja: oslobodiť človeka, avšak pre iné práce. Inak by bolo veľmi zlé, keby človek len ležal na piesku alebo pod stromom, nehýbal sa a hnil, zatiaľ čo by stroje pracovali. To by pre neho bolo veľmi škodlivé. Je treba pochopiť, že vesmírna Inteligencia umožnila hmotný vývoj, aby sa človek konečne oslobodil od prozaických úloh a mohol sa venovať vznešeným činnostiam.








Ja by som rád predložil filozofický systém, ktorý by mohli všetci aplikovať: nech všetci pracujú, zarábajú peniaze, ženia sa, majúrodiny, ale nech majú v živote svetlo, nejakú disciplínu a metódu.

Kľúč spočíva v zjednotení stránky duchovnej so stránkou materiálnou. Pretože tak, ako to chodí doposiaľ, to nie je ideálne (zdravé). Niektorí, aby sa zbavili sveta s jeho pokušením a problémami, sa vytratia do samoty, kde meditujú, zatiaľ čo všetci ostatní sú ponorení do všemožných svetských záležitostí a kšeftov. Je treba žiť vo svete a súčasne žiť duchovný život. Čo sa mňa týka, mám tieto dve zložky v harmónii a je potrebné, aby tomu bolo tak aj u vás, pretože zatiaľ ste na tom tak, že ak sa pustíte do duchovného života, zanedbávate svoje záležitosti a ak sa staráte len o svoje veci, upadá váš duchovný život. Potrebné je však oboje a môže sa vám to podariť...

Knihu s názvom "Sila myšlienky" vydalo Vydavateľstvo Prosveta, 2007, www.prosveta.com

Pripravil Dušan Žilinec

exkluzívne.cez.okno