Strava našich predkov v porovnaní s tou našou: Jedli zdravšie ako my?

Radia odborníci na optimálnu výživu, životosprávu a extrémnu
kondíciu Tina Zlatoš Turner a Vlado Zlatoš!

V minulej časti sme si povedali, že nie je zdravá výživa ako
zdravá výživa a prečo to zdravé z reklamy nemusí byť vlastne
vôbec zdravé. Dnes si priblížime, čo nám o výžive prezrádza
naša genetická výbava a porovnáme si, ako sa jedlo kedysi a dnes.

Evolúcia človeka siaha nie desaťtisíce ale milióny rokov vzad. To
že naši starí rodičia po celý život konzumovali chlieb ešte
neznamená, že to bolo správne a zdravé, hoci sa dožili vyššieho
veku. Možno ste po nich len vďaka tomu zdedili vysoké hodnoty
cholesterolu, alebo nábeh na cukrovku.

Naše gény sú veľmi dobre adaptované na svet, v ktorom akékoľvek
dostupné jedlo muselo byť ulovené (vo vode, vzduchu či na súši)
alebo nazbierané z prírodného prostredia (človek lovec - zberač).

Najmä zástancovia vegetariánstva nechcú veriť faktom o tom, že
naša inteligencia a výkon mozgu je následkom konzumácie zvýšeného
množstva zdravých tukov (omega-3 EPA a DHA), ktoré sa nenachádzali
len v rybách či orechoch, ale najmä v mäse a vajciach divo
žijúcich zvierat.

Čo sme rokmi jedli?

Pred asi 2.5 miliónmi rokov sa našim predkom začal zväčšovať
mozog a zmenšovať žalúdok, pričom štartovaciu pozíciu sme mali
veľmi podobnú ako napríklad šimpanzy. Oni sú najmä bylinožravce a
príležitostne konzumujú vajcia a malé zvieratá. Dokonca sme od
šimpanzov geneticky rozdielni len asi na 1,7%.

Žalúdok dnešného človeka sa však oproti našim predchodcom
zmenšil asi o 40%, zatiaľ čo mozog zväčšil svoj objem z asi 400
cm3 na približne 1700 cm3 (viac ako 4x).

Ako je to možné? Môžu za to najmä DHA mastné kyseliny. Bod zlomu
nastal vtedy, keď naši predkovia zistili, že konzumácia zvieracieho
jedla (mäso a vnútornosti), im poskytuje podstatne viac energie ako
nazbieraná potrava. Vďaka tomu sa žalúdok postupne zmenšoval,
pretože nebolo potrebné konzumovať veľké objemy rastlinnej potravy
tak, ako to robia iné príbuzné bylinožravé cicavce (napr. šimpanz,
gorila, iné).

Bez energie prijatej navyše zo zvieracích zdrojov, by ľudský mozog
nemohol rásť do dnešných rozmerov. Mäso a zvieracia výživa v
podstate formovali našu genetiku pozitívnym smerom. Treba si však
uvedomiť, že svet a kvalitné zdroje výživy, ktoré boli kedysi k
dispozícii našim predkom, sú nenávratne preč.

Zaujímavé sú však poznatky o tom, že v týchto časoch, kedy
ľudský mozog začal rásť, sa stalo niečo zaujímavé. Na scénu
prišli rôzne nástroje, zbrane a nože, ktoré naši predkovia začali
používať k zvýšeniu efektivity lovu. Tieto informácie vieme z
fosílnych nálezov po celom svete. Príroda formovala naše telá po
stotisíce rokov dlho pred tým, ako sme stihli vybudovať akúkoľvek
civilizáciu.

Na tieto pozor! Bežne dostupné potraviny môžu spôsobiť rakovinu.

Takže aj pred tým, ako sme začali farmárčiť a chovať zver.
Poľnohospodárstvo má korene hlboké iba asi 10.000 rokov, produkcia
mliečnych výrobkov asi 9.000 rokov. Evolúcia ľudstva (od prvého
hominida až po homo sapiens), však siaha až 7 miliónov rokov späť
a dnes sme výsledkom tejto evolúcie, ktorú by sme mali
rešpektovať.
Sacharidy, ako ich poznáme dnes (ani strukoviny), neboli súčasťou
výživy našich predkov. Preto je dôležité konzumovať takú
potravu, ktorá je pre našu genetickú výbavu prirodzená. Poznatky by
sa dali zhrnúť nasledovné:

Konzumácia základných živín (bielkoviny, tuky, sacharidy) bola
výrazne posunutá smerom k živočíšnym bielkovinám a tukom, zatiaľ
čo sacharidy tvorili len malý objem skonzumovanej výživy. Naši
predkovia konzumovali aj sacharidy, ale išlo výlučne len o zeleninu
(listovú, koreňovú) a ovocie (najmä divo rastúce bobuľovité
ovocie).

Ide o kvalitu živín

Potraviny boli dostupne po milióny rokov iba v prirodzenej podobe,
preto minimálne 80% nášho stravovania by mali tvoriť prvopotraviny v
prirodzenej a technologicky nespracovanej forme. Kvalita týchto
základných živín (najmä bielkovín a tukov) bola podstatne vyššia
ako je tomu dnes.

Obsah omega-3 mastných kyselín vo výžive bol v porovnaním s
dnešnou výživou rozhodujúci. Zatiaľ čo dnes je vo výžive bežný
pomer omega-3 voči ostatným MK približne 1:20 (alebo 1:50 ak sa
stravujete často vo fast foodoch), kedysi bol pomer približne 1:1
(alebo maximálne 1:3). Živočíšne bielkoviny musia spĺňať isté
kritérium kvality, aby sa dali považovať za výživne a zdraviu
prospešné. Napríklad 100g steak z hovädzieho mäsa pochádzajúci zo
supermarketu má približne 9g nasýtených tukov, zatiaľ čo to isté
100g mäso z bio chovu má len asi 0.9g tohto tuku.

Koľko môžete zjesť potom bio mäsa, aby ste dosiahli podobnú
neželanú hranicu nasýtených tukov v jednom jedle? BIO mäso a
vnútornosti obsahujú vynikajúci pomer 1:3 omega-3 voči ostatným MK.
Okrem toho BIO mäso nezaťažuje ľudský organizmus chemikáliami a
agresívnymi hormónmi, ktoré bežne dostupné mäso žiaľ obsahuje.

Základným kritériom zdravých živočíšnych bielkovín je ich
spôsob chovu v prirodzených podmienkach bez chemických zásahov:

mäso a vajcia zvierat, ktoré sú chované iba na tráve vo voľnom
výbehu (majú pohyb) a žijú v dobrých hygienických podmienkach
(BIO),
ryby sú trochu problémové, pretože chovné stanice kŕmia ryby
granulátom a chémiou, zatiaľ čo divo žijúca ryba je plná
toxínov. Riešením sú bio farmy a zamrazené ryby lovené z hlbokých
arktických morí, kde je nižšia pravdepodobnosť toxickej nálože.
Lepšie sú malé ryby ako tie veľké. Konzervy riešením nie sú,
alebo len veľmi veľmi okrajovým v prípade núdze.
akékoľvek sacharidy, ktoré naši predkovia konzumovali sa
vzťahovali iba k divoko rastúcemu ovociu (najmä bobuľovitému) a k
zelenine (koreňová, listová). To znamená, že výživa bola výrazne
alkalická a obsahovala podstatne viac vlákniny. Cereálie obsahujú
dvakrát menej vlákniny ako priemerné ovocie a oproti zelenine majú
až 8x menej vlákniny.
jediný zdroj cukru, ktorý naši predkovia konzumovali, bol med (ak
mali to šťastie že ho našli a ubránili sa včelám). Takže
glykemická nálož bola vtedy veľmi nízka, zatiaľ čo dnes je
extrémne vysoká v takmer každom bežne dostupnom jedle.
z uvedených dôvodov je dôležité minimalizovať príjem bežne
vyprodukovaných potravín, ktoré sú plné chemických látok. Tieto
látky majú výrazný estrogénny efekt, čo je ďalší nebezpečný
zásah do hormonálnej sústavy človeka. Preto zvýšte:
príjem anti-estrogénnych potravín: brokolica, karfiol, citrusové
ovocie, omega-3 oleje (rybí olej, ľanové a konopné semená), divoko
žijúce tučné ryby, fermentované mliečne výrobky v bio kvalite
(jogurt, kefír, cmar), čerstvé orechy a semená, avokádo, olivy a
ich za studena vyrobené oleje,
príjem korenín, ktoré zabraňujú zvýšeniu hladiny estrogénu:
harmanček, kurkuma, oregano, tymian, šalvia, zázvor,
príjem potravín, ktoré podporujú detoxikáciu pečene: zelená
listová zelena, ovocie (citróny, bobuľovité ovocie, jablká,
papája, ananás), ovsené alebo jačmenné vločky (striedmo),
príležitostne strukoviny (nie však sóju).
Konzumácia živočíšnych zdrojov - nebezpečenstvo či
nevyhnutnosť?

Na druhej strane treba podotknúť, že príliš vysoká konzumácia
živočíšnych bielkovín nie je správna ani zdravá. Ľudské telo
dokáže tolerovať len určité množstvo bielkovín (rozhoduje aj
objem svalovej hmoty). U väčšiny ľudí sa toto množstvo pohybuje
okolo 35% z celkového energetického príjmu.
Sú však jedinci (zrejme predstavitelia krvnej skupiny O, možno aj
B), ktorí teoreticky zvládnu aj 45% energetického príjmu z
bielkovín bez problémov. Príliš mnoho bielkovín však spôsobuje
ťažobu, hnačku, toxicitu a teoreticky aj smrť. Otázna je však
spomínaná kvalita. To je dôvod, prečo naši predkovia nemohli po
celý čas konzumovať iba mäso, hoci mäsitý pokrm bol súčasťou
takmer každého jedla.

Treba však podotknúť, že naši predkovia konzumovali často iba
1-2x za deň veľké jedlo aj to spravidla až večer. Cez deň
konzumovali striedmo (najmä čo nazbierali) a veľmi často hladovali.
Keď mäso konzumovali, radšej preferovali kravy, divoké kone alebo
mamuty, pretože obsah bielkovín v ich mäse bol 40%, zatiaľ čo
zvyšok (60%) tvoril zdravý tuk.

Naopak mäso zajacov či veveričiek má okolo 83% mäsa a 17% tuku.
Preto konzumácia chudého mäsa (napr. z hydiny) nie je vždy ideálna,
pretože v ňom chýbajú dôležité tuky, čo pri nadmernej
konzumácii môže viesť rýchlo k toxicite.

Na druhej strane mäso z priemyselne spracovaných zvierat neobsahuje
pomer tukov v takej forme, akú si môžeme dovoliť konzumovať bez
obáv. V tom je ten háčik. O to väčší dôvod je prikloniť sa ku
konzumácii BIO mäsa či vajec. Aby ste toxicite a prekysleniu úplne
zabránili, musíte namiesto tradičných sacharidov (a príloh) s
mäsom vždy konzumovať mnoho zeleniny (najmä zelenú). Preto je
dôležité zapamätať si že:

Nie je mäso ako mäso. BIO mäso obsahuje zdravé tuky, ktoré váš
metabolizmus ocení a nemusíte sa ich obávať: pomer omega-3 k
ostatným MK je zväčša 1:3. To isté platí pre vajcia, preto keď
kupujete vajcia a vyberajte iba také (i napriek vyššej cene), ktoré
majú vyrazené číslo 0SK xxx (naopak s číslom 3SK xxx sú tie s
najhoršou kvalitou). Alebo si zadovážte vajcia od overeného
domáceho farmára. Sliepky však musia žrať trávu, semená,
prípadne aj riasy (nesmú alebo len minimálne môžu byť dokrmované
zrnami), musia mať výbeh do prírody a dobré hygienické podmienky.

Zvýšená konzumácia ovocia (najmä bobuľovitého) a hlavne zeleniny
(listová aj koreňová a čo najviac zelená aspoň 2x za deň plná
miska) je najdôležitejší krok vo výžive, ktorý môžete pre seba
urobiť. Vďaka tomu zvýšite množstvo dôležitej vlákniny a
zlepšíte alkalickosť svojej výživy.

Pre lepší pocit zasýtenia nahraďte tradičné sacharidy (a
prílohy) dusenou zeleninou (brokolica, karfiol, hrach, mrkva,
baklažán, cukina a iná zelenina, občas dusenými strukovinami). A
že sme vám ešte neprezradili, ako sa dá presne ušetriť na zdravej
výžive? To sme si nechali na ďalšie pokračovanie článku.

Ak chcete upraviť stravovanie podľa svojich vlastných predstáv,
všetky rady a tipy nájdete v našom prehľade Diéty, ktoré fungujú.

PaedDr. Vlado Zlatoš, PhD. a Mgr. Tina Zlatoš Turnerová sú experti
na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu. Sú autormi mnohých
publikácií, cvičebných programov, športových projektov, receptov
výživových doplnkov a bezplatných článkov na vlastnom blogu,
ktorý patrí k jedným z najčítanejších na Slovensku. Ich
celoživotná filozofia sa točí okolo hesla: "Staň sa lepšou verziou
samého seba". Obaja spolu veria, že lepšie informácie pomáhajú
žiť lepší, zdravší a úspešnejší život.

http://www.aktuality.sk/clanok/257271/strava-nasich-predkov-v-porovnani-s-tou-nasou-jedli-zdravsie-ako-my/