Hirudoterapia: Znovuobjavená zázračná liečba pijavicami
26/07/2013 autor: badatel 3 comments
pijavice

Hirudo medicinalis (z latinského jazyka – pijavica lekárska) patrí
medzi obrúčkavce. Tento druh je najpreskúmanejším predstaviteľom
svojej triedy. Telo pijavice je dlhé a sploštené v brušnej časti,
čím pripomína ploché červy. Ústna prísavka je umiestnená na
prednej strane jej tela a obopína ústny otvor. Zadná prísavka je
silnejšia, ako predná.

Telo pijavice lekárskej je vrúbkované, pozostáva z 33 segmentov.
Prednú prísavku tvoria 4 prvé segmenty, zadná prísavka je tvorená
7 spojenými segmentami. Pijavica je zvonku pokrytá pevnou kutikulou.

V epiteli, ktorý sa nachádza pod kutikulou je veľa slizových
žľazových buniek a tiež pigmentových buniek s rozličným
sfarbením. Tieto bunky podmieňujú osobité sfarbenie pijavíc, ktoré
je rozoznávacím znakom jednotlivých poddruhov pijavice lekárskej –
Hirudo medicinalis.

Trocha z histórie liečby pijavicami
Históriu antiky, stredoveku, či obdobie renesancie by sme mohli
spojiť s históriou neoceniteľného úžitku, ktorý prinášali
ľuďom lekárske pijavice. Znalcom gréckej histórie a mytológie je
známe, že na bráne Olympu – mýtickom sídle najvyšších
gréckych bohov boli zobrazené dve pijavice.

Napríklad v Grécku je biela rieka Acheloos s dĺžkou 220 km. Svoj
názov dostala podľa gréckeho boha Acheloosa, syna Oceána a Thefis.
Podľa gréckej mytológie sa počas súboju s Heraklom premenil najprv
na býka, ktorému Herakles zlomil jeden roh a neskôr na pijavicu.

Herakles nedokázal chytiť slizkého tvora a Acheloos sa v podobe
pijavice ponoril do hlbokej rieky. Obyvatelia oblasti, cez ktorú
preteká biela rieka tvrdia, že Acheloos v podobe pijavice žije v
rieke až dodnes.

O niekoľko tisíc rokov neskôr bola napísaná jedna z prvých prác,
venovaných liečbe patológie pečene pomocou pijavíc. Autor tejto
práce je Galenos – grécky lekár, dvorný lekár imperátora, autor
120 výskumov v oblasti anatómie, fyziológie, patológie a
farmakológie. Bol tiež prvým človekom, ktorý navrhol vyvážať
pijavice do iných krajín.

Tento návrh však nezískal v jeho krajine podporu, ale neskôr bol
zrealizovaný v Egypte.

Na príkaz egyptského vládcu Ptolemaja I. sa rukami lovili pijavice a
predávali do Ázie a Afriky. Prevážali sa po Níle – hlavnej
egyptskej rieke. Postupne bol „obchod s pijavicami“ jedným z
hlavných príjmov v Egypte.

Nemalú úlohu v tejto oblasti zohrala politika kráľovnej, ktorá sa
neskôr stala legendou. Ako ste si už domysleli, bola to Kleopatra –
egyptská kráľovná, ktorá vládla Egyptu spolu so svojim mužom a
bratom Ptolemajom v r. 69-30 pred n. l.

Aby si Kleopatra po Ptolemajovej smrti udržala trón, musela požiadať
o pomoc Cézara. Stala sa jeho milenkou a neskôr aj ženou. Jedinou
šancou na udržanie moci bolo pre ňu porodenie nasledovníka, ale
Kleopatra nemohla otehotnieť.

Vyskúšala všetky prostriedky, masti, elixíry, rituály a
zaklínadlá, pomáhali jej najlepší egyptskí lekári. Až raz
prišiel na kráľovský dvor lekár Kleomen a povedal, že pozná
„najspoľahlivejší spôsob“. Ako ste si už domysleli, boli to
lekárske pijavice.

Po niekoľkých sedeniach hirudoterapie Kleopatra zistila, že čaká
následníka trónu. Na základe toho prikázala, aby na stenách
hrobiek najbližších desiatich pokoleniach egyptských faraónov boli
zobrazené pijavice.

Obľúbenosť pijavíc v starom Ríme
Pijavice boli populárne aj v Ríme. Môžeme ich nájsť zobrazené na
starodávnych vázach, zmienky o nich boli objavené v rukopisoch
rímskych odborníkov na liečenie.

Napríklad Plínius – štátny dejateľ, historik a spisovateľ, autor
37 častí encyklopedického výskumu „História prírody“ píše v
28. a 32. časti o živočíšnych lekárskych prostriedkoch, okrem
iného aj o liečbe pijavicami.

Je známe aj to, že pijavice inšpirovali antických maliarov, či
sochárov. Jeden z nich – Euphronios bol známy vďaka jeho vlastnému
originálnemu ornamentu. Ak sa na neho pozriete bližšie, môžete v
každom ornamente rozlíšiť dve navzájom prepletené pijavice.

Dokonca na nich môžete rozlíšiť aj prísavku v prednej časti tela.
Tento motív sa neskôr stal súčasťou ornamentov, ktoré boli
namaľované na starodávnych vázach. Mnohí ani nevedia o tom, že
práve pijavice boli inšpiráciou pre vznik týchto ornamentov.

Pijavice sa zobrazovali aj v stredoveku a v období renesancie. V
múzeách sa nachádzajú aj špeciálne nádoby na uchovávanie
pijavíc.

Taliansky maliar rannej renesancie Sandro Botticelli, známy svojimi
obrazmi s religióznymi aj mytologickými témami. Jeho obľúbencom sú
známe aj originálne typicky charakteristické elegantné portréty. Na
jednom z nich je zobrazené prikladanie niekoľkých pijavíc za ucho
pacienta.

Populárnosť púšťania žilou
V dávnej minulosti poznali liečitelia tri najefektívnejšie spôsoby
liečby:

Prvým a najpopulárnejším bolo púšťanie žilou s pomocou
lekárskych pijavíc.
Druhým bola venesekcia, teda púšťanie žilou.
Tretím spôsobom bolo využitie baniek na odsatie krvi. Na koži
pacienta sa urobil zárez, priložila sa banka a tá sama vyťahovala
„zlú“ krv.
Lekárska prax ukazovala, že najvýraznejší a najtrvalejší
terapeutický efekt sa dosiahol práve pomocou lekárskych pijavíc. V
tom čase lekári ani netušili, čím okrem vysatia krvi pomáha
pijavica chorému organizmu.

Samozrejme boli aj takí, ktorí neodporúčali pijavice kvôli
„nepohodliu“ – ako už viete, po sedení vyteká z ranky ešte
nejakú dobu krv.

Na otázku kde a ako sa po prvýkrát začali používať pijavice ako
terapeutický prostriedok, odpovedajú súčasní vedci rôzne. Jedni
tvrdia, že to bolo v starom Egypte, druhí, že v Indii, v treťom
tisícročí pred n. l. a tretí, že v starej Číne.

Existuje aj názor, že prvý, kto využil túto jedinečnú liečebnú
metódu boli Izraelčania. Dnes je ťažké s určitosťou stanoviť
chronológiu histórie z vedeckého hľadiska, ale je vôbec nutné
hľadať objaviteľa hirudoterapie?

Podstatné je, a s tým dnes súhlasia odborníci z rôznych krajín,
že pijavica bola už oddávna najbezpečnejším, osvedčeným a
efektívnym prostriedkom liečenia najrozličnejších ochorení.

Používanie a obchod s pijavicami v jednotlivých krajinách
Pijavice boli populárne v rôznych krajinách: Španielsko, Anglicko,
Francúzsko, Taliansko. Niektoré z nich pijavice importovali, iné zas
exportovali. Je známe, že na prvom mieste v importe pijavíc ročne
bolo španielske mesto Toledo.

V r. 1561 import dosiahol najvyšší ukazovateľ: viac ako 3 milióny
pijavíc za rok. V roku 1800 sa import pijavíc v tomto meste zvýšil
na 4,5 miliónov pijavíc ročne.

Výrazne populárne boli pijavice v Utongu, stredovekom kniežatstve na
území Thajska. Historici dokazujú, že po rozpade štátu Sukotaj v
14. stor. sa stalo jadrom thajského štátu. Toto kniežatstvo bolo
jedným z prvých siamských zemí, ktoré od r. 1350 používali
pijavice ako najlepší prostriedok proti obezite.

Pijavice a obezita
Ako je známe, v stredoveku bola masová obezita jedným z hlavných
problémov obyvateľov v mnohých krajinách. Pijavica sa nečakane
ukázala ako nenahraditeľný prostriedok tých, čo chceli rýchlo a
bez ujmy na zdraví schudnúť.

V thajských knižniciach sa do dnešných čias zachovali staré
rukopisy, podľa ktorých po piatich hirudoterapeutických sedeniach
pacient stratil od 5 do 10 kg hmotnosti.

Chýry o nádejnom, ale predovšetkým o neškodnom spôsobe chudnutia
sa rozniesli do celého sveta. Aj dnes sa niektorí hirudoterapeuti
špecializujú na riešenie tohto problému.

Pijavice a gynekologické ochorenia
No nielen liečba obezity zaujímala hirudoterapeutov v minulých
storočiach. Gynekologické ochorenia znepokojovali v každej dobe
nielen pacientky, ale aj lekárov, ktorí sa snažili nájsť efektívny
prostriedok na ich liečbu.

Jedným z prvých, kto sa v r. 1552 pokúsil použiť pijavice na
liečbu gynekologických ochorení bol G. Fallopi – taliansky lekár a
anatóm. Po jeho smrti boli na jeho počesť nazvané vajcovody
(Fallopiho tuby).

Bohužiaľ, podrobné opisy, pri ktorých gynekologických ochoreniach,
kde a koľko pijavíc treba priložiť, sa nezachovali.

Zázračné účinky pijavíc na hojenie rán
V r. 1820 I. Diffenbach, nemecký chirurg, objavil nečakaný účinok.
Podarilo sa mu objasniť, že pijavica je schopná preukázať nielen
efekt hojenia, ale aj analgetický a dezinfekčný účinok.

Okrem toho dve, alebo tri hirudoterapeutické sedenia zbavovali pacienta
stresu.

V r. 1812 francúzsky lekár M. Raynaud navrhol liečiť pijavicami
omrzliny, ku ktorým prišli francúzski vojaci počas ústupu z
Moskvy. Tento prostriedok sa ukázal ako veľmi efektívny.


O niekoľko desaťročí neskôr opísal Raynaud bolestivé kŕče
artérií dlaní a chodidiel, spôsobené omrzlinami. V r. 1862 na jeho
počesť nazvali lekári opísaný syndróm ako Raynaudova choroba.

V r. 1885 sa pri Waterloo udiala jedna udalosť, ktorá odkryla nové
hranice používania lekárskych pijavíc. Poručíkovi britskej armády
Simpsonovi sa do nohy dostal úlomok z granátu. Mal šťastie, kosť
zostala celá, ale svaly vyzerali byť úplne atrofované.

Poľné podmienky, zlý zdravotný stav poručíka, jeho ťažké
zranenie, sprevádzané stratou krvi, prinútila poľných lekárov, aby
začali pochybovať o tom, či prežije. Vôbec neuvažovali nad tým,
že by sa im podarilo zachrániť poručíkovu nohu, dokonca už skoro
začali s amputáciou…

Keď sa zrazu objavil mladý holandský pomocník lekára. Ponúkol
svojim kolegom, aby sa pokúsili Simpsonovi nohu zachrániť: „A čo
keby sme skúsili jednoducho zložiť látku, stiahnuť ju a na miesto
spojenia priložiť pijavice?“

Nehodilo sa liečiť popredného vojaka britskej armády takými
starovekými spôsobmi. Ale nakoniec sa rozhodli: „A prečo nie,
môžete to skúsiť. Ktovie, či vôbec prežije“.

Poručíkova noha sa zrástla. Prežil a sľúbil mladému lekárskemu
pomocníkovi, že použije svoje dedičstvo na to, aby postavil na
počesť lekárskych pijavíc pamätník hneď po tom, ako sa Napoleon
zriekne trónu.

Ako je známe, Napoleon sa ho zriekol dvakrát, ale o tom, či Simpson
splnil svoje slovo, história mlčí.

Skúsenosti s pijavicami v starovekej Číne
Čína sa tiež môže pýšiť rozsiahlym využitím pijavíc. Podľa
starých rukopisov, Číňania začali používať pijavice v 9. stor.
pred n. l. Týmto zaujímavým prostriedkom liečia prakticky všetky
choroby.

Na rozdiel od mnohých iných krajín, v Číne sa tešia popularite
domáce hirudoterapeutické sedenia. Pamätníci píšu, že Yangtze –
modrá rieka a tiež jej prítok Yalung sú preslávené ako hlavné
miesto výskytu pijavíc v krajine.

Obyvatelia ich sami lovia. Kvôli nedostupnosti literárnych zdrojov
nemôžeme opísať ani aké spôsoby sa využívajú na ich lov, ani
uviesť schémy prikladania pijavíc pri rôznych ochoreniach.

Pijavice dokázali zdolať aj morové epidémie
Nečakaným medzníkom v prikladaní pijavíc bol florentský princ
Marchionne di Coppo Stefani. Začiatkom 14. stor. sa do jeho krajiny
dostal mor, ktorého epidémia sa rozšírila z Ázie, v r. 1347 sa
dostala na Cyprus, potom prešla do viacerých európskych krajín a od
r. 1351 sa rozšírila aj na území Ruska.

Táto strašná choroba pripravila za niekoľko desaťročí o život
milióny ľudí. Boli vyskúšané, vtedy všetky existujúce lekárske
prostriedky, liečitelia aj bosorky vykonávali rituály a zaklínadlá,
ale ani jedno, ani druhé nepomáhalo.

Až potom, v r. 1350 florentský princ nečakane vyhlásil: „Skúsime
vyskúšať pijavice! Čítal som, že sú vhodným prostriedkom na
prevenciu tých najrozličnejších chorôb. Čo ak budú účinné aj
proti moru?“

Jeho vyhlásenie vyvolalo rozpaky, väčšine ľuďom prišla myšlienka
na to, ako sa nechajú pohrýzť pijavicami šialená. U ľudí
prevládal nepriateľský postoj k tvorovi, čo sa prichytí na kožu a
prisaje, navyše niektorí už vtedy vedeli, že pijavice majú zuby.

Ako je známe, strach má veľké oči: pijavíc sa ľudia báli, ale
nikto sa neopovážil neuposlúchnuť princa. Bol vydaný rozkaz o
celoplošnom preventívnom prikladaní pijavíc, ktorý platil pre
všetkých obyvateľov krajiny, dokonca aj pre deti.

A mor ustúpil – proti takému prostriedku bol aj mor bezmocný.

O niekoľko desaťročí neskôr Marchionne napísal niekoľko riadkov o
pijaviciach, ktoré doplnil históriou pijavíc: „Ak by sme začali
využívať lekárske pijavice na liečbu moru hoci len o rok skôr,
podarilo by sa nám zachrániť životy desiatkam tisícom ľudí.“

Antiseptický vplyv látok vylučujúcich pijavicami
Fridrich August Esmarch – nemecký vedec, chirurg, výskumník, ktorý
sa venoval problematike aseptiky a antiseptiky, v r. 1904 ako jeden z
prvých využil lekárske pijavice ako antiseptický prostriedok.

Pozitívne výsledky liečby boli evidentné, ale reakcia nemeckej
medicíny začiatkom 20. stor. mu nedovolila na patričnej úrovni
pokračovať v svojich pokusoch v tejto oblasti. Experimenty v oblasti
hirudoterapie musel ukončiť.

Neskôr sa F. Esmarch stal známy ako „autor“ škrtidla,
anestéziologickej masky, elastického obväzu a ďalších.

Pijavice na hemoroidy
V tom čase sa objavovali neuveriteľné správy o tom, čo všetko
pijavice liečia. Písalo sa napríklad o tom, že nórsky vedec a
antropológ Heyerdahl počas niekoľkých rokov, od 1943 do 1947 trpel
na hemoroidy.

K ponuke, aby vyskúšal hirudoterapiu sa staval skepticky, ale
súhlasil s ňou. Po úspešnej sérii sedení sa už cítil úplne
zdravý a v r. 1947 sa vydal na plavbu na plti Kon-Tiki z Peru do
Polynézie. Pamätníci si už na ďalšie „nepríjemné“ ochorenie
tohto známeho vedca nespomínajú.

Pijavice zaujali nielen lekárov, ale aj filozofov. Snažili sa nájsť
pôvod ich mystickej sily. Medzi takých filozofov môžeme zaradiť A.
Schopenhauera, nemeckého filozofa-iracionalistu. Predstavoval si
podstatu sveta ako iracionálnu vôľu, vyzdvihol niekoľko sporných
teórií vo vedeckej a filozofickej oblasti.

Podľa jednej z nich bola pijavica prvotným živočíchom na Zemi.
Spomenul si na starodávnu mytológiu, texty Ovídia, prehodnotil ich a
prišiel na to, že pijavica bola tým androgínom, ktorého Boh
potrestal za útok na Jeho vznešenosť.

Je možné, že základom pre takéto tvrdenia bolo objavenie biológov,
že pijavica je hermafrodit.

Neskôr sa táto teória rozvinula v prácach E. Blavatskej a N.
Roericha. N. Roerich tvrdil, že po tom, ako na Zemi nezostane ani
jediný živý tvor, svet spasí hermafrodit – pijavica. Podľa neho
je práve jej súdené, aby sa znova stala prvotným základom života
na Zemi.

Používanie pijavíc a súčasnosť
V súčasnosti sa lekárske pijavice tešia veľkej popularite v
mnohých krajinách. Na juhu Francúzka sa nachádza región Gironde, v
ktorom je mesto Bordeaux.

V ňom už niekoľko rokov odborníci množia pijavice v umelo
vytvorených podmienkach.

V borovicovom lese je niekoľko vodných nádrží, v ktorých sú
pijavice v rôznych štádiách vývinu. Tieto pijavice sa využívajú
ako liečebné prostriedky pri hirudoterapii, ale aj na výrobu krémov
a lekárskych prostriedkov.

Rusko tiež patrí medzi tých, ktorí sa zaoberajú pijavicami.

Ešte trocha naspäť do histórie
Prvým človekom v Rusku, ktorý vyhlásil pijavice za kniežací
liečebný prostriedok bol Jurij Dolgorukij – suzdaľské knieža a
veľké kyjevské knieža, syn Vladimíra Monomacha.

Ktovie, možno práve pijavica pomohla kniežaťu uchovať si zdravie a
následne dobyť Perejaslavľ a Kyjev.

Ako je známe, hneď po druhom ovládnutí Kyjeva, bojari knieža
otrávili. Náhla smrť Dolgorukého zrejme bola dôvodom, pre ktorý
nemohol vyhlásiť pijavicu za oficiálny liečebný prostriedok celej
Rusi.

Viac ako 30 storočí využíva ľudstvo lekársku pijavicu, v tých
najrozličnejších a niekedy aj najneočakávanejších oblastiach:
kuchárskych, liečebných, preventívnych, bioenergetických,
mystických, kozmetických,… ale predovšetkým je to v oblasti
liečby veľkého množstva ochorení.

O tom, ako a kde je potrebné pijavice prikladať, bolo možné nájsť
množstvo informácií v odbornej literatúre 18. a 19. stor. Dokazuje
to napríklad Medicínsky žurnál z r. 1838: „Ak máte silnú bolesť
hlavy, silné poblúznenie a máte silno červenú tvár, odporúčame
vám priložiť tri pijavice za uši.

Samozrejme, že pred priložením je potrebné stanoviť presnú
diagnózu ochorenia“. Lekárske noviny v r. 1846 dávajú takéto
odporúčania: „Pri obyčajnej zápalovej horúčke vám radíme
predstaviť si v oblasti žalúdka dve línie.

Na prvú líniu priložiť od 3 do 5 pijavíc a na druhú 6 aj viac
pijavíc. Potom podľa veku a stavu pacienta nad aj pod priečnou
líniou brucha priložiť ešte niekoľko pijavíc.“

Každé obdobie bezpochyby zanechalo stopy aj z hľadiska osobitosti
liečby pijavicami, zoznamu ochorení, pri ktorých sa hirudoterapia
odporúča, aj z hľadiska jej popularity. Bolo obdobie, keď prakticky
v každej domácnosti mali pijavice.

Ale sú známe aj iné časy, kedy sa hirudoterapia používala tajne,
môžeme povedať, že bola ilegálna. O niekoľko desaťročí neskôr
ju využívali liečitelia na liečbu urieknutia. O sto rokov neskôr
boli pijavice rozšíreným exportným artiklom a o pol storočia, v r.
1984 bola pijavica lekárska zapísaná do Červenej knihy.

Pijavice a ortodoxná medicína
Keď sa na trhu objavili lekárske prostriedky ako tabletky, masti a
injekcie, lekárske pijavice prestali byť oficiálnym liečebným
prostriedkom. „Vševediaci“ lekári uprednostňovali jednoduché,
rýchle a pohodlnejšie spôsoby liečby, než boli pijavice.

A tabletky predsa účinkovali jednoducho a rýchlo.

Pravdaže, po skončení takejto liečby sa pacientom znova vracali tie
isté symptómy. Okrem toho, začali mať ťažkosti aj so žalúdkom,
pečeňou, či obličkami…

Čas plynul, prešlo niekoľko desaťročí. Hirudoterapia sa zaradila
medzi netradičné spôsoby liečby. Syntetické lekárske preparáty
vyvolávali u väčšiny pacientov nechcené vedľajšie účinky, jedna
choroba sa vyliečila a druhá sa objavila.

Ortodoxná medicína sa snažila všemožnými spôsobmi vytlačiť
svojho hlavného konkurenta – pijavice.

Ale ako všetci dobre vieme, všetko nové je zabudnuté staré. A jedno
z najefektívnejších, storočiami odskúšaných liečebných,
dostupných a prírodných prostriedkov – pijavica, sa stala čoraz
viac žiadaným prostriedkom.

Jedna generácia za druhou, najskôr liečitelia, neskôr lekári, sa
opäť vrátili k pijaviciam. Schvaľovali predovšetkým ich hlavnú
výhodu – žiadne vedľajšie účinky, pred ktorými chráni ľudí
čistá príroda v „tvári pijavice“ .

Lekári hovorili jedno, babky a známi radili druhé, množstvá liekov
a injekcií sa zväčšovali, ale už nepomáhali. Pacient trpel a
prišiel na to, že takáto liečba je zbytočná. Najprv stratil chuť
do jedla, potom prestal spávať, pracovať, milovať a o niekoľko
mesiacov a rokov choroby, prestal aj žiť.

Zničený syntetickými liekmi sa nakoniec rozhodol, že sa obráti na
pomoc pijavíc.

A stal sa zázrak! Po niekoľkých hirudoterapeutických sedeniach sa
pacient cítil oveľa lepšie, okrem toho sa mu zlepšil spánok,
vrátil sa mu apetít, zlepšila sa mu nálada, pocítil príliv síl,
chuť žiť, pracovať, milovať.

Vyliečený pacient išiel na vyšetrenie, kde sa ukázalo, že je
zdravý a okrem toho sa mu znormalizovala látková výmena a
aktivizoval sa imunitný systém. Lekári s nedôverčivosťou hovorili:
„Kto by to bol povedal, že mu pomôžu pijavice.“

Pijavice postupne získavajú uznanie aj modernej vedy
A nebol to jediný pacient, ktorý liečbou pijavicami lekárov
prekvapil. Fakty hovorili za všetko. A tak tí, ktorí doteraz
odporúčali tabletky a injekcie, začali svojich pacientov posielať
„k pijaviciam“.

Chýry o hirudoterapii sa začali rýchlo šíriť aj medzi širokou
verejnosťou. Dostali sa až k vedcom, ktorí sa začali detailne
zaoberať pozorovaním mechanizmov účinkov pijavíc, jednotlivých
fyziologických procesov, vplývajúcich na organizmus.

Zistilo sa, že pijavica je okrem toho aj výborným preventívnym
prostriedkom. Chráni človeka pred zápalovými procesmi, ochoreniami
krvi a ciev, ktoré sa u človeka ešte úplne neprejavili, ale
signalizujú možné budúce problémy.

Hypertonická bolesť, bolesť na hrudníku, arterioskleróza,
sternokardia, predinfarktové stavy – vylieči tieto a mnohé iné
ochorenia srdcovo-cievneho systému.

Analýzy stoviek tisíc chorôb ukázali, že pri možných
komplikáciách, ktoré sprevádzajú ochorenia ako arterioskleróza,
mozgová mŕtvica, trombóza, či embólia mozgových ciev, je pijavica
vhodným preventívnym prostriedkom.

Pijavica je vhodná aj pri prevencii pooperačných hnisavých
komplikácií. Pomocou nej sa rýchlejšie a bezbolestnejšie hoja
pooperačné rany a koloidné jazvy.

Známy je aj regeneračný účinok pijavíc pri autotransplantácii
tkanív. U pacientov sa zlepšuje prijatie štepov a znižuje sa riziko
pooperačnej nekrózy.

Lekárske pijavice sa už niekoľko desaťročí využívajú aj v
oftalmológii. Pijavice sa prikladajú pacientom, ktorí trpia
najrozličnejšími ochoreniami očí: glaukóm, zápalové procesy
cievneho systému, iridocyklitída, zvýšenie vnútroočného tlaku.
Pijavice pomáhajú aj pri poraneniach očí. Oftalmológovia dnes
využívajú pijavice súčasne s inými lekárskymi prostriedkami.

Pijavice sa ako efektívny doplňujúci liečebný prostriedok
využívajú aj pri liečbe sústavových zápalových procesov a pri
artrózach. Pacientom sa odporúča hirudoterapia spolu s manuálnou
terapiou a fytoterapiou.

Pijavice sú vhodným a rýchlym spôsobom aj pri liečbe hemoroidov.
Lekári aj pacienti dobre vedia, aká náročná je liečba tohto
nepríjemného ochorenia. Ale každý, kto vyskúšal pijavice pri tomto
ochorení, by ich odporučil aj ostatným: „Liečiť sa pijavicami, je
ten najvhodnejší spôsob!“

Ťažko by sme hľadali lepší a vhodnejší prostriedok na liečbu
furunkulózy (vredovitosti), než sú pijavice. Bolesť a opuchy zmiznú
už na druhý deň po prvom hirudoterapeutickom sedení. Po niekoľkých
dňoch mizne aj začervenanie a zlepšuje sa odtok hnisu. A po
ďalších sedeniach pacienti zisťujú, že po týchto symptómoch
nezostalo ani stopy.

Mohli by sme ešte dlho pokračovať v zozname chorôb, pri ktorých
pomáhajú lekárske pijavice. Ako môžeme vidieť v priebehu
dlhoročnej histórie, pijavice pomáhajú ľudskému organizmu aj v
takých prípadoch, kde lekári vidia už len jedinú možnosť, a to
operáciu.

Sumarizácia účinkov a mechanizmus liečby pijavicami
Ak by sme mali zosumarizovať informácie vedcov a lekárov o
užitočnosti pijavíc, mohli by sme uviesť mechanizmy komplexného
účinku biologicky aktívnych látok, ktoré sú obsiahnuté v slinách
lekárskych pijavíc.

Prvý mechanizmus: Pijavice majú antitrombotický účinok (z gréckeho
thrombos – krvná zrazenina). Podstata tohto účinku je
pochopiteľná aj laikom: pri prehryznutí kože pacienta pijavice
blokujú niektoré väzby vnútorného mechanizmu zrážania krvi.
Takýmto spôsobom bránia vzniku krvných zrazenín.

Druhý mechanizmus: Odborníci ho nazývajú trombolytický účinok (z
gréckeho lysis – rozpúšťanie a thrombos – krvá zrazenina).
Výsledky liečby dokazujú, že lekárske pijavice podporujú
rozpúšťanie krvných zrazenín.

Biologicky aktívne látky, ktoré sú obsiahnuté v ich slinách,
vplývajú na vytvorené fibrínové zrazeniny.

Tretí mechanizmus: Hypotenzný účinok (z gréckeho hypo – predpona
označujúca zníženie oproti norme a latinského tensio – napätie)
biologicky aktívnych látok, ktoré sa nachádzajú v slinách
pijavíc.

Mohli by sme ho nazvať aj normotenzný účinok, znižujúci krvný
tlak. Je podmienený látkami prostaglandínového charakteru, ktoré
boli po prvýkrát objavené v lekárskych pijaviciach. S ich pomocou
biologicky aktívne látky vedú k zníženiu alebo zvýšeniu hodnôt
krvného tlaku. Mechanizmus tohto účinku pijavíc v súčasnosti vedci
podrobne skúmajú.

Štvrtý mechanizmus: Separačný (od latinského separates –
ohraničenie, vymedzenie) účinok na poškodenú stenu cievy. Inak
povedané, pijavica obnovuje povrch krvného riečiska.

Piaty mechanizmus: Antiaterogénny (z gréckeho anti – proti a ather
– kaša) účinok biologicky aktívnych látok. Tie aktívne zasahujú
do procesu metabolizmu lipidov, čím ho dostávajú do normálnych
podmienok, znižujú úroveň cholesterolu v krvi, zabezpečujú regres
aterosklerotického plaku.

Šiesty mechanizmus: Antihypoxický účinok ( z gréckeho anti –
proti a hypo – predpona označujúca zníženie oproti norme a
latinského oxygenium – kyslík).

Pijavice zvyšujú percento prežitia v podmienkach s nižším obsahom
kyslíka, čo je dôležité pre vynosenie plodu v tehotenstve, ktoré
komplikuje množstvo patologických procesov.

Siedmy mechanizmus: Imunostimulujúci účinok nie je potrebné
vysvetľovať. Lekárske pijavice aktivizujú obranné funkcie
organizmu. Po hirudoterapeutickom sedení sa prejaví zvýšenie
fagocytóznej činnosti krvi, čo vysvetľuje protizápalový účinok
pijavíc.

Ôsmy mechanizmus: Analgetický účinok – pijavica počas sedenia
vytvára lokálne aj celkové znecitlivenie. Znižuje bolesť priamo v
mieste prisatia, odstraňuje príznaky bolesti celého organizmu.

Deviaty mechanizmus: Ochranný účinok spočíva v tom, že pijavica
neutralizuje agresívny účinok mutagénov.

Vedci píšu o tom, že lekárske pijavice vytvárajú akési
„ochranné obaly“ nad génmi. Takýto „obal“ nedovoľuje
naštartovať mechanizmus mutagenézy, bráni tvorbe mutagénov.

Mutagén je zvyčajne rádioaktívne žiarenie, aktívne slnečné
žiarenie a mnoho iných faktorov. Pijavica je schopná neutralizovať
negatívne účinky všetkých týchto faktorov.

Bojíte sa?
Nie je sa čoho, uhryznutie pijavice vôbec nie je také strašné a
bolestivé, ako sa na prvý pohľad zdá. Tento plávajúci tvor, ktorý
má na prvý pohľad iba zuby a chvost má obdivuhodnú schopnosť
znecitlivieť každé jedno uhryznutie.

Určite viete, ako funguje analgetikum – znižuje vnímanie bolesti.
Presne tak isto pôsobí na ľudský organizmus aj pijavica, ktorá vo
chvíli zahryznutia vstrekuje svojmu pacientovi do ranky takzvané
analgetiká – prostriedky proti bolesti.

A ak ste si na začiatku predstavili ako do vás preniká všetkými
svojimi dvesto sedemdesiatimi zubami a mimovoľne ste odstúpili od
sklenenej banky, teraz si ju opäť chcete prezrieť zblízka.

Pijavica to, samozrejme cíti. Hýbe sa a ukazuje vám vzorovaný
chrbátik a jemné, svetlé bruško. Chcete ju pohladkať, ale v tom si
uvedomíte strašnú vec: ona sa predsa živí krvou! Už ste niekde
čítali, že pijavica vypije krvi viac, než sama váži. A to vás
znepokojí, už takmer vyslovujete: „A čo ak by ma uhryzla? To nikdy
v živote!“

Ale nežnosť, ktorú ste práve pocítili k pijavici vám nedovolí
odtrhnúť od nej oči. Pozorne si ju celú obzeráte. V mysli vám
vznikajú asociácie v súvislosti s tým, na čo sa podobá tajomný
vzor na jej chrbátiku. Akoby ste pozorovali na nebi oblaky, vidíte v
ňom oceány, brehy, nové nepoznané stvorenie. Chcete vidieť, kde má
oči, zistiť, akú majú farbu.

Prejdú ešte tri – štyri minúty a vy si zrazu uvedomíte, že k nej
pociťujete nehu a dôveru. Nečakane pre vás samých, vo vašom
vnútri, ktoré si už obľúbilo pijavicu, sa prebúdza súcit.

Premýšľate: „No ty moja krásna, úbohučká, hladná, veď nie
každý deň sa ti pošťastí poriafne sa napiť niekoho krvičky!“ A
povzdychnete si s úľavou, keď zistíte, že keď sa raz dosýta
napije, vydrží bez potravy aj niekoľko mesiacov.

Jej žalúdok je vytvorený špeciálnym spôsobom: sú v ňom látky,
ktoré nedovoľujú krvi, aby sa znehodnotila, či pokazila. A tak si
pijavica spokojne žije mesiac za mesiacom a absorbuje chutné,
nahromadené zásoby, pričom pozoruje ďalšieho svojho diváka, ktorý
sa k nej „prisal“ pohľadom.

A pijavica sa „raduje“, akoby rozmýšľala o tom, čo ju čaká:
navrátenie zdravia, pocit vnútornej rovnováhy, úprava bioenergetiky,
nájdenie harmónie, pokoja a sebavedomia. A po nejakom čase ich
následky – urovnanie vzťahov v rodine a v práci.

A ak by sa teraz niekto pozrel na pijavicu pod mikroskopom, určite by
uvidel, že sa „usmieva“. Koľko už bolo v jej živote takých
divákov, ktorí sa na ňu prvý raz pozreli s podozrením a strachom a
potom sa stali „chodiacou encyklopédiou pijavíc“, akýmsi
reklamným letákom.

Prečo práve reklamným letákom? Pretože prakticky každý človek,
ktorý sa raz stretne s pijavicou, zostane navždy pohltený jej
udivujúcimi schopnosťami, vlastnosťami a dokonca aj vonkajším
vzhľadom.

Ako riešiť problémy s prisávaním pijavíc
Jeden z prvých problémov, s ktorým sa môžete stretnúť je to, že
pijavice sa nechcú prisať. Príčin môže byť niekoľko.

Prvá príčina: Prvé, čo vám napadne, keď začnete riešiť tento
problém je, že to nie je tá správna pijavica. Ide o to, že tak, ako
aj ľudia, aj pijavice bývajú rôzne. Aj oni majú rôzne povahy a aj
od toho môže závisieť správanie sa pijavice na koži pacienta.

Existuje viac ako 650 druhov pijavíc. Ale len jeden z nich prináša
nášmu organizmu nesmierny osoh – pijavica lekárska.
Najspoľahlivejší a najbezpečnejší spôsob, ako si overiť
pijavicu, je získať ju z prvej ruky. Pred ich kúpou sa informujte o
ich pôvode.

Druhá príčina: Aj keď ste pijavicu kúpili v hirudoterapeutickom
centre, nechce sa prisať. Možno ste ju len pred chvíľou vytiahli z
chladničky. Pri rýchlej zmene teploty sa niekedy pijavice nechcú
prisať.

Tretia, dosť dôležitá príčina: Naliali ste do banky s pijavicami
vodu. Teplota vody tiež môže byť príčinou toho, že sa pijavica
neprisaje.

Voda, do ktorej chcete dať pijavice musí mať izbovú teplotu.
Výnimkou sú tie prípady, keď sa v najbližších týždňoch
nechystáte pijavice využívať a preto ich dávate do chladničky.

Štvrtá príčina: Pijavica je, tak ako aj vy, živý organizmus. Je
citlivá na biologické rytmy, magnetické vlny, nízky atmosférický
tlak a zatmenie slnka.

Odborníci určili, že pijavice sa zle prisávajú na pacientov v noci.
Dokonca, ak ich prinútite, aby sa prisali, urobia to len veľmi neradi.

Okrem toho, výborne cítia váš psychický stav.

Ste rozčúlení, pretože ste sa práve s niekým pohádali? Máte
problémy v práci, a podvedome hľadáte, na kom by ste sa vyvŕšili?
V takom stave sa radšej nepribližujte k pijaviciam, neprikladajte ich
v ten deň na seba, ani na nikoho iného. Upokojte sa, dajte do poriadku
svoje emócie, a potom bude pijavica pripravená pomôcť vám.

Piata príčina: U pijavíc sú aj takzvané „ľúbostné obdobia“,
počas ktorých liečia len veľmi neochotne. Obdobie pohlavných hier
nastáva u pijavíc v máji až júli.

V tomto čase radšej nenúťte pijavice, aby liečili a dovoľte im a
zároveň aj sebe, aby si oddýchli. Samozrejme, ak ide o krajne
nevyhnutný prípad, pijavicu môžete prinútiť, aby vás liečila.
Avšak neprisaje sa na vás hneď, ale až po dlhšej dobe.

Šiesta príčina: Pijavici sa nemusí páčiť vôňa vášho
dezodorantu, alebo iného parfumovaného toaletného prostriedku, ktorý
používate.

Voňavé mydlo, telové mlieko, parfum, sprchový gél s vôňou ruže,
alebo santalového oleja – to všetko môže vadiť pijavici, aby vám
pomohla. Aby ste sa tomu vyhli, používajte tesne pred
hirudoterapeutickým sedením neparfumované mydlo.

Siedma príčina: Môže ňou byť pre vás normálna, ale pre pijavicu
nedostatočne teplá koža.

Odstrániť túto príčinu môžete jednoducho: pred
hirudoterapeutickým sedením dostatočne rozotrite miesto priloženia
pijavíc čistou vreckovkou, až kým jemne nesčervenie. Vaša koža
musí jemne sčervenieť a stať sa teplou. Potom vám už určite
žiadna pijavica neodolá!

Odporúčania pre správne uchovávanie pijavíc
Uviedli sme tie najčastejšie príčiny, kvôli ktorým vás môže
pijavica odmietnuť liečiť. Aby ste predišli akýmkoľvek iným
príčinám, kvôli ktorým sa pijavica odmietne prisať, odporúčame
vám, aby ste sa oboznámili s nasledujúcimi odporúčaniami: ako doma
správne uchovávať pijavice a ako si k nim vytvoriť vzťah.

Predovšetkým sa snažte správať sa k nim láskavo, aj keď sa ich
stále trošku bojíte. Tí, u ktorých doma už dlho žijú domáce
zvieratá vedia, že sa stanú svojskými členmi rodiny. Rovnako
vnímajte aj pijavice: zdvorilo, s nehou, vďačnosťou a dôverou.

Prvé odporúčanie: Kupujte toľko pijavíc, koľko vy, alebo vaši
blízki potrebujú na jednu preventívnu terapiu. Ak ste sa rozhodli
zaoberať sa zlepšením zdravia vašich blízkych, zrátajte si, koľko
pijavíc budete potrebovať.

Druhé odporúčanie: Povedzme, že bývate ďaleko od miest, kde sa
dajú kúpiť pijavice, alebo je ich kúpa ťažko dostupná. V takom
prípade sa môžete zásobiť pijavicami dopredu.

A ak kupujete pijavice pre seba a svojich blízkych na niekoľko
mesiacov dopredu, najlepšie je ich držať v chladničke, kde pomalšie
trávia krv, hlboko zaspia, čo im dovoľuje zaobísť sa bez
„jedla“ až tri mesiace.

Ale nezabúdajte, že pijavice, ktorými ste sa rozhodli liečiť
druhých, musia byť vytiahnuté z chladničky niekoľko dní pred
priložením.

Tretie odporúčanie: Pijavice, ktorými chcete liečiť počas
najbližšieho týždňa, je najlepšie umiestniť na parapetnú dosku,
na slnečnú stranu.

Banka pre pijavice musí byť čistá. Do pollitrovej banky sa
odporúča dať najviac 5-7 pijavíc. Môžete použiť trojlitrovú
sklenenú nádobu, naplnenú do dvoch tretín odstátou vodou. Sem
môžete dať najviac 50 pijavíc.

Neodporúča sa dávať 30 pijavíc do pollitrovej banky. Pokúste
svojim pijaviciam vytvoriť pohodlie a teplo a určite sa vám za to
odvďačia.

Štvrté odporúčanie: Vodu v banke je potrebné meniť podľa jej
zakalenia, ale najmenej 1-2 krát do týždňa. Výmena vody je pre
pijavice určitým spôsobom stres, preto sa snažte, aby ste zachovali
rovnakú teplotu vody.

Vodu, do ktorej chcete dať pijavice naberajte v lesnej studničke alebo
v čistom potoku. Pijavice neznesú chlór.

Piate odporúčanie: Najlepšie je, keď má každý člen rodiny svoju
vlastnú banku s pijavicami. Je známe, že pijavica vytvára pre
každú krv svoje užitočné látky, pre každého človeka si volí
osobitý sekrét slinných žliaz.

Aj preto prikladanie tej istej pijavice, tomu istému človeku
druhýkrát môže priniesť lepší efekt, ako nová pijavica. Ale
musíte počkať niekoľko mesiacov, kým nevyhladne.

Ale nepoužívajte rovnakú pijavicu viac ako dvakrát. Každým
priložením a nasatím vašej krvi pijavica rastie a každé ďalšie
sedenie bude potrebovať viac vašej krvi, než predtým. Ako už viete,
pijavica vypije trikrát viac krvi, než je jej vlastná váha.
Predstavte si teda, koľko vašej krvi by vypila na tretíkrát.

Šieste odporúčanie: Každý člen rodiny sa musí starať o svoje
pijavice, meniť im vodu. Pijavice dokážu vycítiť náladu svojho
majiteľa a jeho vzťah k nim.

Ak sa o ne staráte láskavo a pozorne, prinesú vám väčší
úžitok. Preto by ste nemali pijaviciam meniť vodu, keď máte zlú
náladu. Neodporúča sa riešiť rodinné záležitosti v izbe, kde
máte pijavice.

Aj keď je známe, že pijavice majú schopnosť vytvárať pozitívnu
atmosféru a zvyčajne v domácnosti, kde je banka s pijavicami sa
nezhody vytratia.

Siedme odporúčanie: Buďte pripravený na to, že pijavica môže
ochorieť, či dokonca zomrieť. A vôbec nie preto, že by ste sa o ňu
zle starali.

Neľakajte sa, žiadne ochorenia pijavice nie sú pre človeka
nebezpečné. Je vhodné odstrániť z banky mŕtvu pijavicu.

Ako zistíme, že je pijavica mŕtva? Jednoducho leží bez pohybu na
dne banky. Vyberte ju z nej pinzetou a vyhoďte ju.

Neprežívajte, že ste prišli o pijavice. Neznamená to, že ste zlí,
alebo že u vás doma nie je dobrá atmosféra. Takýmto spôsobom
jednoducho dávajú svoj život za vaše zdravie.

Niekedy umierajú jednoducho preto, lebo v ľudskom organizme sa
nachádza množstvo látok, nezlučiteľných so životom pijavice,
jednoducho povedané, zabíjajúcich pijavice.

Krv väčšiny ľudí z nás je do takej miery znečistená, či už
liekmi, vzduchom, alebo stravou, že všetky pijavice zomierajú po
prvých troch sedeniach. A až po prvej hirudoterapeutickej
preventívnej sérii, keď sa krv začne čistiť, zostanú pijavice
živé.

Kedy a ako pijavicu z pokožky odňať
Pijavica po nasatí dostatočného množstva krvi sama odpadne. To
môže trvať medzi 20 minútami až 2 hodinami.

V prípade, že potrebujete pijavicu odňať z pokožky skôr, použite
nasledujúcu techniku:

Nechtami mierne zatlačte po pokožke v smere k prísavke. Tým
uvoľníte tlak, ktorým je pijavica prisatá. Po uvoľnení tlaku
následne pijavica uvoľní aj zuby. Najprv uvoľníte predný a potom
zadný sosák.

Môžete sa dopočuť aj iných metódach, napríklad octom, citrónovou
šťavou, či mydlom. To sa však neodporúča. Jednak tým uškodíte
pijavici a zároveň by pri tom mohlo dôjsť k spätnému výronu
nasatej krvi zo žalúdka pijavice do rany.

Ako zistiť, či je pijavica zdravá
Ako určiť podľa vonkajšieho vzhľadu pijavice, či je zdravá a
pripravená pomôcť vášmu zdraviu? Existuje mnoho faktorov,
prostredníctvom ktorých môžeme stanoviť kvalitu pijavice.

Sfarbenie: Pozorne si prezrite pijavicu, nemusíte ju vyberať z banky,
nechajte ju, nech si pláva. Všimnite si, či je sfarbenie jednotné.
Čistá, hladká, rovná koža pijavice. Na jej tele by nemalo byť
viditeľné porušenie vrchnej vrstvy kože. Ranky, porezania, dierky
– pri prítomnosti týchto znakov by ste mali pijavicu vyhodiť.
Musí byť prítomná rýchla reakcia na podnety. Dá sa to overiť
veľmi jednoducho: treba zobrať pijavicu do ruky a stlačiť ju.
Pijavica by sa mala zvinúť, skrútiť sa do klbka. Ak takto nereaguje,
nie je v danej chvíli vhodná na prikladanie. Touto radou sa riadia
väčšinou odborníci a to hlavne v tom prípade, ak majú nejaké
pochybnosti. Pre človeka, ktorý vidí pijavicu prvýkrát bude asi
robiť problém vziať ju do rúk, preto sa môže riadiť len prvými
dvoma príznakmi.
Odborníci určujú pripravenosť pijavice ku kŕmeniu jednoducho: do
banky vložia ruku a hýbu prstami. Ak sa pijavice vrhnú k ruke,
znamená to, že je čas na kŕmenie. A ak na ruku nereagujú, treba ich
nechať oddychovať ešte niekoľko dní.

A ak sa jedného dňa stane zázrak a vy zistíte, že v banke pláva
viac pijavíc, nečudujte sa. Niekedy sa stáva aj to. Svedčí to len o
tom, že pijavice sa u vás cítia dobre.

Pri správnej starostlivosti pijavice zvyčajne žijú bez akejkoľvek
potravy od 1,5 do 2 rokov. No nezabúdajte, že lekárska pijavica je
živý tvor. A tak, ako aj ostatné živočíchy, aj ona sa môže
cítiť zle.

Pijavica sa unaví, zle sa prisáva a potom začína umierať. Prečo sa
to deje?

Najčastejšie je to kvôli chybám v starostlivosti o pijavice,
prítomnosť rôznych chemických prostriedkov vo vode alebo vo vzduchu
v izbe, v ktorej sú pijavice, zvýšenie teploty vody, v ktorej
pijavice žijú.

Cez leto je veľmi dôležité vymieňať pijaviciam vodu častejšie,
nakoľko látková výmena pijavíc a samozrejme aj znečistenie vody
prebieha rýchlejšie. Ale aj pri správnej starostlivosti sa môže
stať, že pijavice začínajú hynúť.

Niekedy je to už na druhý deň od kúpy pijavíc, inokedy až po
dlhšom čase. Môže sa stať, že pijavice boli infikované, alebo
začali byť choré ešte pred tým, než ste ich kúpili. Môže sa
stať aj to, že infekcia „driemala“ a nijako neohrozovala zdravie,
alebo život pijavíc a za určitých podmienok sa zaktivizovala.

Môže sa to stať napríklad pri ich preprave, alebo pri zmene kvality
vody počas cesty k ich novému majiteľovi. Vo väčšine prípadov sa
dá týmto problémom vyhnúť, ak včas odhalíme choré pijavice.