Ak máme naozajstný vážny záujem o poznávanie duchovných svetov, treba k tomu aj určitú základnú predstavu o štruktúre stvorenia, presné vymedzenie a definovanie pojmov, tak aby sa pri vážne mienených diskusiách o nejakej konkrétnej téme našla spoločná reč, spoločné pojmy, aby sa takpovediac nemiešali jablká z hruškami. Vieme, že pri pomenúvaní jemnejších svetov a duševných a duchovných tiel človeka, existuje rozmanitá škála výrazov a pre mnohých, ktorí študujú konkrétny systém určitej náuky je niekedy ťažké nájsť porozumenie pre terminológiu iných ezoterických systémov. Pri terminológii z oblasti ezoteriky sa najčastejšie používajú výrazy prebraté z náuk východných filozofických systémov, teozofie a antropozofie. Okrem týchto pomenovaní sa používajú pre duševné a duchovné deje termíny z oblasti filozofie psychológie, a opisne výrazy. Zámerom môjho príspevku je pokus vniesť do rôznosti týchto pojmov určitý systém. Samozrejme, že toto členenie je ovplyvnené mojím subjektívnym pohľadom na vec, ale cieľom je len načrtnúť určitú schému, ktorá by sa mohla stať pomôckou k skúmaniu duchovných dejov.

Štruktúra stvorenia
Z hľadiska ľudského videnia sa vesmír skladá z dvoch základných častí, z viditeľnej a neviditeľnej. Napriek tejto výraznej odlišnosti sú obe časti hmotné, avšak každá iného druhu. Zjednodušene budeme viditeľnú časť nazývať hrubohmotnosť a neviditeľnú časť jemnohmotnosť. Sú to teda dva odlišné svety, ktoré však spája rovnaký pôvod - hmota. Tá podlieha neustálym premenám - rastie, hutnie a rozpadá sa, lebo je nedokonalá, nestála. Aj obe časti vesmíru podliehajú týmto procesom, keďže sú hmotné. Pod hrubohmotným vesmírom si treba predstaviť iba hmotné, viditeľné vesmírne telesá - hviezdy a planéty, pod jemnohmotným ich tzv. tiene, ktoré majú rovnaký, ale omnoho väčší tvar, ľudským okom neviditeľný. Nad celým vesmírom sú ďalšie svety, ktoré sú nehmotné. Tie už nebudeme zahŕňať pod pojem vesmír, ale do pojmu stvorenie. Hoci celým stvorením prenikajú rovnaké zákony, predsa ich účinky sú rôzne, závisia od úrovní, cez ktoré pôsobia. Hlavnou príčinou, i keď nie jedinou, je predovšetkým odlišná hustota vibrácii jednotlivých svetoch. Dolu rotujú najhutnejšie, najchladnejšie úrovne a vyššie úrovne sú priepustnejšie a jemnejšie. Pod vplyvom vyššieho stupňa vibrácii sa horné úrovne pohybujú rýchlejšie, spodné zase pomalšie.
Každý svet, každá ríša, sú podľa zákona tiaže rozdelené do siedmich úrovní. Uplatňuje sa tu kabalistický číselný princíp 3*7, kde tri svety, praduchovný, duchovný a hmotný, tvoria dokopy 21 úrovni. To je svet ktorý, bol stvorený Bohom, presne povedané, jedným aspektom Božej trojice- Božou vôľou- Duchom sv. Božský svet môžeme považovať za číslo 22. Každý jeden z troch svetov teda môžeme rozdeliť na sedem úrovni. Každú jednotlivú úroveň môžeme zase deliť na sedem sfér. Napríklad astrálna úroveň, sa skladá zo siedmich sfér, ale aj každá sféra sa delí na sedem podsfér, čiže astrálna úroveň sa skladá zo 49 odstupňovaní. Celá hmotná úroveň sa tak skladá zo 7*7*7 úrovni čo je 343. Súčet tohoto čísla je 10, čiže úplnosť. Potom celé Božie stvorenie obsahuje 3* 343 úrovni, to je 1029 úrovni. Súčet tohoto čísla je 12, čiže zase 3. Dá sa kabalistický hovoriť o 3 krát stvorenej odstupňovanej dokonalosti. Všetko čo vzniklo z Božieho vyžarovania ( Božej vôle ), jeho slova Logosu, vzniklo kombináciou čísel 3 a 7. To je len jeden, kabalistický pohľad na danú vec, ale vhodne sa dopĺňa aj s inými ezoterickými systémami. Celkový pohľad na stvorenie uvádzam v Tabuľke č.1.
Hrubohmotný svet
Najspodnejšiu časť stvorenia tvorí hrubohmotný vesmír. Je najmenší zo všetkých svetov, ale zároveň najhutnejší a najťažší. Do tohoto sveta patrí celý nám známy viditeľný vesmír so svojimi galaxiami, slnečnými sústavami, planétami. Tento svet je objektom pozorovania a skúmania oficiálnej astronómie. Do hrubohmotnosti by som zaradil aj jej neviditeľnú časť, ktorá je s ňou spojená. Je to jednak éterická sféra zeme, ktorá je sídlom a pôsobiskom živlov, a jednak astrálny svet, ktorý je pôvodcom pudov, žiadostí, túžob, emócii, a ako taký má význam iba v spojitosti s fyzickú hmotou. Astrálny svet ( Káma loka ) je domovom duší, ktorý sa v ňom očisťujú, zbavujú pudov a vášni. Hutnejšia časť astrálneho sveta je očistcom v pravom význame tohoto slova. Vyššie úrovne tohoto sveta sú už pomerne príjemným miestom a pre drvivú väčšinu ľudských duší je to aj svetom, z ktorého sa vracajú k inkarnáciam späť na Zem. Do hrubohmotnosti by som zaradil aj mentálny svet, respektíve jeho nižšiu časť, tzv. nižší manas ( rupa devachan). Je to svet vzorov, ideí realizovateľných pre konkrétnu rozumovú činnosť na zemi. Sem už vedome prichádzajú naozaj iba čisté ľudské duše, pre ktoré je to ozajstné nebo, ale ktoré stále ešte podliehajú procesu inkarnácii. Podrobnejšie rozdelenie hrubohmotnosti v Tabuľke č.2.
Jemnohmotný svet
Nad ním je o niečo väčší jemnohmotný-duševný svet, ktorý je pravým domovom ľudských duší po skončení procesu inkarnácie. I keď je tento svet už inej podstaty ako hrubohmotný, aj tak má ešte hmotný charakter. Patrí sem hlavne vyšší mentálny svet ( arupa) tzv. kauzálny svet, ktorý je svetom bezformovosti, je svetom príčin ( akaša v pravom význame ). Duše bežných ľudí tiež musia pri procese inkarnácie tento svet navštíviť, ale deje sa to nevedome. Tu sa im na základe ich karmy vytvoria nové nižšie duševné telá, s ktorými sa vracajú na Zem. Tí zasvätenci, ktorí už majú vyvinutí prvý článok duchovného tela, manas, môžu vedome tento svet vnímať. Vyššie jemnohmotné svety, Budhický a Atmický, obývajú už tak vyspelé duše, ktoré majú vyvinutý aj druhý alebo tretí článok duchovného tela. Sú to tí najvyšší zasvätenci, ktorí pracujú na evolúcii Zeme. V budúcnosti, v ďalších inkarnáciach Zeme, budú tieto svety pre časť ľudstva dostupné. Ak si ľudský duch vyvinie všetky tri články duchovného tela stáva sa dokonalým, jeho vývoj ako individuálneho ducha je ukončený a môže postúpiť do duchovného sveta, do Raja.
Bytostný svet
Hnacou silou oboch vesmírnych svetov je bytostný kruh - bytostná ríša. Spôsobuje zahrievanie, pretváranie a pohyb hmoty. Pochádzajú z neho bytosti zvané veľkí a malí bytostní, ktoré sú činné v oboch vesmíroch. Títo bytostní sú totožní s rôznymi hierarchiami anjelov. Tu v tejto úrovni, ktorá je pravdepodobne totožná s Monadickou úrovňou je sídlo týchto bytostí, kde najvyššou hierarchiou sú cherubíni tvoriaci bytostný kríž stvorenia. V mytológii je táto úroveň známa ako Olymp alebo Walhala, sídlo bohov. Títo bytostní nemajú vlastnú slobodnú vôľu, ale sú vykonávateľmi božej vôle v hmotnom svete. Z duchovných a praduchovných svetoch prijímajú rôzne druhy kvalít žiarení, ktoré rôzne kombinujúc a spájajúc používajú ďalej pri výstavbe a udržiavaní chodu hmotného sveta. Ich pôsobiskom činnosti sú úrovne jemnohmotnosti a hrubohmotnosti.
Duchovný svet
Nad bytostnou ríšou sa vznáša duchovná ríša -Nirvána, raj ľudských duchov. V jej nižších úrovniach žijú vyvinutí duchovia, ktorí prešli vývojom v hmotnosti. Vo vyšších úrovniach žijú stvorení duchovia, ktorí riadia raj a celý vesmír. Raj je konečná úroveň pre vývoj ľudského ducha, ale aj duchov z iných planét hmotného vesmíru. Títo duchovia, ktorí v dôsledku väčšej vzdialenosti od zdroja žiarenia, neboli schopní sa hneď sebauvedomiť a preto museli prejsť vývojom v hmotných svetoch a tak v dôsledku väčšieho tlaku prísť k sebauvedomeniu, sa po skončení svojho vývoja vyrovnajú svojou kvalitou žiarenia stvoreným duchom, ktorí nemuseli prejsť namáhavou púťou hmotným stvorením. Títo stvorení duchovia, sú podobne ako praduchovné bytosti v praduchovnej sfére, určitými duchovnými vzormi určitých vlastností. Sú to individualizované formy kvalít rôzneho žiarenia.
Praduchovný svet
Praduchovná ríša je vzorom, podľa ktorého sa sformovala duchovná ríša. Žijú v nej praduchovné bytosti a praduchovia, ktorí sa sformovali okamžite ako dokonalí - prastvorení a tí, ktorí sa v nej k dokonalosti ešte vyvíjajú – vyvinutí. Sú tu pravzory mužských a ženských vlastností a cností, ktorí svojim vyžarovaním pôsobia na nižšie úrovne. V prvej úrovni sa nachádza obraz praduchovnej trojice, ktorá je odrazom božskej trojice v praduchovnej ríši. Tento trigón tvorí láska, čistota a vôľa. V okolí tejto trojice sa nachádzajú 4 praduchovné mužské bytosti, sú to pravzory odvahy, múdrosti, obratnosti a spravodlivosti. V druhej úrovni praduchovnej ríše sa nachádzajú 3 ženské praduchovné bytosti, pravzory kladných ženských vlastností. V tretej úrovni sa nachádza Vatista, strážkyňa vyšších svetov, ktorá spája vyžarovania z vyšších svetov a vysiela ich do nižších svetov. Zároveň je aj pravzorom strážcov prahu vo všetkých ďalších úrovniach. V štvrtej úrovni sa nachádzajú 3 oblasti, oblasť lásky, oblasť čistoty a oblasť spájania žiarení. V týchto oblastiach (praduchovných ostrovoch) sa okrem inej činnosti vyvíjajú praduchovné zárodky k svojmu plnému sebauvedomeniu, podobne ako je to u ľudských duchoch v duchovnom svete. Piata, šiesta a siedma úroveň je jednak pôsobiskom činnosti vyvinutých praduchov a jednak úrovňou pomoci a riadenia nižších svetov. Samozrejme o každej úrovni by sme mohli popísať tisícky strán a aj tak by sme neobsiahli nádheru a nekonečnosť týchto svetov ako aj činnosti v nich vykonávaných, preto tento prehľad je naozaj len informatívny.
Božsky bytostná sféra
Opisovať túto úroveň je skoro nemožné, preto len vymenujem bytosti, ktoré sa tam nachádzajú, pričom ich pravú veľkosť si je možné imaginovať len pri hlbokých meditáciách. V božskej ríši žijú bytosti sformované z celistvého božského vyžarovania okrem Prakráľovnej, ktorá pochádza iba zo ženského bezbytostného vyžarovania. Nachádza sa tu Grál, miesto vyžarovania sily (Duch svätý, Logos), štyri okrídlene bytosti božieho trónu, kruh 12 bytostí božských pravzorov ( pravzor 12 znamení zvieratnika) a 24 strážcov grálu ( 2*12 rôznych kvalít žiarenia ).
Božsky bezbytostna sféra
V bezbytostnej ríši v Absolutne žije len bezbytostná Božia Trojica Stvoriteľ - Otec a dvaja synovia – Ježiš a Imanuel, ktorá je prejavom tejto bezbytostnosti. Na hraniciach bezbytostnej božskej sféry a božsky bytostnej sféry sa nachádza ako prvá sformovaná bytosť Prakráľovna, Matka Božia, ktorá je pravzorom všetkého sformovaného. Jej pozemským obrazom bola Mária, matka Ježišova.

Duchovne-duševné princípy v človeku.

Človek, ako obraz Boha - Trojice, má tiež trichotomickú štruktúru. Skladá sa z tela, duše a ducha (soma, psyché a pneuma u sv. Pavla). Každá z týchto troch zložiek je sama v sebe opäť trojčlenná. Telo sa skladá z fyzického, éterického a astrálneho tela. Duša má tri články: myslenie, cítenie a vôľu. Podobne duch. Pretože sa však najnižší článok duše (duša pocitová) prekrýva, spoluzachvieva s najjemnejším telom (astrálnym) a najvyšší článok duše (duša vedomá) s duchovným ja, môžeme namiesto o deviatich princípoch hovoriť o siedmich. Tieto môžeme potom dať do bezprostredného vzťahu so siedmimi princípmi teozofickými resp. s piatimi obalmi (kóša) staroindickej filozofie. Členenie na 3x3=9 nachádzame aj v židovskej kabale (nefeš, ruach, nešama). Tieto tri zhruba zodpovedajú termínom podvedomie, vedomie a nadvedomie v psychológii, pričom sa však veľmi často podvedomie a nadvedomie nerozlišuje, ale sa miešajú do jedného spoločného, hmlistého pojmu "nevedomie". Ruach však znamená zároveň v človeku tú najvyššiu zložku, iskru ducha, ktorá sa len momentálne prejavuje ako stredný článok jeho bytosti (ja, reflexívne vedomie), ktoré sprostredkuje medzi nefeš a nešama. Preto je ruach uvedený v dvoch významoch. Pod nefeš sa v užšom zmysle rozumie obyčajne len 5. a 6. princíp človeka (prejav životnej sily a túžby); zriedkavejšie len 7. princíp samotný (telo mŕtveho) alebo všetky tri. Sanskritský termín linga šaríra (jemné telo) sa vzťahuje niekedy na telo éterické, niekedy astrálne. Manas (myseľ) v spojení s kámou (princíp animálnej túžby) sa niekedy označuje spoločným termínom kámamanas; v spojení s vyššou duchovnou dušou (budhi) ako buddhimanas. Ak ide o to zachytiť spoločnú vibráciu astrálnej a mentálnej aury jedným výrazom, hovorí sa o astromentálnom tele. Kauzálne telo je najnižšia zložka vyššieho (beztvarého, arúpa) mentálu. Šiesty, piaty a štvrtý princíp zodpovedajú u Aristotela duši vegetatívnej, duši senzitívnej a duši intelektívnej. Mahájánové názvy najvyššej (duchovnej) triády v poradí dharmakája, sambhógakája, nirmanakája uvádza Láma Góvinda. Staroegyptské a starogrécke pojmy však nemožno do našej tabuľky včleniť len tak priamočiaro. Termíny ka (dvojník), hati (zvieracia duša), ba (duša) alebo thumos, nous vychádzajú každý z iného okruhu pojmov a predstáv, než je židovský alebo indický; a všetky významové odtienky jednotlivých pojmov v tabuľke nemožno znázorniť.
Treba si uvedomiť, že nielen ľudské poznanie, ale aj samotné princípy v človeku sa menia, prechádzajú vývojom; takže nie sú rovnaké, ani k sebe navzájom v rovnakom pomere dnes, ako boli pred 2500, 5000 alebo 10000 rokmi. Nedá sa preto očakávať, aby sa pojmoslovia jednotlivých starých kultúr navzájom presne a bezo zvyšku zhodovali. Všetky princípy ľudskej bytosti sú vo vývoji; navyše medzi nimi existuje množstvo vzťahov a prepojení, ktoré jednou schematickou tabuľkou nemožno zachytiť. Nie sú rovnako rozvinuté a navzájom v rovnakom pomere u človeka duchovne pokročilého alebo príslušníka nejakej zaostalej kultúry; z toho potom rozdielnosť psychických svetov a schopností u človeka jednotlivých kultúr minulosti a dneška. Éterické či astrálne telo Inda sú napríklad iné a v inom pomere k fyzickému telu, než u Európana. Ba ani u jednej a tej istej osoby nie je podoba a vzájomný pomer týchto princípov rovnaká v spánku, v bdení či iných stavoch vedomia. Taktiež hierarchia ľudských schopností stredovekého hermetika Roberta Fludda sa k našej tabuľke vzťahuje len veľmi voľne. Verbum zrejme netreba chápať tak, že slovo (logos, verbum) je ľudským princípom, ale že sa v najvyššom článku človeka odráža. Tabuľka má poslúžiť hlavne ako námet na rozjímanie pre hĺbavé duše; a upozornenie ostatným, že duševne-duchovná štruktúra človeka je príliš zložitá na to, aby sa dalo hovoriť len jednoducho "o duši" ako takej. Nemožno ju však v žiadnom prípade považovať za nejakú záväznú alebo vyčerpávajúcu schému.


Viac tu: http://duchovna-veda.webnode.sk/zakladne-pojmy-ezoteriky/struktura-stvorenia/