Čo je médiumita. O rozdiele medzi
slnečnou a mesačnou jasnovidnosťou
 
  Emil Páleš
 
     Médium sa vyznačuje tým, že reprodukuje určité informácie bez toho, že by chápalo, čo znamenajú a mohlo prevziať zodpovednosť za to, čo hovorí. Človek však môže rásť iba tým, čo pochopil cez svoje vlastné ja, na čo prišiel sám.
    V detských dobách ľudstva anjeli "spolumysleli" s človekom jeho myšlienkové obsahy. V súčasnosti môže pravá inšpirácia prísť až vtedy, keď človek plne využil všetky svoje sily - vrátane myslenia - nie skôr. Pravé anjelské hierarchie sa prejavujú cez naše vlastné ja.   Všetko, čo obchádza duchovnú podstatu človeka, "Krista v nás", je zvod. Žiaden svetonázor získaný prostredníctvom channelingu, kyvadiel, automatického písania a pod. nie je pravý a nemôže viesť k jednote medzi ľuďmi.
    Zbavovaním sa zodpovednosti sa zbavujeme aj svojej slobody a pribíjame našu vyššiu duchovnú podstatu na kríž. Médiumita v oblasti informačnej, politickej, náboženskej a pracovnej je najzávažnejším spoločenským problémom súčasnosti.
 
Dokončenie zo Sophie 14
 
    V Sophii 14, leto 1997 sme si už vysvetlili, aký je rozdiel medzi jasnovidnosťou slnečnou a mesačnou, a ako vznikajú. Mesačná jasnovidnosť je pozostatkom starolemurského, resp. staroegyptského vývoja, a stala sa v súvislosti s príchodom Krista a vývojom slobodnej ľudskej individuality už niečím retardačným. V súčasnosti je časť anjelov, ktorí pôsobili za starého Egypta, opäť aktívna, a pokúša sa prostredníctvom obnovenej starej mesačnej jasnovidnosti opäť viesť ľudstvo. Títo duchovia sa skutočne usilujú zaviesť určitý bezkonfliktný stav, poriadok, "mier" na zemi, ale za cenu toho, že budeme všetci riadení z jedného centra, ako roboti. Navrhujú udržať "mier", "lásku", "pozitívne vzťahy" na zemi tak, že navždy zadržia ľudstvo v štádiu detstva, nesamostatnosti. Pôsobia totiž tak, že robia z človeka len médium, používajú ho len ako "kanál" a jeho vlastné duchovné ja ignorujú. 
    Médiumita v skutočnosti nie je žiaden "dar ducha". Je to skôr príznak duchovnej zaostalosti. Už len z toho, že stará mesačná jasnovidnosť je viazaná na krv, musíme vidieť, že nejde v žiadnom prípade o dar "ducha". Mediálne nadanie sa dedí z matky na dcéru, vnučku atď. v rámci pokrvnej línie; mediálne nadané bývajú celé národy, ako napr. Romovia. Nie je to niečo, čo si človek musí vydobiť vlastným, individuálnym úsilím. S vlohou k medialite sa človek buď narodí, alebo k nej môže prísť v neskoršom veku celkom pasívne: po úraze hlavy, po zážitku prahu smrti, nejakej životnej traume, chorobe a pod. 
    Astrálna jasnovidnosť je niečo, čo sa dá vyvolať zvonka, celkom mechanickými prostriedkami; napr. prostredníctvom chemických látok alebo magnetickým pôsobením. Naozaj, človeku stačí zjesť indiánsky kaktus, peyotl, alebo slovenskú muchotrávku, aby "videl". Stačí vyfajčiť pár cigariet marihuany, aby sa steny stali priehľadné a človek doslova videl cez ne. Či však potom takto videnému aj rozumie, alebo či to vôbec má nejaký objektívny zmysel, to je už úplne iná otázka. 
 Čo robí médium médiom
 
    Je samozrejmé, že každé médium, každý kanál sa automaticky ohradí, že ono nie je médium; ale že s tými bytosťami, čo ho vedú, len celkom vedome a slobodne "komunikuje". Bude tvrdiť, že nečerpá z astrality, ale z "vysokých duchovných úrovní"; že v jeho prípade nejde o temnú mesačnú jasnovidnosť, že predsa neupadá do žiadneho tranzu, že na jeho písaní nie je nič automatické - že celkom jasne a zreteľne počuje vo svojom vnútri hlas, ktorý dobrovoľne zapisuje, a je pritom v úplne normálnom stave vedomia. 
    Medzi staromesačným tranzom a tzv. normálnym stavom vedomia existuje súvislá škála prechodných, zmiešaných foriem: polotranz, ľahký tranz, alfa-hladina a pod., pri ktorých je človek len v mierne zníženom stave vedomia, ktorý mu nebráni vnímať aj jeho okolie. Médiám to však naopak pripadá, že sú vo "zvýšenom stave vedomia", lebo majú intenzívnejšie emocionálne zážitky, lebo vidia a prežívajú "viac". 
    Stará mesačná jasnovidnosť sa však nenazýva temnou preto, že by pri nej človeka nezaplavovali dojmy a obrazy plné svetla a zvukov. Naopak. Mesačná jasnovidnosť sa nazýva temnou preto, že nie je preniknutá významom. Význam videného a prijatého vystupuje len nejasne, akoby z hmiel, akoby nám len vzdialene čosi pripomínal, no nevieme prísť na to, čo. Mesačná jasnovidnosť je založená na vnímaní astrality, slov, obrazov, ktoré nie sú preniknuté duchom, významom, pochopením. 
    Niektoré kanály fungujú len v úplnom bezvedomí, ako napr. Cayce, Jane Robertsová (Set), Sturé Johansson (Ambres), Jach Pursel (Lazaris). Iné pracujú tak, že nemusia stratiť vedomý kontakt so svojím okolím, napr. Pat Rodegastová (Emanuel), J.Z. Knightová (Ramtha). U média však nie je ani tak rozhodujúce, či stráca alebo nestráca vedomie vonkajšieho sveta, ako to, že si neuvedomuje význam toho, čo hovorí. Médium si pravdaže uvedomuje, že jeho ruka píše, no neuvedomuje si obsah toho, čo píše. Počuje hlas, počuje jednotlivé slová, ale nechápe celkový zmysel a súvislosti toho, čo bolo povedané. 
    Žiačik v škole sa môže napríklad namemorovať básničku v cudzom jazyku bez toho, že by jej rozumel; podobne ako v kostoloch kedysi odriekali celé litánie v latine, bez toho, aby vedeli čo i len slovo po latinsky. Niekto sa môže naučiť naspamäť celého Platóna a Aristotela; to však ešte neznamená, že sa stal Platónom alebo Aristotelom. 
    Médium nás môže ohúriť nejakou múdrosťou vyslovenou mimo kontextu, no ak chvíľu sledujeme jeho súvislý prejav, výjde z neho zakrátko taká táranina, pri ktorej si uvedomíme, že dotyčná osoba si od samého začiatku neuvedomuje, o čom vlastne hovorí. Podľa toho sa pozná médium: že nevie, čo hovorí. Sprostredkuje informáciu, ale neuvedomuje si jej význam. Funguje automaticky, ako registračno-reprodukčný mechanizmus, ktorý zo seba celkom netvorivo vydá len to, čo do neho predtým vložili. Sprostredkovaná informácia prechádza celkom alebo čiastočne mimo jeho vlastného pochopenia. 
    Médium sa vždy prezradí tým, že prehlasuje rôzne naučené pravdy v úplne nevhodný čas a na nevhodnom mieste; že mu v rozličných životných situáciách uniká pointa. Médium nie je v stave zopakovať vlastnými slovami pointu toho, čo bolo povedané, a nepopliesť pritom význam; ani nie je schopné dať ním sprostredkované správy do nejakej zmysluplnej a neprotirečivej súvislosti s faktickou realitou okolo seba.
    Naprosto vyvedené z konceptu je však otázku "prečo". Médium nikdy nie je schopné odpovedať na otázku, prečo by to, čo hovorí, malo byť vlastne pravdivé. Na túto otázku môže odpovedať jedine tak, že to hovorí onen hlas, oná autorita. Na otázku, prečo by ten hlas mal hovoriť pravdu, však môže odpovedať znova len tým, že ten hlas, tá autorita hovorí, že hovorí pravdu. Médium samo nie je tvorcom toho, čo sprostredkuje, a preto nikdy nemôže vedieť, či je to pravdivé; nepozná pôvod svojich informácií, preto nemôže nikdy plne zdôvodniť svoje počínanie
    Pravidelne za mnou napríklad chodia ľudia, ktorí hovoria, že "vidia". Vidia napríklad fialový dážď, dve zelené gule a pod. Keď nejavím žiadne zvláštne známky nadšenia ani záujmu o ich videnia, spýtajú sa ma po chvíli, či viem, aký majú ich videnia význam, lebo oni sami to nevedia. Najčastejšie ide len o celkom bežné myšlienkové formy vytvorené ľuďmi, ktoré nemajú žiaden zvláštny význam. Mnohí títo senzibilní ľudia však z akéhosi dôvodu predpokladajú, že musí ísť o niečo veľmi významné, že si ich "vyvolili mimozemšťania" a pod. 
    Médium sa "otvára vesmíru" - v skutočnosti astromentálnej sfére Zeme - a dúfa, že sa otvára Bohu. Pravdepodobnosť, že do jeho duše spadne nejaká božská múdrosť, je asi taká, ako keby ste cestovali vo vlaku a opýtali sa náhodného spolucestujúceho na zmysel života a vesmíru a na existenciu Boha. Je tu istá pravdepodobnosť, že s vami v jednom kupé práve cestuje dajaký Sokrates alebo Einstein; ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa takto dopracujete len k nesúrodej mase subjektívnych a protirečivých názorov a dohadov, ktoré vám v dobrej mienke narozprávajú naprosto nekompetentní ľudia. Aj keby bol jeden z nich skutočne Einstein alebo Tomáš Akvinský, nie je to médiu nič platné, lebo ho nespozná medzi ostatnými. 
 
Médiumita ako obchádzanie Krista
 
    "Ja som tie dvere. Ak vojde niekto cezo mňa, bude zachránený... Nikto nepríde k Otcovi, len cezo mňa." (Ján 10:9, 14:6) Tieto Ježišove slová, na ktorých si cirkvi tak rady zakladajú svoju výlučnosť, v skutočnosti znamenajú, že človek sa nemôže dostať k Duchu inak, než tak, že v sebe prebudí a začne používať svoju vlastnú iskru ducha, svoje vlastné vyššie, duchovné ja, onoho "Krista v nás". Nie tým, že bude niekoho nasledovať, po niekom opakovať, môže jeho duch rásť! Len to, čo si vydobil sám cez seba, cez svoje vlastné poznávacie sily, o čom sa sám presvedčil, že je to pravda, čo sám prežil, len to sa mu môže stať spoľahlivou oporou a ďalšou priečkou na jeho ceste nahor. Len to, na čo prišiel sám, sa stáva navždy jeho večným vlastníctvom. 
    Povedzte, koľko tisíc strán sa zapísalo o tom, že človek musí hľadať tú pravú inšpiráciu v sebe samom, vo svojom vnútri? A ľudia si to znova predstavujú len tak, že majú začuť nejaký telepatický hlas, ktorý ich zase povedie ako slepých! Človek sa nikdy nestane slobodným, kým bude za neho niekto myslieť vonku! 
    Jednou z hlavných úloh celej árijskej epochy je osamostatnenie, individualizácia myslenia; aby sa človek stal slobodný tým, že sa v myslení postaví na svoje vlastné nohy. Až do konca staroveku anjeli stále ešte podopierali človeka v jeho myslení, poskytovali mu vnútornú barličku tým, že anjel do určitej miery "spolumyslel" s človekom jeho myšlienkové obsahy. Asi tak, ako keď rodičia spolu-riešia so svojím školákom domácu úlohu z matematiky, aby ho kde-tu ešte mohli usmerniť alebo postrčiť dopredu, kde je to potrebné, kým sám neuchopí podstatu. Spomeňme si len na Scotusa Eriugenu, ranokresťanského mnícha, ktorý ešte v 8. storočí povedal: "Anjel myslí vo mne.". Teda nie "ja myslím", ako by povedali ľudia dnes, ale: "Anjel myslí vo mne!" - lebo tak to ľudia kedysi skutočne prežívali. Prežívali svoje myslenie úplne iným spôsobom. Z inšpirácií, obrazov, ktoré vyššie bytosti vnárali do ich duší, zostavili svoje mytológie a bájoslovia, napísali z nich celé knihy plné múdrosti bez toho, aby vedeli, ako táto múdrosť vznikla. 
    V storočiach po Kristovi však anjeli definitívne prenechali myslenie a myšlienkovú substanciu človeku. Keď Kristova krv kvapkala z kríža na zem, vprúdilo rýdze zlato jeho Lásky do aury celej Zeme. Odvtedy každý človek má v sebe zárodok svojej vlastnej vyššej prirodzenosti, svojho vyššieho ja. Človek dostal vlastný zmysel pre Pravdu, pre Krásno, pre Dobro a podľa tohto Zmyslu má odteraz riadiť svoje myslenie už sám. To je sloboda človeka, ale aj jeho zodpovednosť. Nechať sa používať ako médium, je viac nedôstojné; znamená to ubíjať svoju vlastnú vyššiu podstatu, pribíjať Krista v sebe na kríž. 
    Médiumita nie je žiaden pokrok ani dar; je to pokus o retardáciu človeka do stavu duchovného detstva. Praví anjeli už do astrálneho tela človeka nepôsobia; ale len cez jeho vyššie ja. Žiaden anjel už viac nebude "myslieť vo vás" a za vás. Keď to však niekto stále očakáva, a prenecháva svoju myšlienkovú substanciu k dispozícii "vesmíru", "Bohu" a pod., bez kontroly svojho vlastného ja, dočká sa skutočne toho, že myslenie v ňom prevezmú iné vesmírne inteligencie zaňho. V tomto prípade však už len inteligencie luciferské. Preto všetky tieto "mimozemské centrály" a inteligencie, ktoré samy od seba vnukajú ľuďom do hlavy rovno celé hotové balíky informácií, nemajú s pravými anjelskými hierarchiami nič spoločné! 
    Pochopme aspoň toľko: vo vesmíre platí jeden nezvratný zákon: človek má nárok na "nadprirodzenú" pomoc od anjelov vtedy a len vtedy, ak vyvíja úsilie v smere nejakého ušľachtilého zmyslu, a aj to až potom, keď celkom vyčerpal a plne využil všetky svoje vlastné možnosti a schopnosti!
    V zemskom vývoji dostal človek iskru ducha, zárodok svojho vyššieho ja, a schopnosť myslenia prešla do jeho vlastnej správy. Vo všetkom, čo teraz presahuje ľudské myslenie, je anjel dokonca povinný stáť človeku po boku so svojou inšpiráciou - ale až potom, keď človek ponamáhal svojho ducha a svoju vlastnú myšlienkovú schopnosť tak, ako len mohol - nie skôr! Až potom nastáva ten zázračný okamih - keď myšlienka príde akoby na hranicu svojich možností, keď príde na koniec labyrintu všetkých alternatív a zmĺkne - aby do toho ticha skanula krištáľová, zvonivá kvapka inšpirácie ako dar vyšších hierarchií. Ale takého človeka, ktorý hovorí, že túži po Poznaní, ale sa mu lení využiť aj jeho vlastné schopnosti, aby sa k Nemu dostal, nemôžu brať anjeli vážne. 
    Človek sa dnes už nemôže dostať k osvieteniu pasívnym posedávaním v bezmyšlienkovom stave; lebo to, čo do neho v akomkoľvek takom stave vstúpi, už nebude môcť byť to pravé. Povedzte, koľko sa povedalo a popísalo o tom, ako rozlíšiť pravé vnuknutia od nepravých. V astrálnom tele už nie sú žiadne pravé vnuknutia! Ten pravý anjel - vo vašom myslení - už nemá čo organizovať! Ak počujete nejaké nutkavé hlasy, ktoré sa ponúkajú, aj keď ste ich nevolali; ak dostávate odpovede na to, na čo ste sa nepýtali; ak prijímate za svoje akékoľvek hotové informácie, ktorých nie ste sami tvorcom, ktorých pôvod a zmysel nedokážete plne prehliadnuť - vzdajte sa nádeje, že vaše vnuknutia sú "pravé". 
    Pravé anjelské hierarchie sa prejavujú tak, že pri rýdzom, opravdivom vnútornom úsilí s tou pravou motiváciou človek na to jednoducho "príde"; jedného dňa sám "vie", s istotou a jasnosťou pozná odpoveď - a zdá sa mu, že na to "prišiel sám". To sa možno bude zdať niekomu málo "zázračné", málo "okultné", ničmenej je to tak. Niet krajšieho okamihu, ako keď človek na niečo "príde", keď niečo "objaví"; lebo vtedy sú pri nás všetci anjeli! 
    Pravé anjelské hierarchie sa prejavujú cez nás, cez naše vlastné ja! Čo všetko sa snaží do nášho ja zasahovať, manipulovať ho zvonku, nie je to pravé. Toto je význam onoho "tvrdého" a zdanlivo netolerantného výroku, o ktorom chceli niektorí dokonca pochybovať, či ho Ježiš naozaj vyslovil: 
    "Amen, amen vám hovorím, že ten, kto nevchádza dverami do ovčinca, ale prechádza inokade, je zlodej a zbojník; ale ten, kto vchádza dverami, je pastier oviec... Amen, amen vám hovorím, ja som tie dvere oviec... Ja som ten dobrý pastier... všetci, koľko ich predo mnou prišlo, sú zlodeji a zbojníci..." (Ján 10:1,2,7,8,11) 
    Všetko, čo prichádza k nám mediálne, teda nie "cez dvere", "Krista v nás", ale obchádza naše ja, vkladá hotovú informáciu rovno do našich nižších obalov, a obchádza naše vlastné pochopenie zmyslu, je zvod. Pravé anjelské hierarchie sa dotýkajú svojimi voňavými peruťami už len nášho vyššieho ja, o ktorého vývoj teraz jedine ide; a komunikujú s ním len prostredníctvom tej prekrásnej reči - čistých esencií zmyslu vecí, hodnôt, cností, krás a dokonalostí. Preložiť túto vyššiu podstatu, zmysel, hodnotu, cnosť do konkrétnych myšlienkových a aplikačných foriem v živote a usporadúvať myšlienky do zmysluplných súvislostí - je teraz už prácou človeka. Je nemožné, aby tu dnes niekto povedal, že prijal vnuknutie, inšpiráciu, ale nepozná jej zmysel; lebo ak nepozná jej zmysel, znamená to, že ju neprijal! Je napríklad absurdné hovoriť, že vrchný veliteľ mimozemšťanov Orthon je totožný s Kristom a podáva nám správy prostredníctvom médií, ktoré sú zaujímavé a "záhadné" práve tým, že nerozumieme ich zmyslu. 
    Kristus jasne povedal, že pri svojom druhom príchode na Zem nebude zastihnuteľný na žiadnej adrese ani telefónnom čísle: "Vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Tu! neverte!... Teda keď vám povedia: Hľa, na púšti je! nevychádzajte! Hľa v tajných chyžiach! neverte!" (Mat 24:23, 26) Ku Kristovi si teraz môže a musí vybudovať vzťah každý sám cez seba, tým, že sa pozdvihne ku svojmu vlastnému vyššiemu ja. 
    Možno sa to bude zdať daktorému čitateľovi príliš tvrdé povedať nahlas, že vôbec žiaden svetonázor, získaný prostredníctvom channelingu, médiumity, automatického písania, virgúl, kyvadiel - z princípu - nie je ten pravý. Kto však toto nepochopí, že dnešný človek sa môže vo svojom živote v skutočnosti opierať už len o to, na čo prišiel sám, ten nepochopil to hlavné, tomu uniká zmysel života a celého zemského vývoja vôbec. 
    Keď sa vám napríklad v ruke hýbe kyvadielko, virgula, alebo špiritistický stolček, a odpovedá na otázky - ako môžete vedieť, či povie pravdu? Ktosi alebo čosi pôsobí rovno do vášho podvedomia, a odtiaľ hýbe vašou rukou. Kto, alebo čo to je, neviete. Keď k nám prichádza nejaká inšpirácia z nadvedomia, môže prísť jedine cestou cez naše vedomie. Ak prechádza cez nás niečo tak, že to obchádza naše vedomie, neprichádza to z nadvedomia, ale z podvedomia.
    Ak o tom čitateľ stále pochybuje, nech si uvedomí len toľko, že každý jeden kanál hovorí niečo iné; takže keby sme boli skutočne odkázaní len na tieto "kanály" a neexistoval by iný, objektívnejší spôsob, ako môžeme sami prísť na Pravdu, boli by sme navždy odsúdení škriepiť sa - a mier na Zemi by nikdy, nikdy nebol možný. Žiadna z kanálovaných entít nie je tým prichádzajúcim "kniežaťom mieru", o ktorom hovorí Izaiáš (9:6). 
    Avšak pre čitateľa, ktorý postihne vo svojom vnútri tento rozdiel - medzi médiumitou a vlastným poznaním - je táto pravda taká oslobodzujúca, ako keby mu zo srdca padlo sto kameňov. Uvedomí si, aký nebetyčný rozdiel je medzi tou duchovnou vedou, o ktorú sa tu usilujeme v Sophii, a všetkým tým, čo bolo prijaté len mediálne. To, čo tu v Sophii prinášame, nie sú len nejaké "zjavené" pravdy, ktoré "spadli z neba" a dá sa im len veriť. Nie sú ani poodpisované z tradície a z výrokov autorít. Je to niečo živé, čo obstojí samo osebe, a odvíja sa zo života samotného. Preto je v tom, čo hovoríme, taká moc; preto to dokážeme obhájiť hocikedy hocikde, a nepotrebujeme na to nikoho tretieho. Čo v Sophii prinášame, je založené na zjasnenom vnímaní a pozorovaní tých najobyčajnejších skutočností života okolo nás, pomocou slnečného jasnozraku; a to tak, že môžete sledovať spolu s nami, spoluprežiť, ako sme na to prišli, a získať tak vašu vlastnú istotu. Vlastné poznanie oslobodzuje, cudzie zotročuje. Nám tu v Sophii skutočne nejde o to, aby sme vás urobili od nás závislými, ale aby sme vás urobili od nás, a vôbec nezávislými. 
    V koho vnútri sa rodí ten slncový zrak ducha, ten si veľmi skoro uvedomí, ako je ezoterická literatúra plná zastaralých omylov; ako jeden autor odpisuje od druhého, tretieho, štvrtého... vrátane ťažkých omylov. Jedným mohutným mávnutím vlastných krídel sa povznesie nad to všetko a povie si: keby všetky knižnice sveta teraz ľahli popolom, my by sme vyniesli všetku tú múdrosť - a ešte oveľa viac - na svetlo sveta len zo samotného obsahu sveta okolo nás a nášho vnútra. Je to úžasný pocit, vedieť to. 
 
Médiumita ako centrálny problém súčasnosti
  
    Médiumita - to veru nie je len problém nejakej úzkej skupiny záujemcov o ezoteriku. Je to ten páľčivý problém súčasnosti! 
    V stredoveku bola väčšina ľudí stále ešte "médiami". Spoločenské štruktúry však boli tomu aj prispôsobené: ľudia vykonávali vôľu pápeža a kráľa, šľachty a kléru, a tie v tých najdôležitejších otázkach mysleli a rozhodovali stále za nich. V novoveku, v demokracii, sa však všetky spoločenské štruktúry usporiadali tak, ako keby jednotlivec už myslel a rozhodoval sa sám. V skutočnosti je však jednotlivec vo svojom myslení a rozhodovaní stále ešte vo vleku vonkajších vplyvov: reklamy, tradície, propagandy a pod. Tlač, rozhlas, televízia - médiá nadobúdajú  úlohu v spoločnosti. Keby ľudia mysleli vedome, nebolo by nič také možné! 
    Vo všetkých prípadoch, kedy nasledujeme impulzy, ktorých pôvod a zmysel plne neprehliadame - fungujeme ako médiá! Sebavedomím nepresvetlená časť našej astrality je mediálna.
    Ľudia skupinovo nasledujú nielen náboženské, cirkevné hnutia a sekty, ale aj politické, ekonomické a iné hnutia bez toho, že by sami vedeli, čo je správne; a odsudzujú tých ostatných. Je to hrôza pomyslieť, že títo ľudia, ktorí nemajú žiaden vlastný názor, vlastnú chrbticu, sa dostávajú na všetky zodpovedné miesta v spoločnosti najľahšie, práve preto, že nie sú zodpovední. Práve preto, že nemajú žiadne vlastné ja, prispôsobia sa čomukoľvek a komukoľvek. Ale všetci tí, ktorí nesú vo svojom srdci nejaký vyšší ideál, a chcú mu zostať bezpodmienečne verní, sú všade prenasledovaní, nenávidení a všade prekážajú. (2Tim 3:12) 
    Je najľahšie žiť bez vlastného ja, bez chrbtice. Taký človek sa všade vpasuje, všade uplatní, môže prijať všetky druhy práce. Možno, že sa vo svojej práci zúčastňuje na niečom, čo ubližuje státisícom. Avšak jemu je ľahko: on je iba vykonávateľ, médium; myslenia a zodpovednosti sa už zbavil v prospech niekoho druhého. Spolu so zodpovednosťou sa však zbavujeme v prospech niekoho iného aj svojej slobody; a dávame mu do rúk moc, aby s nami robil, čo chce. Za socializmu vymieňali ľudia svoje ja za lživú ideológiu; posluhovali režimu, a potom nariekali, že režim má takú veľkú moc. Presne ako v tom perzskom prísloví: "Sú ľudia, ktorí v noci v opitosti vylomia zámok na vlastných dverách - a vo dne potom hromžia na zlodeja." V súčasnosti zase predávame svoje vlastné ja za peniaze, a čudujeme sa, prečo všade o všetkom rozhodujú len peniaze.10 
    Ale pre takého človeka, ktorý sa skutočne zaujíma aj o následky svojho konania a svojich rozhodnutí, nekončia veci tým, že za ne dostane zaplatené. Kto nechce vo svojom vnútri ubližovať Láske, ak Ju nechce stále bičovať a nasadzovať Jej tŕňovú korunu, ak sa nechce vysmievať všetkým vyšším hodnotám, pre toho väčšina možností, ktoré mu svet ponúka, sa stáva neprijateľná - a jeho cestička sa úži. Ten vchádza "tesnou bránou". (Mat 7:13,14) 
    Ten, kto chce dnes nasledovať Krista, a cíti sa zodpovedný aj za svoje okolie, za svoju krajinu, za celú Zem, ten sa cíti ako ukrižovaný; prežíva pocit, že sa nemôže pohnúť ani naľavo ani napravo, ako pribitý na kríži. Denne ho pribíjajú na kríž tí, čo iba bezmyšlienkovite vykonávajú; tí, čo ich jedinou starosťou je len to, ako čo najviac uľahčiť samému sebe, alebo svojej skupine, strane, firme, hoci aj na úkor zvyšku sveta. 
    Zakaždým, keď dáte prednosť pred tým, čo cítite ako krásne a pravdivé, tomu, čo chce komercia, predávate Pána za tridsať strieborných. Skutočne, každý deň sa opakuje ten deň, kedy davy nahuckané neviditeľnými rozsievačmi hesiel kričali "Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!"- a nevedeli ani koho. Preto keď uvidíte niekoho, kto si o sebe myslí, že je "dobrý človek", pretože všade "poctivo" urobí, čo od neho chcú a ostatné nie je jeho starosť, povedzte mu: "Takí ľudia, ako Vy, ukrižovali Krista!". Keď niekde uvidíte človeka, ktorý bezducho opakuje nejaký myšlienkový stereotyp, povezdte mu: "Takí, ako Vy, mu nasadzovali tŕňovú korunu!". 
    Prehadzujeme zodpovednosť za vlastné myslenie jeden na druhého, na organizáciu, vládu, cirkev, tradíciu... Voľných koncov našich myšlienkových nitiek sa v pozadí hneď ujímajú luciferské bytosti, ktoré nám spoza týchto inštitúcií, ideológií, hesiel a zaužívaných myšlienkových stereotypov organizujú naše životy. 
    Hromadná médiumita už bola príčinou fašizmov, komunizmov, politických a náboženských fanatizmov, na konci ktorých ľudstvo vždy precitlo ako zo zlého sna; a v súčasnosti sa opäť buduje taká mašinéria zla, aká tu ešte nebola - a všetci zase pomáhajú: nikto sa necíti byť ten, kto sa má zamýšľať nad celkovým zmyslom toho, kam to povedie. 
    V sci-fi filmoch sa stále znova objavuje téma, ako sa nejaké človeku cudzie inteligencie pokúšajú uchopiť vládu na Zemi do svojich rúk. Pritom tie najstrašnejšie sci-fi horory nie sú tie, kde mimozemšťania človeka zjedia, zabijú, rozsekajú na malé kúsky; nie, tú najväčšiu hrôzu, ktorá ide až do morku kostí, pociťujeme pri tých filmoch, kde mimozemšťania ponechajú človeku fyzický život, ale vezmú mu jeho vlastné ja; premenia ho na robota, nástroj, vykonávateľa cudzej vôle; pomocou nejakého prístroja, chemickej substancie, alebo operácie ho zbavia vlastnej osobnosti, takže sa sám stáva čímsi, čo mu bolo predtým odporné; a snaží sa potom to isté urobiť aj svojim najbližším, ktorých mal rád. V jednom klasickom americkom sci-fi z 50-tych rokov sa ľudia nakazili akýmsi mimozemským vírusom, ktorý spôsoboval, že len čo zaspali, začali ich ovíjať pavučinové vlákna, ktoré ich celkom zakuklili, a keď z tej kukly vyšli, boli už bez ja: pohybovali sa strnule a mechanicky, ako roboti; tvár mala bezduchý výraz, hovorili monotónnym hlasom, vydávali odporný škrek; poslušne vykonávali akýsi gigantický, jednotný program, a chytali tých, čo ešte neboli ako oni. Poslední hrdinovia v tomto filme, ktorí boli ešte sami sebou, sa zúfalo bránili, aby nepadli do spánku... 
    Milí čitatelia, keby tieto filmy neboli pravdivé, nevzrušovali by nás! Preto je také dôležité, aby sme neboli len médiá; aby sme si držali informáciu prijatú a vlastné poznanie pekne oddelene; aby sme všetko, čo konáme, konali vedome; a aby sme každý náš pohyb prenikli jasným zmyslom. 
Poznámka: 
  
10  U špiritistických médií, ktoré nechali cez seba hovoriť duchov v hlbokom tranze, bolo fascinujúce pozorovať, ako sa menil výraz ich tváre. Keď sa vlastné ja média odpútalo, jeho tvár dostala celkom beztvarý, nevýrazný, bezmyšlienkový, tupý výraz. Keď vstúpil iný duch, a zaujal miesto v nervovej sústave média, celkom sa premenilo napätie a mimika svalov na tvári, farba hlasu, gestá, pohyby. Miera, do akej sa médium začalo fyzicky podobať na zomrelého, bola chvíľami šokujúca. 
    Duch dáva tvári výraz. U duchaplného človeka každá črta tváre vyjadruje nejakú myšlienku; každý i ten najmenší pohyb je výrazom nejakého duševného hnutia; jeho tvár akoby sa stala len priehľadnou okennou tabuľou do sveta ducha. Avšak tvár bezmyšlienkovitého človeka nie je výrazom ničoho, nezjavuje nič vyššie. Tvár mentálne zaostalej osoby je ničnehovoriaca, bezvýrazná. Tak môže pozorný čitateľ z tváre, reči a pohybov ľudí už dnes vidieť, z koho hovorí živý duch, a kto je len médium.