Ľudská aura a jej fyzikálna podstata
autor PETER VYŠEHRADSKÝ dátum 31. JANUÁR 2013
Existencia aury nie je len nepodloženým tvrdením ezoterikov.Mnoho zo súčasných spirituálne založených ľudí, osôb s vrodenými alebo vytrénovanými mentálnymi schopnosťami a taktiež analytikov i študentov starých a mystických učení, rozpráva o tzv. aure, jemnohmotnom, pre dnešného bežného človeka neviditeľnom obale, ktorý plní funkciu akejsi obrany a zároveň mapy duchovnej, mentálnej, ba dokonca aj fyzickej stránky svojho vlastníka. Kde sa vlastne presne nachádza pravda, koľko exaktných faktov o povahe ľudskej aury vlastne poznáme? Pokiaľ nahliadneme hlbšie do problematiky, uvidíme, že dôkazy o jej existencii sú jednoducho rozumovo i vedecky nezvratné.

V 30-tych rokoch 20. storočia ruský vedec Semjon Kirilan náhodne pozoroval foto-výboje medzi kožou pacienta a elektródou, keď sa chystal podávať elektrošok. Tento jav pripísal existencii tzv. ľudskej aury, ktorá bola už samozrejme vtedy a pozdĺž celej histórie ľudstva inak spirituálne uznávaným javom. Fotóny. teda častice sa z aury mali uvoľniť ako energia indukovaná elektromagnetickým pôsobením blízkej elektródy, pričom pacient bol pre vznik tohto javu ešte zrejme nejako hustotou svojho vyžarovania zvláštne disponovaný.

Už Nikola Tesla pár rokov pred ruským vedcom robil pokusy s fotografiou aury, o ktorých je však neveľmi veľa hmotne dochovaného, ostatne ako o viacero revolučných Teslových prácach. Za oficiálneho vynálezcu prístroja pre pozorovanie aury sa však považuje Dr. Walter Kilner, ktorý postavil svoje teórie na práci istého bádateľa v spomínanej oblasti Harolda Saxtona Burra. Zatiaľ čo Burr sa spoliehal na klasický postup pomocou voltmetrov a zložito navrhnutých polovodičových systémov, ktoré mali merať jemnú hmotu aury a jej elektrické vlastnosti, Walter Kilner mal pomocou svetla o špeciálnej frekvencii a vlnovej dĺžke + roztoku Dicyanínu-A a alkoholov naliateho medzi dve sklá trénovať ľudský organizmus resp. jeho vnímanie pre pozorovanie ľudského vyžarovania. V súčasnosti poznáme stroje pre fotografiu aury, vytvorené na základe dochovaných Teslových, Kilnerových a Burrových poznatkov, ktorých vlastníci však pracujú väčšinou mimo vedeckej obce, a tak nie je výskumu ľudskej jemnej energetiky venovaný dostatočný priestor a od študovaných odborníkov ani seriózny postoj, podobne ako je to s ďalšími mystickými náukami, ktoré by mohli vniesť svoj prínos aj do exaktnej vedy, pokiaľ by boli pozorne skúmané, čo sa však v histórii za zatvorenými dverami dialo nielen počas druhej svetovej vojny, kedy boli védickými a starovekými technológiami posadnutí nacisti, ale to je už iná kapitola. Podstatné je, že v tieni svojej pochybnej “ezoterickej” povesti má existencia ľudskej aury predsa len svoje isté faktické a vedecké odôvodnenie.

Z fyzikálnej podstaty môže byť aura plazmou o nízkej hustore.
Z fyzikálnej podstaty môže byť aura plazmou o nízkej hustore.
Aká by teda mala byť podľa najnovších hypotéz fyzikálna podstata ľudskej aury? Z hľadiska našich pozemských vedeckých, a hlavne moderných meradiel, by sme ju mohli nazvať plazmou o nízkej hustote. Plazma je inak nazývaná aj éter, štvrté skupenstvo hmoty a je popisovaná ako navonok elektro-neutrálny oblak častíc, predovšetkým elektrónov, neutrónov, ale zrejme aj ďalších, ktoré sa môžu zhusťovať pri zahrievaní a inom energetickom pôsobení prípadne viesť elektrinu, čo sa vlastne deje pokiaľ je niekoho aura silnejšia a hlavne dôslednejšie mentálne kontrolovaná, pretože ako si neskôr ukážeme jej existencia úzko súvisí aj s nervovým systémom. Plazma o vysokej hustote je inak vysoko nebezpečná, lenže pri jej vedomom zhustení na správnom mieste určitými jedincami sa môže vyskytnúť i v ľudskej aure, čo by vysvetľovalo vznik mnohých tzv. “paranormálnych javov a schopností”. Prítomnosť plazmy je dôsledkom magnetického poľa ľudského organizmu aj samostatných orgánov, ktoré vznikajú z miestnych iónových prúdov zase na báze elektrických potenciálov bunkových membrán. Ako už však vieme aj z mojich predošlých článkov, éterická interakcia prebieha nielen na báze dnes už fyzikálne opísateľnej plazmy štvrtého skupenstva. Existencia duše ako éterickej energie nesúcej pamäť, atribúty a informácie je podmienená povahou metafyzických zákonov, ktoré rozprávajú o vzťahoch medzi hmotou a energiou, pričom druhé tvorí prvé a nezachytiteľná esencia energie je obsiahnutá vo všetkom ako éter. O všetkých vymenovaných poznatkoch pojednávajú už starogrécki filozofi ako Platón, ale aj hermetické pramene, či indické Védy, ľudia však dnes často chcú vychádzať len z exaktne preukázateľných poznatkov. Máme však už aspoň určitú predstavu ako sa duchovná energia z nám vedecky pochopiteľného hľadiska manifestuje v podobe ľudskej aury.

Existencia čakrálnych centier je preukázaná zatiaľ "len" dlhodobou meditačnou praxou mníchov a nadšencov, hinduistický čakrálny kĺúč.
Existencia čakrálnych centier je preukázaná zatiaľ “len” dlhodobou meditačnou praxou mníchov a nadšencov, hinduistický čakrálny kĺúč.
V spomínaných védických, ale aj iných mystických prameňoch nájdeme zmienky o tzv. čakrálnom systému duchovnej energie, ktorý vytvárajú, niekedy i farebne rozdelené zložky. Je zobrazovaný pozdĺž mozgovo-miechovej časti nervového systému, čo značí, že je viazaný práve na túto sústavu, čo nie je nijak prekvapujúce, pretože práve jej je medicínsky prisudzovaná najvyššia regulačná funkcia v organizme. Magnetické pole nervovej sústavy má aj vďaka veľkému elektrickému potenciálu nervových buniek pravdepodobne vysokú schopnosť vo svojom okolí významne viazať plazmatickú auru. Pozdĺž aurického systému sú popisované tzv. čakry, energetické centrá, ktorých existencia zatiaľ nie je vedecky dokázaná, avšak dlhodobá orientálna, či hermetická prax u jej prevádzateľov potvrdzuje ich jestvovanie, rovnako schopnosť človeka mentálne s nimi, a teda i s celým aurickým systémom pracovať. Tu práve opäť vychádzame z metafyzických, často nazývaných aj “hermetických”, univerzálnych zákonov vesmíru, z ktorých prvý obsahuje princíp Mentalizmu. Jeho podstata sa skrýva vo fakte, že všetko vo vesmíre je vedomé, od najmenších mikroskopických častíc po makroskopické a sila myšlienky je vo vesmíre silou najvyššou.

Z celého zhrnutia tvrdení vyššie vyplýva, že energia, minimálne ľudská aurická energia musí byť mentálne kontrolovateľná. Vieme však o istom spirituálnom a teda i schopnosťnou úpadku modernej spoločnosti, ktorý zapríčinil, že veci kedysi prirodzené sú dnes už považované len za zázraky. Preto manipulácia a usmerňovanie vlastnej energie zostalo len na svätých územiach Orientu a u pár západných nadšencov pre vec, ktorý mali to šťastie, či skôr predurčenie sa ku podobným poznatkom dostať a z praktického hľadiska si ich vyskúšať. Vedecký výskum na buddhistických mníchoch na druhej strane preukázal, že trénovaný ľudský mozog je počas meditácie schopný vôľovo generovať Gama-vlny, ktoré sú normálne pre bdelý stav nefyziologické, v tomto vôľovom prípade sa však zrejme jedná prejav vedomej manipulácie s vlastným energetickým systémom, a teda i plazmatickou aurou pomocou meditácie. Zdá sa, že štúdium starých náuk o energetickom, čakrálnom, systém človeka a náročná spirituálna teoretická i praktická príprava má svoj zmysel, ktorý sa prejavuje i na fyzickej a exaktne skúmateľnej úrovni.

Nebudeme sa teraz podrobne venovať jednotlivým centrám čakrálneho systému, pretože existujú minimálne tri známe fungujúce kľúče ich rozdelenia – 4-členný hermetický, 7-členný orientálny a nakoniec rozvetvený kabalistický. Osobne mám skúsenosti s prácou s prvými dvoma a aj z tohto hľadiska sa môžem pridať ku skupine, ktorá preferuje názor, že vedecky hypotetické čakrálne centrá pre lepšie usmernenie vlastnej energie jestvujú, bude si však ešte žiadať asi nejakú dobu, kým bude táto pravda exaktne vedecky preukázaná.

Ľudská aura má ako plazma ovládateľná mentálnou silou zrejme nielen ochranné a pamäťové účinky, jej dopad a dosah môžu byť rôzne modifikované, asi najznámejší je jej liečebný dôsledok pri správnom usmernení. Mnohí slávni mystickí praktici i teoretici disponovali schopnosťou liečiť svojich zverencov. Od našich západných susedov je tu hneď jeden príklad za všetky – slávny hermetik, spisovateľ, ale hlave doktor a liečiteľ František Bardon. Človek jeho charakteru, postavenia a znalostí nemohol byť žiadnym klamárom, či podvodníkom, práve naopak – liečil a pomáhal kde sa dalo a nakoniec na to aj doplatil ako nepriateľ nacistického a neskôr komunistického totalitného režimu. Keď sa zase pozrieme na východ do Ruska, nie je tu len tajomstvom opradený Rasputin, ale v tomto smere hlavne Porfirius Ivanov, ktorého energetické schopnosti boli aj merané a 500x prevýšili hodnoty bežného človeka, nepoznám však zdroje týchto dokumentov, aké však museli byť schopnosti jeho vôľou riadenej energie? V USA bola zase slávnou liečiteľkou, dokonca niekoľkokrát podrobenou výskumom, Olga – Nathalie Worrall. Dnes sú asi najviac známymi a verejne študovanými Christos Drossinakis z Nemecka a Joao de Faria z Brazílie, pričom druhý menovaný je známy tým, že schopnosťami disponuje aj napriek vlastnej negramotnosti a za svoje služby neprijíma žiadne peniaze. Nie je zďaleka prvým ani posledným svojho druhu, ľudí s podobnými schopnosťami, alebo len potenciálom k nim je mnoho, treba sa však presvedčiť doslova na vlastnej koži, aby človek veril. Niekedy však stačí vidieť i naozaj mnoho svedectiev a počuť o prípadoch zázračného vyliečenia sa, ktoré nemohli prebehnúť zo strany liečiteľa nijakým podvodom. Plazmatická aura človeka má vo svojej, istým spôsobom mentálne, teda vôľovo zhustenej podstate zrejme liečivý potenciál, čo preukázali naozaj milióny dokumentovaných prípadov, o ktorých sa môžete dozvedieť v najrôznejších médiách, či záznamoch, ja som predostrel naozaj len niekoľko príkladov.

Raymod Moody skúma zážitky klinickej smrti, ktoré úzko súvisia s existenciou tzv. "duchovnej" energie a aury.
Raymod Moody skúma zážitky klinickej smrti, ktoré úzko súvisia s existenciou tzv. “duchovnej” energie a aury.
Ešte ďalším dôkazom liečivého potenciálu plazmatickej aury a iných skupenstiev hmoty v istom zložení a okolnostiach vôbec, sú zážitky klinickej smrti, ktorých je naozaj obrovský počet. Ľudia po bolestivých fyzických traumách v stavoch blízko alebo počas klinickej smrti zažívajú nielen vstup do iných svetov, ale často aj výboj liečivej energie, ktorý ich vráti späť do vlastnej telesnej schránky. Niekedy dokonca telo utrpí zástavu srdca a nedostatok kyslíka po dobu dlhšiu než je fyziologicky stanovených 5 minút, po ktorých dochádza ku poškodeniu, na nedostatok kyslíka citlivých, nervových buniek mozgu. Čo jediné môže udržať pri živote a v nepoškodenom stave schránky jedincov, ktorí zažili podobné skúsenosti? Jedine tzv. duchovná energia, plazmatická aura seba samého alebo inej bytosti, ktorá nahradí na fyzikálnej a chemickej úrovni inak nesubstituovateľné nedostatky a poškodenia. Jestvuje naozaj mnoho podobných nevysvetliteľných prípadov tohto typu, ako hovoríme “medzi nebom a Zemou”, kedy dochádza k udalostiam, ktoré dnešná veda ešte nedokáže vysvetliť. Ale len dočasne, už dnes existujú svetoznámi odborníci s dlhoročnou praxou na zážitky klinickej smrti alebo spirituálne skúsenosti, ako napríklad MUDr. Raymond Moody, ktorý sa špeciálne zaoberá práve tzv. “Near-Death Experience” a napísal o tejto problematike už niekoľko kníh, pričom je spomenutý odbor veľmi blízky práve oblasti skúmania ľudskej plazmatickej aury a jej liečivého potenciálu, dokonca sú v niektorých zážitkoch a princípoch tieto odbory priamo spojené.

Krst Ježiša od Verrocchia a Leonarda, symboly vo svätožiare boli vždy súčasťou kresťanského umenia a symboliky.
Krst Ježiša od Verrocchia a Leonarda, symboly vo svätožiare boli vždy súčasťou kresťanského umenia a symboliky.
Tradičná byzantská, pravoslávna, ale aj neskoršia katolícka kresťanská mytológia tiež obsahuje hlavne vo svojej symbolike zobrazovania informácie o ľudskej aure. Od ranno-kresťanských čias sú Ježiš, Mária a ďalší svätí zobrazovaní so svätožiarou okolo hlavy, ktorá upozorňuje na ich efektívne využívanú a koncentrovanú, hustú, plazmatickú auru, prostredníctvom ktorej vykonávali rôzne zo svojich známych zázrakov. Kresťanstvo pozná tri druhy “posvätnej”, zhustenej aury svojich ikonických postáv. Prvou z nich je práve spomínaná svätožiara, ktorá poukazuje na zašifrovanú dávnu znalosť predkov ohľadne magnetického poľa orgánov, v tomto prípade konkrétne mozgu, ktoré tvorí významnú časť celkového vyžarovania. Druhou zložkou je tzv. aura, pričom ju v tomto slova zmysle kresťanská mytológia poníma ako vonkajší plazmatický obal organizmu a nakoniec gloriola, lúče vyžarovania, ktoré vyjadrujú zrejme emitované lúče pri vyššej plazmatickej, či éterickej interakcie, jav u jedincov so silnou aurou ako sú svätci, vznikajúci pri využívaní rôznych energetických schopností.

Opäť vidíme úzke prepojenie v starých náukách zašifrovaných alegorických metafyzických právd a poznatkov modernej vedy. Ako som už v začiatko článku spomínal, ľudská aura slúži zároveň aj ako mapa mentálnej a fyzickej stránky človeka, z ktorej trénovaná myseľ môže o danom jedincovi vyčítať veľmi veľa, najmä pokiaľ je jeho prirodzená energetika, a tým pádom i ochrana oslabená, čo však nemusí byť pravidlom, pretože trénovaní praktici dokážu z čítania z aury, či už pomocou prístrojov alebo vlastného zraku zistiť aspoň základné informácie o pozorovanom subjekte. Čo sa týka historických vyobrazení podobných skutočností, spomeňme opäť kresťanské vyobrazenia Ježiša. V jeho svätožiare sa hlavne počas ranného a byzantského obdobia, ale i v renesancii, zvykne vyobrazovať červený kríž ako symbol nadchádzajúceho, či prebiehajúceho utrpenia jeho osudu podľa scény vyobrazenia, resp. jej časového zaradenia.

Skúsení a tzv. astrálne vidúci praktici tvrdia, že v aure človeka je skutočne možno vidieť akési symboly a na fotografiách tzv. orbov, čiže zachyteniach éterických energii ľudskej, prípadne inakšej povahy, pozorujeme tiež určite znaky, ktoré sa často môžu podobať tým z magických grimoárov. Celá problematika siaha zrejme ďaleko za hranice ľudského vnímania a chápania, my sme sa snažili aspoň o základné vymenovanie skutočností a domnienok, ktoré vedú k utvoreniu si aspoň približného obrazu o fyzikálnej povahe ľudského vyžarovania, v kresťanskej mytológii niekedy nazývaného “Charizmou”.

Syntéza modernej vedy a starobylých poznatkov predkov je podmienkou výraznejšieho pokroku ľudstva.
Syntéza modernej vedy a starobylých poznatkov predkov je podmienkou výraznejšieho pokroku ľudstva.
Predostreli sme si niekoľko faktov aj hypotéz ohľadne existencie ľudskej aury a nie sú zďaleka jedinými, naopak len veľmi hrubým náčrtkom skutočného stavu poznania ľudstva v tejto oblasti. Syntézou starodávnych spomínaných hermetických, či védických a ďalších mystických vedomosti spolu s novodobými vedeckými poznatkami a modernými skúmaniami môžeme dosiahnuť značný progres vo vedných oblastiach medicíny, fyziky, chémie a spoločenskej aplikácie týchto jednotlivých základných vied. Potrebné je, aby sa kompetentní a študovaní odborníci vzdali predsudkov vytvorených historickými zvratmi a alegorickým šifrovaným jazykom písomného dedičstva predkov a zodpovedne i seriózne sa postavili faktom skrytým v nich.

Mnohí z nás, aj menovaní v tomto článku už tak urobili. Ono známe “I hope someday you’ll join us and the world will be the one…”, platí nielen v ľudských vzťahoch, umení, politike, ochrane prírody a verejnom živote, ale aj vo vedách, pretože vedecké poznatky budujú tento svet a zjednodušujú každodenný život. V smere syntézy a akceptovania spirituálnych poznatkov s exaktnými má teda moderná veda a spoločnosť vôbec ešte naozaj čo doháňať a musí sa pričiniť veľa kompetentných, schopných a ambicióznych, aby sme dosiahli tak vytúžený pokrok vedy, ktorá bude spoločnosti v jej očakávanej budúcnosti slúžiť, nie vládnuť…