Toto je 1. ČASŤ život predlžujúceho článku, ktorý ti v rýchlosti ponúka toto
niekoľko vitálnych a hlavne pohyblivých rokov na viac – predovšetkým v starobe
úsporu tvojich peňazí
smieš sa vyhnúť zbytočným zdravotným problémom a bolestiam
zbavís sa chorôb, ako napríklad vysokého tlaku, nadváhy a mnoho iných - sú opísané nižšie ( pravdaže je potrebné pracovať aj v iných oblastiach )
... a toto všetko je nie len pre teba... ale aj pre tvoje deti a vnúčatá
95 % obyvateľov Európy používa už min 50 – 60 rokov na konzumáciu takzvanú kuchynskú soľ. Zakúpiš ju bežne v akejkoľvek predajni potravín. Mnohí z vás viete, že chemické označenie tejto soli je: NaCl teda : CHLORID SODNÝ.
Chemická značka NaCl vyjadruje to, že sa táto zlúčenia skladá z : Na – to je značka sodíka a Cl je označenie chlóru.
Táto soľ ( NaCl ) sa v potravinách nachádza väčšinou v týchto troch formách :
Soľ kamenná
Soľ morská
Soľ bylinková,
rôzne iné druhy mixov ako jodidovaná ...fluorizovaná a pod.
Ak si myslíš, že morská, alebo bylinková soľ, ktorú bežne zakúpiš v Bille, alebo Tescu je hodnotnejšia a to len preto, že je väčšinou aj drahšia, než soľ kamenná , tak je to VEĽKÝ OMYL.
Bežná soľ v potravinách takzvaná bylinková, alebo morská je len obyčajný : MORSKÝ CHLORID SODNÝ. Alebo chlorid sodný do ktorého bolo primiešaných zo pár byliniek teda nazvem ho : BYLINKOVÝ CHLORID SODNÝ.
A je logické, že chemická zlúčenina NaCl, ktorá sa získala z morskej vody je na chlp tá istá, ako chlorid sodný vyrobený zo soli kamennej, vydolovanej kdekoľvek v soľnej bani.
Chlorid sodný je používaný takmer všade - malý príklad
Všetky druhy konzerv a to či už slané, alebo sladké, s rastlinným či živočíšnym obsahom.
Všetky druhy spracovaného mäsa na salámy, párky, klobásy ...
Všetky druhy chleba, pečiva, koláčov ...
Obrovské až neprehľadné množstvo rôznych slaných výrobkov keksy a pod.
Všetky druhy jogurtov, syrov ... atď ... tu môžeme pokračovať do nemoty stovkami výrobkov.
Popri tom dostaneš ty a tvoje deti túto soľ na tanier v každej jednej závodnej, či školskej kuchyni, materskej škôlke, jasliach v hoteloch a reštauráciách.
V čom je vlastne problém s touto soľou ?
Pre tých, čo nemáte čas, alebo nechcete čítať celý tento artikel, lebo je dosť rozsiahly, za to ale nabitý MEGA INFORMÁCIAMI, ktoré vám predĺžia život a skrášlia vašu starobu, to napíšem takto skrátene :
konzum chloridu sodného ti ničí predovšetkým kĺby, cievy a prispieva aj ku zbytočnému prekysľovaniu tvojho tela
tým podporuje aj celý rad iných negatívnych prejavom v organizme
ako skalcifikovaný materiál spolu s vápnikom a inými látkami sa usádza v tele vo forme kameňov : obličkových, žlčových, močových ( POZOR aj nadmieru vysoká konzumácia prírodných solí nesie so sebou takéto riziká )
rôzne iné chemické zlúčeniny sa spolu s NaCl a nevylúčenými bielkovinami zo živočíšnych produktov usadzujú v kĺboch a cievach
O kyslosti a jej dôsledkoch na zdravie si môžeš prečítať viacero artiklov, ktoré na seba nadväzujú, nájdeš ich v hlavnom menu, alebo v spravodaji.
Naopak ... používanie prírodnej, neupravovanej – nejodidovanej – nerafinovanej, nefluorizovanej soli nie je spájané v tak širokej miery s negatívnymi následkami na zdravie.
Národy konzumujúce prírodnú soľ v rozumnej miere, ( aká to je sa dozvieš nižšie ) vykazujú podstatne menší, alebo žiadny stupeň poškodenia svojich ciev a kĺbov zapríčinených jedlou soľou.
Tým nechcem povedať, že tieto desaťtisíce ľudí sú od zdravotných problémov napríklad s kĺbami a cievami totálne ochránené. To nie ! Ale zdroj týchto problémov zo strany jedlej soli je rapídne nižší. Toto nie je možné o krajinách napríklad v Európe vôbec povedať.
Tieto informácie dnes nekrákajú len vrany na stromoch, ale dokonca aj pomaly každý lekár a to aj ten, čo sa o výživu vôbec nezaujíma.
Určite ste to už sami niekde počuli, alebo čítali : MÁLO SOLIŤ lebo soľ ničí tvoje cievy a kĺby a skracuje ti život !
Čo sa týka kĺbov a ciev, tak sa tu paradoxne spravidla niet čo obávať ... ale len prvých približne 35 – 50 rokov života.
V tejto fáze, je organizmus veľmi silný. Je v stave fungovať a napasovať sa aj na už rozsiahlejšie poškodené chrupavky.
A to dokonca tak, že si postihnutý človek v priebehu rokov takmer nič mimoriadne nevšimne. Problémy sa prejavujú na začiatku druhej polovice života, teda okolo 40 -50 tky, kedy je ale v mnohých prípadoch už hlavne, čo sa týka kĺbov neskoro. Tu sa už bez liekov, operácii, alebo asistencie farmaceutického priemyslu nedá optimálne fungovať.
Prírodná soľ je jemnejšia, alkalickejšia a obsahuje niekoľko desiatok minerálnych látok. Naproti tomu chlorid sodný je kyslá – agresívna chemikália s obsahom len dvoch prvkom.
Otázky, ktoré ťa ozdravia a ušetria problémy na starobu !
Čím solili ľudia svoje jedlá, keď tu nebol chlorid sodný, ktorý dnes používa drvivá časť Európy ?
Ako sa táto chemikália, ktorú voláme : kuchynská jedlá soľ dostala dnes na naše taniere ?
Prečo by mal byť chlorid sodný zas až tak škodlivý, ak ho konzumuje takmer celý svet ?
Aké sú zásadné rozdiely medzi NaCl a prírodnou, neupravovanou soľou ?
Z akého dôvodu je NaCl silne agresívny pričom prírodné soli sú v závislosti od druhu omnoho alkalickejšie ?
Čo je pravdy na tom, že je možné si prírodnou soľou detoxikovať telo teda, že prírodná soľ je v stave rozpúšťať usadeniny a nánosy v kĺboch a cievach ?
Ako ovplyvňuje prírodná soľ úpravu vysokého, alebo aj nízkeho tlaku ?
Akým spôsobom je možné používať prírodnú soľ na ozdravovacie a detoxikačné kúry ?
Ak ťa toto všetko zaujíma, tak si silne pridrž sánky na brade, aby ti od údivu z toho, čo si tu prečítaš nespadli pod stôl na podlahu tú sú odpovede :
Pred 100 – 120 rokmi ľudia na celom svete nepoznali chlorid sodný v tej podobe, ako ho dnes konzumujeme. Všade na svete sa používala na solenie len prírodná soľ. Aká je to prírodná soľ ? Je to zmes minerálov - látok, ktorá sa nachádza bežne v zemi. Vyznačuje sa slanou chuťou a vo všeobecnosti sa nazýva soľ.
Teda taká, ktorá sa jednoducho bagrom, alebo krompáčom v nejakej soľnej bani nakope a presne v tomto stave, akom bola zo zeme vydolovaná príde – nezmenená aj na naše taniere.
Odkiaľ sa tu takáto prírodná soľ zobrala ?
Väčšina terajších oceánov a morí obsahuje približne 3,5 % soli. Pôvodné oceány obsahovali cca 1 % soli. A to je presne toľko, ako sa nachádza aj v našej krvi, alebo napríklad slzách. Z morí sa získava takzvaná morská soľ. Tej sa tu nachádza obrovské množstvo.
Ale aj v útrobách zeme sa nachádzajú veľké zásoby soli. Takáto soľ sa volá aj kamenná, alebo v prípade veľmi vysokej kvality aj kryštalická.
Ako sa dostala táto soľ do zeme ?
Veľmi jednoducho ! Pred miliónmi rokov nebola na planéte žiadna pevnina, ale len slaná voda. V tejto vode sa v koloidnom stave ( teda rozpustené vo veľmi malých časticiach ) nachádzalo zastúpenie všetkých známych prvkov, ktoré sú dnes na zemi. Keď sa začala tvoriť prvá pevnina – teda ako začali z oceána vplyvom tektonických posunov platní na dne mora vytŕčať prvé kopce - pohoria, tak vznikali v údoliach týchto kopcov slané jazerá. Tieto jazerá tu boli v podstate niečo ako uväznená voda z mora. Susedné kopce a pohoria túto vodu obkolesili a odrezali od ostatnej morskej vody.
Prešli stotisíce rokov a voda z týchto soľných jazier sa odparila. Na dne zostal len pevný, skryštalizovaný materiál, minerály a iné prvky, ktoré sa v bývalej morskej vode nachádzali rozpustené - teda vlastne soľ. Prešli ďalšie tisíce rokov a tieto minerály boli zasypané nánosmi zeme a zatlačené do hlbších vrstiev pohorí a kopcov. Pod vplyvom dažďov, vysokého tlaku, času a splavovania ďalších minerálov z kopcov, postupne vznikla, skryštalizovala sa takzvaná jedlá soľ.
Túto soĺ obmývala spodná voda, rozpúšťala ju a vynášala do vyšších vrstiev zeme. A tu pod povrchom zeme ju svojim koreňovým systémom nasávala do seba vegetácia, stromy , tráva a rôzne rastliny . Rastliny boli požierané zvieratami. A takto sa soľ dostávala do tela živočíchov. V celom tomto kolotoči sa tak stala prírodná soľ s celým spektrom svojich prvkom jedným zo základných stavebných kameňov ľudského tela ako takého.
No čo sa týka výletu do histórie to by mohlo na náš prehľad stačiť. Základ máš a teraz sa presuňme približne 100 – 120 rokov do predminulého storočia a roztočme pomaly kolotoč.
Kde a kedy sa zrodil chlorid sodný
Pred 100 – 120 rokmi začal prudký dopyt po plastových výrobkoch v rozmáhajúcom sa chemickom priemysle. Na výrobu plastov akéhokoľvek druhu bol vtedy potrebný čistý chlór.
Okrem toho bola potrebná aj čistá chemikália s označením NaCl – teda náš starý známy chlorid sodný. Bez chloridu sodného a čistého chlóru nebolo možné vyrábať žiadne plasty.
V tej istej dobe vrástla hlavne aj v zbrojárenskom priemysle enormne potreba sodíka. A na čo bol tento prvok potrebný práve v zbrojárskom priemysle ? Bez sodíka nebolo možné vyrábať zmesy do výbušnín.
A tak sa tu zrodilo odvetvie - miliardový priemysel na výrobu – získavanie týchto chemikálii : sodíka, chlóru a chloridu sodného.
Ako, kde a odkiaľ by bolo možné získať najlacnejšie zdroje týchto chemikálií ? Odpoveď je jednoduchá : zo soli a to či už priamo z mora, alebo zo zeme.Prírodná soľ obsahuje totiž veľké množstvo chlóru a sodíka.Táto surovina sa ihneď začala vo veľkom dolovať soľ zo zeme a získavať z mora.
Na výrobu chloridu sodného je potrebných takmer 2000 komplikovaných procesov.
A napriek tomu sa finančne oplatí použiť práve soľ na takýto účel. Ako je zase toto možné ?
Jednoducho preto, lebo na výrobu chloridu sodného je možné použiť aj soľ horšej kvality. Napríklad špinavšiu, vplyvom zeme, alebo naplavenín rôzneho druhu. Takúto menej kvalitnú, mladšiu, alebo nečistejšiu soľ ale nie je možné použiť priamo do jedla. Obsahuje príliš veľa kameňov a zvyškov neželateľných látok. Ale na výrobu chloridu sodného – žiadny problém.
Kedy a ako sa dostal chlorid sodný na naše taniere
Za krátko na to, ako sa roztočil kolotoč s peniazmi na výrobu NaCl, chlóru a sodíka, si povedal aj ďalší – totiž potravinársky priemysel asi toto:
No keď môžu naši kolegovia z chemického a zbrojárskeho priemyslu používať chlorid sodný na leptanie plastov a výrobu výbušnín, tak prečo by sme my nemohli túto agresívnu chemikáliu použiť do jedál pre bežného konzumenta. ( Dobrý obchodný nápad nie ? )
Tým by klesli výrazne ceny našich produktov, lebo takáto soĺ – chlorid sodný by bola citeľne lacnejšia, než celo zložková – neupravovaná – prírodná soľ. My sme si už povedali prečo, lebo je možné ju vyrobiť aj zo širšie dostupných, ale špinavších, menej kvalitných nálezísk, ktoré by boli ináč vhodné nanajvýš tak na posýpanie cesty v zime.
Ako sa zrodila myšlienka nahrádzať prírodnú soľ chemikáliou
Každá kvalitnejšia prírodná – neupravovaná soľ obsahuje síce veľké množstvo prvkov ( u Himalájskej soli je to až cez 80 druhov ), ale hlavný podiel a to 90 – 95 až 97 % tvorí chlór a sodík.
Tak že tie zvyšné prvky sú v prírodných soliach v menšinovom zastúpení od 3 – 10 %.
Len na základe tohto faktu si vtedajší, predovšetkým chemici pred 100 – 120 rokmi povedali toto : no veď keď tá soľ obsahuje tak či tak väčšinou len chlór a sodík, tak telo asi potrebuje hlavne tieto dva prvky ! Tak prečo by sme nevyrobili lacný chlorid sodný a nevymenili ho za prírodnú soľ ?
Veď tých pár percent ostatných prvkov ( volajú sa aj antagonisti ) nemôže hrať pre zdravie človeka a kvalitu soli pre organizmus nijakú podstatnú úlohu .
Takto dokážeme zraziť ceny neustále vyššieho a vyššieho stúpajúceho dopytu po soli predovšetkým z rozmáhajúceho sa potravinárskeho priemyslu.
Teda zabijeme tri muchy jednou ranou
Cena soli pre konzumenta bude lacnejšia
Naše náklady v prepočte na jednu jednotku, vzhľadom k tomu, že sa bude zásobovať súčasne chemický – zbrojárenská a aj potravinárenský priemysel klesnú.
A naše zisky naopak v prepočte na jednu predanú jednotku radikálne explodujú.
A tak sa aj stalo. Chlorid sodný sa pred 100 – 120 rokmi začal postupne zavádzať do praxe – do jedla. Najskôr to bolo len vo forme predaja v obchodoch. Preto že spracovatelia potravín ako napríklad : mliekarenský priemysel, mäsospracujúci priemysel nedôverovali tejto chémii a nechceli ju prvých 40 – 50 rokov s príliš veľkým nadšením používať.
Vyrábali svoje výrobky naďalej len s prírodnou soľou a bolo to z dvoch dôvodov.
Po prvé : akékoľvek jedlo s prírodnou soľou chutí neporovnateľne lepšie – jemnejšie – lahodnejšie, než je to s chloridom sodným ( ináč by tí najlepší kuchári, reštaurácie a hotely tohto sveta a to aj dnes nepoužívali výhradne len prírodnú soľ ! ) Otestuj si to sám, alebo sama a okamžite na prvý krát rozpoznáš tento enormný chuťový rozdiel.
Po druhé : chémia, ktorá tu mala odrazu nahradiť tisíce rokov používanú prírodnú soľ vzbudzovala nedôveru. To je aj logické nie ? Veď už len pri čítaní tohto článku ti musí byť jasné, že sa tu deje niečo v zmysle čáry- máry fuk, abraka dabra, simsala bim – proste nejaká dosť veľká blbosť !
Experiment na jazyku
Čo sa týka chuti soli , tak ak chceš urob si sám, alebo sama aj takýto jednoduchý experiment :
Stačí zobrať na jazyk chlorid sodný – celkom malú štipku a pár sekúnd ho tu nechať rozpustiť. Za krátko budeš nútený, alebo nútená túto soľ ihneď vypľuť von z pusy. Prečo ? Lebo ti doslova rozleptá chuťové poháriky na jazyku.
Tí čo majú odvahu to môžu skúsiť a stane sa to, že v tomto prípade dôjde k poleptaniu jazyka do tej miery, že budeš cítiť následky chloridu sodného aj o ďalšie 1 – 2 dni.
Urob si taký istý pokus napríklad s Himalájskou soľou a s prekvapením zistíš, že táto soľ nie je vôbec agresívna. Naopak cítiš ju na jazyku celkom jemne, alkalickejšie a dokonca ju nemusíš vypĺúvať. Môžeš ju nechať na jazyku rozpustiť sa bez toho, aby to spôsobilo poleptanie sliznice.
Takýto enormný efekt má tých pár percent ostatných prvkov – antagonistov v prírodnej soli na tvoje telo a to už na jazyku.
Alkalickejšiu – jemnejšiu chuť prírodnej soli spôsobujú zásadotvorné prvky, ktoré vyrovnávajú kyslosť a agresívnosť chlóru. Je to hlavne vápnik, horčík, draslík. Tieto prvky aj dvíhajú radikálne pH hodnotu soli na hor. Samotný sodík, ktorý je obsiahnutý v chloride sodnom je síce tiež silne alkalickým prvkom, ale sám v zlúčenine s agresívnych – kyslým chlórom a to hoci je tu zastúpený vo veľkej miere – nedokáže jeho silu neutralizovať.
Zavádzanie chloridu sodného do potravín
Ihneď po 2 svetovej vojne začal vznikať tlak zo strany vplyvných firiem na menších aj väčších spracovateľov potravín v zmysle : ak nebudete používať chlorid sodný, tak nebude možné využiť ani iné benefity a finančné výhody s tým spojené.
A tak najneskôr v 50 – 60 rokoch minulého storočia prešli aj posledné odolávajúce firmy na používanie výhradne NaCl. Najneskôr v tomto období zmizla do čista jasna prírodná soľ z našich tanierov.
Prvé problémy s chémiou na taniery
Následne prešlo ďalších 30 – 50 rokov. A to je dostatočné dlhá doba na to, aby sa dala pozorovať jedna a viac generácii na zdravotné dôsledky takejto zmeny. A tak sa aj urobili prvé výskumy a uzávery.
Už v 80 rokoch začali prví lekári upozorňovať na nepriaznivé účinky chloridu sodného. Ale najneskôr od 90 rokov minulého storočia sa vie, že NaCl prispieva ku kornateniu a upchávaniu ciev a poškodzovaniu kĺbov. Deje sa tak tým, že sa spolu s inými látkami, ktoré telo nedokáže vylúčiť usadzuje – kryštalizuje práve na kĺboch, kostiach a stenách ciev. Dôvod prečo práve tu je veľmi jednoduchý.
Skryštalizovaný materiál potrebuje na to, aby sa niekde uchytil - silnejší, stabilnejší podklad. A to mu práve steny ciev, kosti a kĺbové púzdra ideálne umožňujú.
Určite aj mnohí z vás počuli práve aj zo strany školskej medicíny napríklad takúto výzvu : Občania málo soliť - slané jedlá sú škodlivé !
Prečo nemajú tieto problémy ľudia, ktorí konzumujú prírodnú soľ
Z tohto istého obdobia sa ale dozvedáme aj nasledovný paradox :
Obyvatelia ázijského kontinentu, alebo niektorých arabských prímorských krajín sú známi používaním štipľavej kuchyne a v mnohých prípadoch dávky soli, ktoré konzumujú presahujú odporúčané zdravé dávky soli za deň.
Z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu sú ale ich cievy a kosti v podstatne lepšom stave, než je to u spoluobčanov v Európe, alebo USA.
Jeden z hlavných dôvodov je pravda že strava a vôbec životospráva ako taká, pohyb, stresové faktory a podobne. Tento fakt ale najneskôr po roku 2000 radikálne pokrivkáva. Aj bývalí zdraví Ázijci strácajú postupne rozum a začínajú dobiehať chorý západný svet. A to tým, že postupne preberajú jeho rakovinotvorný spôsob životosprávy. Obrovskú rolu tu zohráva ale aj nasledovný fakt :
Zdraví a dlhovekí ľudia a to na celom svete nekonzumovali nikdy v živote chlorid sodný, ale vždy len prírodnú – neupravovanú soľ. A to aj v časoch, keď už si chloridom sodným solil západný svet solil svoje kĺby a cievy.
Bežný - normálny chemik môže namietať ...
... ale veď prírodná soľ sa svojim zanedbateľným podielom ostatných prvkom len málo odlišuje od chloridu sodného ?
No aj izolované vitamíny a to takmer všetky, ktoré nájdeme v bežných doplnkoch ( pirulkách z lekárne , výnimku tvorí vitamín C ) sa len minimálne odlišujú od týchto istých vitamínov, ktoré sa nachádzajú priamo v zelenine, alebo ovocí.
Ale izolované vitamíny, ako sa dnes jednoznačne vie zvyšujú preukazateľne riziko viacerých druhov rakovín. A pri tom sa z chemického hľadiska ničím nelíšia od tých, ktoré sú priamo v ovocí. Dokumentárny film k tetjo téme je v Spravodaji - je to s českými tytulkami.
Prečo také rozdiely medzi chloridom sodným a prírodnou solou
Prírodná soĺ má svoju špecifickú vnútornú architektúru. Tak ako má každá jediná prírodná látka svoju vlastnú chemickú – biologickú – fyzikálnu a súhrnne energetickú štruktúru.
A táto architektúra pasuje celé 100 tisíce rokov do organizmu človeka, resp. zvierat. Ak by tu soľ nebola nebol by tu človek v tom vydaní v akom je tu dnes.
Prvé živočíchy sa zrodili do slova a do písmena zo soli – z mora. Keď vyliezli von z pramorí, tak vyliezli zo solného roztoku.
Naša krv je permanentne slaná, obsahuje cca 1 % soli . Naše vnútorné tekutiny a to všetky obsahujú permanentne soľ. Ak by sme nemali soľ v tele, tak nemôžeme myslieť, lebo by neexistoval elektrický prúd na prenos potrebných signálov z nervových buniek. Každá jediná bunka je ovplyvňovaná soľou. Atď tu by sme mohli pokračovať päť hodinovou prednáškou.
Ak skonzumuje prírodnú soľ, tak je to pre telo známa látka. V tomto prípade ju organizmus dokáže za predpokladu, že prichádza v rozumnom množstve aj bez zdravotných problémov spracovať.
Ak sa ale naruší vnútorná štruktúra prírodnej soli, ak sa takáto soľ rozštiepi – rozloží na jednotlivé fragmenty a z týchto prvkov sa potom vyberú len dva : Chlór a sódik .... a ak sa tieto dva prvky chemicky opäť zlepia do kopy na agresívny chlorid sodný ?
Tak táto výsledná chemikália je pre telo na prosto cudzím pojmom. Hoci tu prichádza známy chlór a sodík to je síce pravda . Ale v neznámom zložení, v neznámej architektúre a bioenergetickom podaní. V doslova agresívnej konštelácii v akej sa do tela v minulosti nikdy dostať nemohol.
Za celé tisícročia vývoja nebol človek nikdy konfrontovaný s takouto chemikáliou. Imunitný systém považuje chlorid sodný za nebezpečnú látku.
Ak do tela dáme bežnú prírodnú – neupravovanú soľ, tak ju organizmus rozpoznáva ako nevyhnutnú zložku stravy, na ktorú bol v tejto podobe nastavený – vyvážený celé tisíce rokov.
Takúto látku potrebuje dokonca doslovne imunitný systém sám. Ale len v tejto optimálnej konštrukcii, teda v sprievode ďalších spoluhráčov, ako vápnik, horčík ... atď až po viac ako 80-84 ďalších prvkov.
Existujú nejaké kvalitatívne rozdiely medzi prírodnými soľami ?
Bioenergetická kvalita soli sa odvíja hlavne od jej veku a zloženia. Čím staršia soľ – tým viac je nabitá energiou biofotónov zo slnka a tým je aj pravdepodobnejšie, že obsahuje viac prvkov. Je to niečo ako s ropou. Aj tá musí mať určitý zrelý vek , aby bola v stave dodávať potrebnú energiu. A aj z tohto pohľadu existuje kvalitnejšia a menej kvalitná ropa.
Aká je tá najkvalitnejšia soľ na svete ?
Je to kryštalická soľ z Himalájí. Prečo ? Lebo táto soľ je 200 – 250 miliónov rokov stará – najstaršia na svete. Má až o 200 % vyššie vyžarovanie biofotónov – merateľnej energie, než iná bežná, prírodná soľ. Okrem toho sa táto soľ považuje za s odstupom na alkalickejšiu - jemnejšiu v zmysle chuti. Za to môže právy relatívne vysoký obsah iných minerálov - volajú sa v soli takzvaní antagonisti. Himaláje boli prvé pohoria na zemeguli, ktoré sa zodvihli z dna praoceánov.
Tak že ak človek konzumuje Himalájsku soľ, tak do tela vkladá aj z historického pohľadu produkt niekoľko miliónov rokov starý. Produkt z časov, kedy na zemi nebolo nič len slaná voda obohatená o minerály. A tento mix minerálov je práve to, čo dnes nazývame himalájskou soľou.
Na tejto web stránke je ponúkaná na predaj himalájska soľ kamenná. Je to miešanina kryštalickej štruktúry so štruktúrou kamennou . Táto kvalita je o niečo menšia. Prečo ?
Lebo je čiastočne mladšia. Totiž Himaláje nevznikli za týždeň, to trvalo nejakých pár miliónov rokov. A takto isto aj soľ akoby na pokračovanie vznikala. Ale hlavne takáto mladšia soľ nepodliehala tak silným vplyvom v zemi. A teda nebola v celom svojom obsahu skryštalizovaná.
100 % kryštalická soľ ( volá sa aj Halit ) je miestami až 10 násobne drahšia, ako kamenná. Dôvod nespočíva v jej nedostatku. V pohoriach je jej dosť. Ale háčik je v tom, že sa vyskytuje len úzkych pruhoch – vrstvách a jej výhradne ručná ťažba predražuje radikálne jej cenu.
Môžem použiť na konzum akúkoľvek prírodnú soľ ?
Áno ! A je to vždy za každých okolností lepšie, ako chlorid sodný. Pravdaže musí byť takáto soľ mechanicky čistá a nesmie byť ani inými chemickými vplyvmi znečistená. Spomínaš si, ako sme si písali, že je na svete síce obrovské množstvo soli, ale väčšina z nej nemá príliš čistú kvalitu.
Aké množstvo soli za deň sa odporúča zo zdravotného hľadiska ?
Obličky zdravého – dospelého človeka dokážu za jeden deň vylúčiť cez moč cca do 8 gramov soli. (Myslená je váha dospelého človeka cca 75-80 kg a prepočty sú robené na vylúčenie čistého chloridu sodného ). Tak že to môže byť o niečo viac a aj o niečo menej podľa váhy človeka. 8 gramov je asi jedna kávová lyžička plná soli ( máme na mysli chloridu sodného )
Priemerný Európan skonzumuje za deň až 3 násobne vyššie množstvo soli. ( Mimochodom priemerný Európan je aj najneskôr od veku 50 - 55 rokov štatisticky chorý Európan )
Odkiaľ sa vezme v tele až 3x viac soli - veď ja doma solím tak málo ?
Drvivá časť soli, ktorú dostaneme do svojho tela nepochádza z používania v domácnosti v zmysle, že si posolíte na raňajky chlieb. Ale do tela sa dostáva zo spracovaných produktov z potravín.
Každý jediný živočíšny produkt, stačí si prečítať etikety na zadnej strane výrobku, obsahuje chlorid sodný. Takmer každý jediný mliečny produkt, každá konzerva, obrovské množstvo dokonca sladkých jedál a aj sladkých pochútiek ako sú keksy a pod. obsahujú chlorid sodný.
Čo sa stane, ak človek skonzumuje viac soli, ako je odporučované ?
Ak sa človek stravuje bežnou štandardnou - rakovinovou stravou , tak či sa mu to páči, alebo nie je bez toho aby to chcel vždy vystavený riziku, že prekročí hranicu priemeru - 8 gramov soli, ktoré sú obličky v stave vylúčiť za deň.
Ako náhle sa stane niečo obdobného, tak v tele vládne krízový stav a organizmus hľadá urýchlene náhradné riešenie. Preto že už za pár hodín sa znova najeme a do tela príde ďalšia príliš vysoká dávka soli v podobe napríklad vyprážaných, osolených hranolkov.
Takto funguje obranný mechanizmus :
Telo sa najskôr pokúsi soľ zlúčiť s rozličnými prvkami a vytvoriť z nej látky, ktoré je možné dodatočne predsa len s odretým zadkom dostať ako tak von. Sú to napríklad rôzne kyseliny. Ak sa ale ani týmto spôsobom nepodarí vylúčiť všetky zvyšky soli von, tak tu neostáva nič iné, než nadbytočný jedovatý materiál na veky uložiť v rámci svojich skládok.
Deje sa to nasledovne : zlúčeniny soli sa spoja s nepotrebným, neodplaveným vápnikom a napríklad aj živočíšnymi bielkovinami – ideálne z mlieka a z mliečnych výrobkov. Takto vzniká hmota, obaľovaná hlienom, ktorá sa priebežne , postupne uchytáva - zo začiatku len tak prilepí na pevných častiach tela. Následne tu vplyvom času na pevno, ako kameň skryštalizuje. Je to obdobný proces, ako sa na dne varnej kanvice kryštalizuje a uchytáva tak zvaný kalk, alebo sa to volá aj vodný kameň.
Tento proces je sprevádzaný zvýšenou kyslosťou.
Tým dochádza k vyplavovaniu vápnika z vlastných kostí ... špičkový článok ku kostiam, kĺbom a kyslosti si prečítaj ak chceš na stránke : Čo ponúkam – od čistej krvi až po neprekyslené telo – je tu celkovo 5 výborných tém, ktoré v tomto formáte nenájdeš momentálne nikde inde.
Toto všetko sa deje nenápadne a prebieha pomaly molekulu za molekulou. Ide to tak celé desaťročia, pričom do veku 45 – 50 rokov si väčšina z nás nič nevšimne. Ani nemôže, lebo nemá ako. Po tomto období sa ale náhle prihlasujú prvé problémy a to dva z nich tie s odstupom najčastejšie a najnepríjemnejšie, hlavne na starobu :
bolesti chrbtice – kĺbov kostí a s tým spojené všetky druhy problémov v oblasti pohybu v starobe
zvýšený krvný tlak
silne skornatené cievy
a s tým silne spojené všetky druhy problémov od únavy, slabosti až po silnejšie prejavy v tomto smere
Je možné sa usadzovania nánosov v tele a to aj z chloridu sodného nejako vyhnúť ?
Na 100 % sa tomuto procesu vyhnúť pravdepodobne nikto nemôže. Ako človek stárne, tak telo stráca schopnosť brániť sa jedom, znižuje sa jeho schopnosť vylučovať odpad , spomaľuje sa metabolizmus atď. Tento proces je možné spomaliť a dosiahnuť stav, kedy je telo na konci života v uvodzovkách zdravé - bez chronických chorôb, ale tak slabé, že človek zomiera na takzvanú stareckú slabosť.
Dôležitá otázka ale nie je tá, či sa dá tomuto procesu na 100 % vyhnúť ?
Otázka je tá, do akej miery som v stave tento proces vychýliť zo svojej ničivej dráhy ?
Čo je na 100 % možné a vedecky preukázané – to je toto
Usadzovanie nánosov a to aj z chloridu sodného je možné radikálne potlačiť.
A na viac už usadený odpad je možné do veľkej miery doslova rozplaviť – odbúrať a to aj vo vyššom veku.
Jasne to dokazujú vedecké štúdie za posledných hlavne 10 rokov. Na tomto webe nájdeš originálne fotografie silne skornatených ciev, ktoré bolo možné a to aj u pacientov nad 60 rokov vyčistiť takmer na 100 % a to vo veľmi krátkom čase od 8 mesiacov do 3 rokov. Ako ? Prečítaj si to ak chceš v článkoch pod záložkou hlavného menu. V spravodaji sú k tomu aj videá s názvom : Kladivo na infarkt a spol.
Ako zlepšiť situáciu, ako sa vyhnúť problémom v starobe, aké sú možnosti riešenia ?
1 Možnosť ako si pomôcť
Je výhodné vylúčiť zo stravy, alebo aspoň radikálne eliminovať všetko to o čom vieš, že prispieva k rozrastajúcemu sa problému. Čo je to ? Chlorid sodný tu uvádzam ako na prvom mieste ale len preto, že o ňom pojednáva tento článok. Zredukuj jeho požívanie a to tak doma, ako aj mimo domova.
Vylúč, alebo radikálne obmedz všetky spracované potraviny, lebo tie obsahujú NaCl a množstvo iných nepotrebných látok. Tieto nám v tele na trvalo zostávajú, alebo sú minimálne na prosto nepotrebné a pred tým, než ich vylúčime oberajú organizmus o energiu a zaťažujú celý systém.
Vylúč, alebo radikálne redukuj všetky živočíšne produkty . Tieto produkty obsahujú už samé v sebe kyselinu močovú a iné látky produkujúce kyslosť. Mäsové produkty nie je možné bez silných dávok chloridu sodného zakúpiť a ani konzumovať. Len si spomeň na to ako chutia : párky, saláma, jogurty, nátierky, konzervy, syry atď. Tu je možné vhodiť všetko z tejto oblasti na jednu kopu.
Zníž používanie všetkých druhov tukov a olejov v tvojej strave. Prečo ? Lebo strava so silným podielom tukov bez soli - nie príliš chutná. A tým pádom tu zadávaš zbytočnú príležitosť na zvyšovanie dennej dávky soli a logicky, že ideš do rizika, že prekračuješ hodnoty, ktoré viac obličky nevedia vylúčiť.
2 Možnosť ako si pomôcť
Bolo by výhodné naučiť sa pripravovať jedlá šetrným spôsobom s celkom iným systémom solenia. Napríklad nikdy nesoliť polievky a jedlá počas ich prípravy, ale vždy až po dohotovení a existujú aj ďalšie triky. Lebo počas prípravy jedla sa soľ dostane do vnútra napríklad zemiakov. Ale naše chuťové poháriky na jazyku zachytávajú slanosť v prvej línii z vonkajšej strany sústa, ktoré sa dostane do pusy.
Totiž uvedom si, že problém s nedostatkom soli nemáme nikdy v zmysle množstva soli v organizme, ale vždy len na jazyku. Teda ide o chuť jedla a s ňou spojené návyky.
Ak sa naučíš pripravovať jedlá a to hlavne aj polievky tak, že soľ do nich vložíš až celkom na záver, dokonca v niektorých prípadoch až na tanieri, tak už len týmto jednoduchým krokom radikálne zredukuješ príjem soli do tvojho organizmu. V tomto smere nájdeš mnoho typov na tejto stránke pod záložkou RECEPTY.
Príklad so zemiakmi
Tu je jeden príklad, ktorý ti objasní o čo ide.
Predstav si 200 gramov zemiakov pečených, prípadne ináč upravovaných tým klasickým staromódnym spôsobom – teda tak, že sa hneď po tom, ako sa vložia na pekáč posypú soľou. Prípadne, že sa do vody, kde sa varia nasype soľ.
A teraz si predstav 200 gramov sušených slaných zemiakových lupienkov.
1 otázka :
Čo si myslíš, ktoré z týchto 200 gramov chutia slanšie ? Odpoveď je jednoznačne – zemiakové lupienky. Veď tie sú tak slané, že je soľ na ich povrchu aj voľným okom v podobe kryštálikov viditeľná.
2 otázka :
Čo si myslíš, kde sa nachádza viac soli vyjadrené v gramoch ? V 200 gramoch zemiakových lupienkov, alebo v 200 gramoch pečených zemiakov ? Odpoveď je nečakane prekvapivá – štandartne zješ viac soli s varenými, alebo pečenými zemiakmi.
3 otázka :
Z akého dôvodu chutia zemiakové lupienky slanšie, než pečené zemiaky z trúby a napriek tomu majú v rovnakom obsahu menej soli ? Preto že soľ na zemiakových lupienkoch sa nachádza len na ich povrchu. Vo vnútri nie je žiadna soľ. A jazyk keď príde do kontaktu s týmto slaným povrchom tak má pocit, že je v lupienkoch viac soli, než v chuťovo menej slaných pečených zemiakoch. V takýchto pečených zemiakoch je ale soľ rozložená vo vnútri zemiaka a nie je pre chuťové poháriky na jazyku tak silne znateľná.
A tak vplyvom nutnosti viac soliť u niektorých produktoch, sú väčšinou už hotové jedlá dodatočne zbytočne presolené, hoci chuťovo to tak nepôsobí.
Obrovské množstvo typov bude určite v tomto smere uvedených receptoch na tejto stránke.
3 Možnosť ako si pomôcť
Bolo by výhodné sa naučiť novým zvykom a zmeniť aj stravovanie sa mimo domu, teda v škole, na pracovisku a na cestách.
Ako na to ? Sú len dve cesty :
Prvá je tá, že si budeš voliť v stravovacích zariadeniach len zdravé a telu prospešné jedlá. Toto je nielen na Slovensku, ale prakticky všade riadne veľký problém. Prečo ? Lebo chorých ľudí je 95 % a zdravých len 5 %. A reštaurácia, závodná kuchyňa, alebo iný druh stravovacieho zariadenia je orientovaný na zisk a nie na tvoje zdravie. Zisk prinášajú chorí a nie zdraví. A tak budeš mať zo začiatku problém nájsť vôbec zariadenia, kde sa ako tak zdravo varí.
Náhradné riešenie je ale veľmi elegantné a jednoduché, aj keď z počiatku možno nie najľahšie na realizáciu.
Druhá cesta je cesta samostatnosti . Pripravuj si jedlá doma sám alebo sama a ber si ich so sebou na cesty, do auta, do práce. Ja nejdem na žiadnu dlhšiu akciu bez výzbroje 5 litrového skleneného džbána v kufri auta s vlastnou vodou a bez viacerých misiek jedla s vlastnou stravou, vlastným chlebom, vlastnými surovinami.
Zo začiatku to nebolo príliš lahké. Chce to kompletne zmenu myslenia a postoja ku životu. Tu narazíš na prekážky nie len v oblasti stravovania, ale hlavne aj managementu svojho vlastného času a života. Preto že v tomto bode sa nejedná len o jedlo ako také. Táto oblasť si od teba vyžiada zmenu plánovania času, zmenu návykov v oblasti technickej prípravy – napríklad varenia polievky na nasledovný deň do práce a podobne. Ak ale človek chce, tak sa tu postupne vytvoria nové návyky a zabehnú do praxe do tej miery, že dnes by napríklad mňa ani v duchu nenapadlo zakotviť do nejakej choroboplodnej reštaurácie a napchať do sebe jedlo plné cukrov, transfetov, soli a neviem čoho iného. Na druhej strane nemám absolútne žiadny problém si v krátkej chvíli zabezpečiť vitálne, zdravé jedlo a to aj krátkodobo na celý deň, napríklad ak mám niekde vycestovať.
4 možnosť ako si pomôcť
Vyraď okamžite bežný chlorid sodný zo svojej stravy a nahraď ho prírodnou – neupravovanou soľou. S odstupom najkvalitnejšia soľ na svete je Himalájska. Ale ak si zadovážiš akúkoľvek inú, tak v tomto smere spravíš obrovský skok ku zdraviu. S prihliadnutím na to, že cena 1 kg Himalájskej soli je na úrovni 1 kg akejkoľvek inej prírodnej soli, nemá zmysel nezvoliť ten najlepší produkt.
Koľko si ochotný zaplatiť za vyliečenie napr. tvojho zničeného bedrového kĺbu ?
Koľko si ochotná zaplatiť za to, aby si mala opäť normálny tlak a čisté cievy ?
Koľko ste ochotní zaplatiť za dodatočných vitálnych 10 - 30 rokov vášho života ?
Pravdaže je 1 kg prírodnej soli drahší oproti chloridu sodnému. Ale
Po prvé : Vyrátaj si ako dlho ti trvá zjesť – mám na mysli jednej osobe napríklad 1 kg soli ? Prosím ťa to smie zabrať mesiace.
Po druhé : Poviem ti čo si myslím ja čo je drahé ... totiž : drahá je bolesť tvojich kĺbov a chrbtice, ktorú cítiš možno dokonca aj teraz pri čítaní tohto článku. Veď prečo si vôbec na tejto stránke ?
Pravdepodobne drvivá väčšina ľudí, čo číta aj tento článok tu je aj preto, lebo už teraz v čase jeho čítania pocítila čo je to skutočne to drahé !
Drahá je tvoja choroba a tvoje zdravotné problémy, ktoré ak nedostaneš pod kontrolu, alebo sa šikovnými zmenami v tvojej životospráve nevyhneš .
Draho ťa vyjde operácia pri ktorej ti rozrežú celé panvové lôžko vybrúsia zničené puzdrá, narazia kovový čap, navŕtajú skrutky priamo do kostí atď ... a ak budeš mať to šťastie, že natrafíš na dobrého chirurga, že dostaneš rýchly termín v nemocnici, že nebudeš práve nejaký komplikovaný prípad, že sa ti rana relatívne dobre zahojí, že to celé zaplatí poisťovňa ... no dobre potom ťa to bude stáť o pár drobných menej.
Následne dostaneš chvíľu čas sa pripraviť na druhú nohu ! Toto je to skutočné drahé. Pričom tu nepíšem vôbec o problémoch výpadku z práce, vybrať a prečerpať dovolenku, následne maródka viaceré mesiace, následne otázka, či to celé bude aj fungovať ... a vôbec sa tu nezmieňujem o psychických a fyzických problémoch.
Drahé sú lieky na tvoj vysoký tlak a tu nehovorím vôbec o zdravotných problémoch, pohybovej oklieštenosti , ktorou ťa ako otroka pripútavajú na najbližšiu lekáreň, alebo nemocnicu.
Drahé sú posledné roky tvojho života ... odhadom tak 10 – 30 rokov ... tu vytrieskava väčšina národa svoje našetrené peniažky na svoje zanedbané zdravie. Tomuto bolo možné predísť a to jednoduchou zmenou návykov, alebo zlozvykov.
Koľko soli jedia najzdravší a najdlhovekejší ľudia na planéte ?
Približne 5 – 6 gramov za jeden deň. To je nepreplnená malá kávová lyžička. ( POZOR myslená je prírodná soľ, ktorá má pravdaže nižší obsah chloridu sodného, ale to už ty veľmi dobre vieš). Ako sme si už napísali obličky vylúčia do 8 gramov za deň, (8 gramov čistého chloridu sodného ). Tak že sa dá odhadovať, že do 8 gramov soli denne si relatívne na istej strane brehu. Pravdaže sú tu aj okolnosti ako zvýšený pohyb, stres atď .
Aké je odporúčané - nevyhnutné množstvo soli za deň ?
Trápne 1 – 2 gramy za štandartných podmienok ( 75-80 kg váha a žiadna veľká telesná aktivita ). Pričom toto množstvo si v stave dostať do seba takmer všetko z rastlinnej stravy dokonca bez solenia, za predpokladu, že si ochotný, alebo ochotná sa takto pestro stravovať.
Ako zistím, koľko gramov som zjedol, alebo za deň zjedla ?
Na túto otázku sa nedá odpovedať, lebo závisí hlavne na tom do akej miery sa stravuješ jedlom, ktoré si si sám, alebo sama nepripravovala.
Totiž nad jedlom, ktoré kúpiš mimo domova, nad spracovanými výrobkami z obchodov nemáš šancu držať nejakú kontrolu. ( Spomeň si na príklad s 200 gramov zemiakmi a 200 gramov slanými zemiakovými čipsami ).
S výnimkou, že vezmeš váhu a kalkulačku a budeš si ako hluchonemý, ( pardon za prirovnanie ja sa nechcem dotknúť nijakého skutočne hluchonemého), každé sústo prepočítavať na matematické hodnoty.
Čo je samozrejme volovina prvej triedy.
Okrem toho sa aj tak nikde nedopočítaš. Lebo ako chceš zistiť, koľko gramov soli hodil kuchár skutočne do zemiakov, a či ich osolil počas varenia, alebo až po varení ? To totiž ako už vieš zásadne ovplyvní množstvo soli v jedle – konkrétne v tomto prípade v zemiakoch.
Ako teda odhadnem to správne množstvo soli počas dňa ?
Neviem ako to chceš spraviť ty, ale ja som to urobil takto. Zobral som si tú námahu a investoval čas na jednorázový štandartný výpočet množstva soli, ktoré denne skonzumujem pri použití systému, aký ponúkam na tejto web stránke. (Teda receptami, ktoré budú pridávané na túto stránku raz za cca 14 dní a spôsobom, ktorý propagujem od rastlinnej stravy cez vodu až po pohyb )
Najskôr treba povedať ale toto
Nejeme žiadne živočíšne produkty – týmto samotným krokom je prísun NaCl drasticky redukovaný.
Stravujeme sa len rastlinnou stravou : toto je ďalší veľmi silný krok. Príprava rastlinných jedál vyžaduje omnoho menšie množstvo soli, než je to u jedál zo živočíšnych produktov.
Stravu nikdy neupravujeme pražením, smažením, obaľovaním, alebo inou drastickou formou s olejmi. Takto sa zamedzí opäť silnému prísunu soli do tela. Ak sám, alebo sama varíš, tak vieš že tento druh úpravy stravy vyžaduje na dochutenie silnejšie dávky soli, ináč takéto príliš mastné jedlo nechytí tú správnu chuť.
Nestravujeme sa v reštauráciach, jedálňach alebo iných zariadeniach. Tu sa všade pripravujú jedlá typickým tradičným rakovinovým spôsobom. Teda už počas prípravy sa suroviny mnoho krát solia. Hoci to vôbec nie je potrebné. Okrem toho sa tu používajú silne spracované produkty a mnoho olejov. Ja som nejedol mimo jedla, čo je pripravené doma takmer nič už viac ako 5 - 6 rokov.
Nekonzumujeme takmer žiadne bežné, spracované výrobky a tých pár nevyhnutných máme ľahko pod kontrolou. ( veď si stačí pozrieť etiketu na zadnej strane výrobku a hneď vieš, ktorá bije )
Nepijeme nič okrem čistej, ničím neochutenej vody.
Jedlá sú pripravované výhradne doma! POZOR ak si myslíš, že je to nejaká sparťanská strava, alebo jedlo z doby kamennej, tak sa strašne mýliš. Za posledných 5 – 6 rokov som nestretol nikoho, kto by bol v stave mi dokázať, že sa stravuje pestrejšou stravou než ja. Ak máš chuť, otestuj niektoré recepty a nebudeš chápať o čo ide. Jednoduché – ľahké ako facka – chutné a výživné !
www.jozefbezmena.com